Po roku opäť do klietky. Keitu som sa bál, psychicky ma dostal, hovorí legendárny Buchinger

Hviezdny Karlos Vémola sa o rodákovi z Gabčíkova raz vyjadril, že je to "najlepší bojovník, akého Slovensko má". Protirečiť sa mu odváži len málokto, veď Ivan Buchinger patrí k najrešpektovanejším fighterom v rámci domácej sféry MMA a pred jedenástimi rokmi si zmeral sily aj s Conorom McGregorom. Posledné obdobie však malo od ideálu ďaleko. Skúsený harcovník bojoval so zdravotnými problémami, ktoré ho vyradili zo zápasového kolotoča na viac ako rok. 

"Najskôr som musel rehabilitovať koleno, pauzu spôsobila aj operácia pruhu a následne mi operovali rameno. Zákroky prebehli dobre, chcel by som vyjadriť veľkú vďaku lekárom. Dali všetko dokopy, drží to, ako má, no nikdy to už nebude také ako predtým," odštartoval svoje rozprávanie muž, ktorý sa do klietky vráti už 29. júla na turnaji s poradovým číslom 45, ktorý hostí pražská Štvanica.

Čo sa vám počas liečby preháňalo hlavou? Mysleli ste aj na možný koniec kariéry?

"V hlave som mal iba jediný cieľ - čo najrýchlejšie sa dať dokopy a čo najskôr opäť bojovať. Na koniec kariéry nemyslím, ale všetko bude záležať od zdravotného stavu. Fyzicky a kondične sa cítim dobre."

Kde nachádzate motiváciu pokračovať?

"Bojovníkom som celý život. V tejto fáze kariéry mi už nejde o získavanie titulov. Chcem vyhrávať zápasy, ktoré mám pred sebou a túžim predvádzať čo najlepšie výkony, pre seba i pre ľudí. To je moja motivácia."

Vráťme sa na chvíľu do minulosti. Vaša prehra s Loseneom Keitom poriadne zarezonovala československým svetom MMA. Môžeme povedať, že z Belgičana urobila hviezdu organizácie. Čo vtedy nevyšlo?

"Myslel som si, že Keita nie je taký dobrý. Ale mýlil som sa. Má vynikajúce oči, je veľmi rýchly a tvrdý. Na duel som sa nepripravoval tak, ako by som sa mal, taktiež som bol zranený. Bola to veľká chyba. Navyše ma psychicky 'dostal', bál som sa ho. Do klietky som nastupoval s vedomím, že prehrám."

Myslíte na odvetu?

"Zatiaľ nie, najskôr chcem vyhrať niekoľko súbojov. Ale ak bude telo fungovať, budem sa cítiť dobre a pripíšem si na konto pár víťazstiev, určite ju budem mať v hlave."

Návrat do Oktagonu však nebude jednoduchý, čaká na vás Francúz Abou Tounkara. Nedávno ste sa nechali počuť, že ste si na návrat priali ľahší zápas. Ste spokojný s výberom súpera?

"Je to tak. Bol by som radšej za niekoho z menej náročných protivníkov, no nechcú proti mne ísť, takže si veľmi vyberať nemôžem. Najskôr to bol nejaký Ukrajinec, ktorý sa bohužiaľ zranil, potom mi dali Tounkaru. Už rok som nebojoval, tie zranenia neboli malé. Myslím si však, že som na neho celkom dobre pripravený."

Čo od neho v zápase očakávate?

"Súpera som príliš neštudoval, ale videl som, že mal zápasy v Bellatore a iných prestížnych organizáciách. Sledoval som asi tridsať sekúnd z nejakého duelu a bolo zrejmé, že sa nestratí v postoji a ani na zemi, ale netuším, v čom spočíva jeho sila. Bude to náročné, ale MMA je už taký šport."

Ste prvým dvojnásobným šampiónom Oktagonu v histórii. Zmenilo zranenie vaše priority?

"Ako som prezradil vyššie, honbu za titulmi zatiaľ nechám tak. Som už starý, takže neviem trénovať toľko ako v minulosti. Keď som prichádzal do organizácie, mal som cieľ získať aspoň dva opasky, napokon to boli takmer tri. Z hľadiska priorít sa dívam len na najbližšie zápasy."

Štvanica je povestná svojou atmosférou. Bude váš návrat na takomto mieste o to špeciálnejší?

"Na Štvanicu sa veľmi teším. Bude to brutálna akcia s vynikajúcou atmosférou. Raz som sa tam bol pozrieť a odvtedy som mal v hlave, že by som tam rád bojoval. Príležitosť teraz prišla, navyše pred 'domácim' publikom. Som veľmi rád."

Patríte medzi najvýraznejšie postavy československého MMA. Na aký úspech ste najviac hrdý?

"Som pyšný na všetky svoje súboje, neviem vybrať jeden moment. Na konte mám viac ako 40 meraní síl, z toho len osem prehier. Nemôžem to brať tak, že raz bol súper ľahší, inokedy náročnejší. Všetci sú na jednej úrovni, buď je niekto pripravený dobre, alebo nie. Ak bojovník veľa a správne trénuje, je kvalitný. Vnímam to takto. Absolvoval som mimoriadne náročné zápasy. Ale ak mám predsa niečo určiť, budú to boje, v ktorých som vyhral tituly."

Viete si samého seba po konci kariéry predstaviť v úlohe trénera či mentora na štýl Ilju Škondriča?

"Zatiaľ som o tom neuvažoval. Ale v Gabčíkove robím súkromné MMA tréningy. Neviem, čo bude, no môžem povedať, že sa športu nechcem vzdať a určite by som rád pracoval s ľuďmi, ktorí na to majú."

Čo hovoríte na expanziu Oktagonu do zahraničia?

"Ide o tú najlepšiu vec, ktorá sa bojovníkom a organizácii mohla stať, pretože sa o nich hovorí vo svete. Veľmi sa z toho teším, mrzí ma však, že to prišlo v neskorej fáze mojej kariéry."

Ozývajú sa však aj hlasy, že takáto expanzia príliš nepomáha sfére MMA na Slovensku a v Českej republike. Čo hovoríte na túto kritiku?

"Že to nie je dobré pre Česko a Slovensko? Nesúhlasím s tým. Naopak, je to výborné. Bojovníci sa ľahšie dostanú do sveta, budú ich vnímať aj v iných organizáciách. Meno Oktagonu tým rastie."

Ako vnímate "boom", ktorý sa v našich krajinách v posledných rokoch objavil v súvislosti s MMA? Zažili ste predsa časy, keď bol tento šport u nás ešte len v plienkach....

"Je to tak. Keď som začínal s MMA, tento šport na Slovensku prakticky nikto nepoznal.  Teraz nastal doslova výbuch. Vďačím za to Oktagonu. Organizáciu vnímam ako také naše UFC. Záujem o to má veľmi veľa ľudí a tešia sa, keď vidia kvalitné zápasy."

Je nejaký mladý talent, ktorý sa na Slovensku, prípadne v ČR, oplatí sledovať, respektíve komu predpovedáte sľubnú budúcnosť?

"Priznám sa, že ostatných fighterov veľmi nesledujem. Ale faktom je, že noví bojovníci, ktorí sa objavia na scéne, sú oveľa lepší než tí predošlí. Vedia trénovať všetko dokopy - zápasenie, muay thai, box, jiu jitsu. Predtým to tak nebolo, museli sme sa učiť z YouTube, trénovať na ihriskách a podobne. Šport sa celkovo veľmi posunul. Myslím si teda, že sa šikovné talenty určite objavia, obzvlášť, ak sa dostanú do správnych rúk."