V európskom futbale je obdobná situácia zrejmá - víťaz Ligy majstrov je európsky šampión, najlepší tím zo starého kontinentu. Aby získal titul najlepšieho celku na svete a s ním spojenú zlatú nášivku na dresy, musí uspieť v majstrovstvách sveta klubov.
To väčšinou víťaz milionárskej súťaže dokáže, objektívne má Európa totiž najkvalitnejšie futbalové kluby. Tvrdenie, že víťaz Ligy majstrov nie je automaticky svetovým šampiónom, však kvalitu tímov zo starého kontinentu nespochybňuje, ide jednoducho o konštatovanie faktu.
Lyles sa túto logickú postupnosť snažil vysvetliť svojim krajanom po tom, ako na minuloročných majstrovstvách sveta v atletike ovládol šprinty na 100 aj 200 metrov. "Pozerám na finále NBA a majú tam napísané Majster sveta. Majster sveta čoho? Spojených štátov? Nechápte ma zle, milujem USA, väčšinou, ale nie sú predsa celým svetom," povedal s úsmevom.
Situáciu porovnal s atletickými pretekmi, ktoré sa toho roku organizovali v Budapešti. "Máme tu takmer všetky krajiny, ktoré medzi sebou bojujú, ktorým sa darí, vyvesujú tú svoju vlajku a reprezentujú krajinu. V NBA žiadne vlajky nie sú," vysvetlil.
Americkí basketbalisti z NBA však nemali pre jednoduché vysvetlenie pochopenie, najskôr ho zobrali ako urážku a vydali sa na sociálne siete úspešného šprintéra zosmiešniť. Padali tam hlášky ako "niekto tomu bratovi pomôžte" či "keď som sa naposledy pozeral, NBA bola najlepšou súťažou sveta".
Okrem iného odznelo aj "to si úplne netrafil" alebo "no a čo, chlapca by som v šprinte na 200 metrov zničil". Tieto tvrdenia majú na konte hviezdy ako Kevin Durant a Devin Booker. Americkí fanúšikovia zväčša zdieľali postoj svojich idolov, pričom Lyles bol stále terčom kritiky.
Basketbaloví olympionici zo Spojených štátov amerických vrátane Duranta a Bookera sa šli na finálový šprint na 100 metrov osobne pozrieť na štadión. Už sa však nedozvieme, ako by sa zachovali, keby Lyles nevyhral.