Prasknutá lebka a krvácanie do mozgu. Češka Zajícová sníva po vážnej nehode o titule v UFC

Prečo ste sa rozhodli pre dráhu bojových športov?

"Pôvodne som sa venovala tancu, ale chodili tam iba dievčatá, ktoré riešili hlúposti a ohovárali sa. Otec mi navrhol, aby som dala šancu boxu, nech sa viem ubrániť. Začala som tam chodiť a chytilo ma to. Teraz tým žijem."

V boxe ste si urobili vynikajúce meno, uspeli ste na svetových súťažiach a doma sa stali majsterkou ČR. Aké boli začiatky, nebáli ste sa dostávať rany?

"Vôbec som neuvažovala nad tým, že by ma rany boleli. Išlo to tak prirodzene. Po štyroch mesiacoch tréningu ma čakal prvý zápas, v ktorom som uspela. Páčil sa mi pocit víťazstva. Začala som to brať veľmi vážne, veľa som trénovala a potom som získala bronz na majstrovstách Európy. Čo sa týka domácej scény, som viacnásobná majsterka republiky a na svetovom šampionáte som sa umiestnila piata."

Máte za sebou silný príbeh. Zrazilo vás auto (na priechode, vodič nedával pozor - pozn.)  a utrpeli ste vážne zranenia. Ako dlho trvala rekonvalescencia a čo sa vám v období po nehode preháňalo hlavou?

"Liečba trvala niekoľko mesiacov. Keď som sa prebudila v nemocnici, vedela som, že budem športovať. Lekári ma presviedčali, že to nepôjde, že sa s tým nedá nič robiť. Mala som zlomenú nohu, prasknutú lebku a utrpela krvácanie do mozgu. Ja som však bola presvedčená o tom, že to dám. Na intenzívke som bola asi mesiac, potom ma pustili, ale mala som tam byť dlhšie. Uháňala som ich, nech mi dovolia odísť, takže si myslím, že zo mňa mali nervy, tak ma prepustili."

"Keď som prišla domov, okamžite som vyhľadala fitko. Chodila som tam s barlami a golierom okolo krku. Spočiatku som robila cviky, ktoré mi zdravotný stav dovoľoval, keďže som mala zakázané zaťažovať nohu a nakláňať hlavu. Následne som sa pomaly zapájala do tréningov boxu a potom MMA. Tréneri ma vyháňali, ale zvykli si. Bol to celkom boj." 

Mohli ste sa venovať aj iným, bezpečnejším aktivitám. Prečo ste sa rozhodli pokračovať v MMA?

"Žijem tým. MMA venujem veľmi veľa času, chcem sa tým živiť a byť najlepšia. Mohli mi vtĺkať do hlavy, čo len chceli, ani to so mnou nepohlo."

Ako vznikla vaša spolupráca s RFA?

"Kontaktovali ma a oslovili s ponukou súboja. Bola som veľmi rada, po profizápase som veľmi túžila. RFA je super organizácia, páči sa mi tam. Síce je ešte len na začiatku a teraz to bude desiaty turnaj, verím však, že sa to rozbehne a že sa tam budú diať veľké veci."

Prípravu pred duelom s Maďarkou Katalin Aranyiovou ste absolvovali v Írsku pod vedením svetoznámeho trénera Johna Kavanagha. Aká to bola skúsenosť a čo vám dala?

"V Írsku je to už môj tím. Nevedela som sa na ňu poriadne pripraviť, keďže sa mi menili súperky. Až po odchode z Írska som sa dozvedela, že nastúpim proti Katalin. Môžeme teda povedať, že som trénovala skôr na svoj prvý zápas všeobecne. Venovali mi tam veľa času, prvýkrát som sa učila lakte a bola to skvelá skúsenosť. Mrzí ma akurát to, že som to v zápase vôbec neukázala a nepredviedla nič z toho, čo som sa naučila. Raz sa to podarí a inokedy nie."

Plánujete v Írsku trénovať pravidelne?

"Určite. Sú to asi tak dva mesiace, odkedy reprezentujem ich. John Kavanagh je môj tréner, sme spolu v neustálom kontakte, rovnako aj s mojím otcom a všetko rieši cez neho. Teraz je to tak, že tam budem cestovať často, hlavne pred nejakým zápasom."

Súboj s Maďarkou bol vaším prvým duelom medzi profesionálmi, no zvládli ste ho a triumfovali na body. Čo vás v zápase najviac prekvapilo?

"Asi to, že keď som vstúpila do klietky, úplne mi odišla fyzička, hoci som bola dobre pripravená. V tom dueli som to nebola vôbec ja. Neviem, čo sa stalo, box bol z mojej strany veľmi divný, mala som natrénované, asi sa prejavil stres a všetko dokopy. Chcela som sa držať v postoji, to som nakoniec vôbec nerobila. Tu však musím povedať, že súperka bola tažšia než ja. Vzala som to aj napriek tomu, že Katalin prevážila o dve kilá a v deň zápasu mala tak 65 kg, ja 56. Váha teda tiež hrala rolu, keď ma pritlačila ku klietke, bolo to cítiť."

Po dueli ste sa nechali počuť, že to bol "strašný výkon" a nabudúce to bude lepšie. Prečo toľká kritika? 

"Áno, aj napriek tomu, že sa arénou ozýval veľký aplauz, veľa ľudí ma chválilo, chcelo sa so mnou fotiť a písalo mi, aký to bol krásny súboj, priamo v klietke som povedala, že s výkonom nie som vôbec spokojná. Potešilo ma však, že som triumfovala vo svojom prvom zápase.

Fanúšikovia vás uvidia najbližšie v akcii už 13. mája na turnaji v Havířove. Kto bude vašou súperkou?

"Je to Ukrajinka Amina Mukhamed. Myslím si, že to bude ťažší zápas než predošlý a veľmi atraktívny na sledovanie. Súperka je veľmi dobrá, veľmi skúsená, v MMA doteraz neporazená. Tento rok už stihla vyhrať majstrovstvá republiky v grécko-rímskom zápasení vo voľnom štýle, venuje sa mu odmalička. Ja v ňom skúsenosti nemám, takže vo wrestlingu bude mať výhodu. Ide na prestrelky a má aj dobrý postoj, resp. zhodí protivníčku na zem a udrží ju tam. Budem mať čo robiť."

"Navyše teraz zarezáva pod vedením môjho bývalého trénera, u ktorého som skončila pred dvomi mesiacmi. Pripravuje ju špeciálne na mňa. Bude poznať moje slabé stránky, kde som mala čo zlomené, tak som zvedavá. Dám do toho všetko, aktuálne sa pripravujem v Krnove a jazdím do Ostravy do Fighting clubu. Bude to dobrý zápas a myslím si, že zvíťazím."

Čo bude nasledovať po spomínanom turnaji? Ostávate aj naďalej v RFA?

"Áno, je to moja domovská organizácia a som veľmi vďačná, že tam môžem zápasiť. Určite budem mať potom čím skôr ďalší súboj, už sme sa o tom bavili s Borisom Marhanským (promotér RFA - pozn.).

Máte len 19 rokov a výborne rozbehnutú kariéru. Je vaším snom pôsobenie vo veľkej lige ako UFC či Bellator?

"Určite. Môj sen je dostať sa do UFC a získať titul. To je taký môj strop, vrchol kariéry. Verím, že jedného dňa sa mi to podarí."