Krásna sezóna Prešova, chýbala len čerešnička, vraví najlepší strelec 2. ligy Dolný
S 19-gólovým kanonierom a oporou mužstva z východného Slovenska sme sa pozhovárali o priebehu skončeného súťažného kolotoča, o náročných podmienkach, ktoré sprevádzali snahu tamojších futbalistov, ale aj o blízkej budúcnosti.
Tatran Prešov je na Slovensku skutočnou futbalovou baštou. Pred nedávno uplynulým ročníkom bol ale v 2. lige nováčikom. Aké boli predsezónne ambície mužstva?
"Tatran je najstarší futbalový klub na Slovensku. Je to veľká škoda, že padol až do tretej ligy. Myslím si však, že keby mal silného sponzora, ako má Dunajská Streda, Slovan či Trnava, tak by bol stále na najvyššej úrovni a bojoval o pohárové priečky. Zázemie a mládežnícka akadémia tu mali vždy vysokú kvalitu.
Splnili sme prvý cieľ, ktorým bol postup do 2. ligy. Následne bolo ambíciou mužstva pohybovať sa v strede tabuľky, dať tím dokopy a vyhnúť sa bojom o záchranu. Po konci tretej ligy sme mali voľno iba šesť dní. Prišiel nový tréner, začala sa príprava na ťažkú súťaž, káder sa výrazne obmenil. Celé to potrebovalo čas na spoznanie sa a zvyk."
Aká spokojnosť panovala v klube s vyskladaným kádrom?
"Zo začiatku sme netušili, aké to bude. Odišlo viacero hráčov, s tým sme ako tím neboli veľmi stotožnení. Viedol nás ale nový tréner, ktorý slovenský futbal veľmi dobre pozná. Mal to zmapované a do klubu doniesol kvalitných futbalistov s charakterom. Všetko si to spolu sadlo a vytvorili sme super partiu. Postupne sme začali ťahať za jeden povraz a rozbehlo sa to."
Štart do súťaže nebol úplne ideálny, od polovice augusta ale prišla 10-zápasová séria ligových výhier. Jeseň ste ukončili víťazstvom v derby proti Košiciam.
"Úvod bol náročný, po štyroch zápasoch sme mali na konte iba jedno víťazstvo. Zdalo sa, že budeme bojovať o záchranu. Tréner nám stále pripomínal, aby sme boli pokojní, že to chce čas a sebadôveru. Každý v tíme týmto slovám uveril, nikto neprotestoval ani proti náročným kondičným tréningom v strede týždňov. Videli sme v tom zmysel, nasledovala šnúra desiatich víťazstiev v lige a medzitým tri pohárové triumfy. Boli sme veľmi dobre pripravení, čerešničkou bol úspech v derby proti Košičanom, keď sme pred krásnou kulisou v Ličartovciach porazili veľkého rivala a zimovali na prvom mieste."
Stúplo tímu sebavedomie a začal sa spomínať postup do Fortuna ligy?
"Vydarená jeseň a výhra nad najväčším kandidátom na postup spôsobili nárast sebavedomia v mužstve. V tom momente sa ale absolútne nerozprávalo o postupe a podobných veciach. Držali sme sa v realite, pracovali v skromných podmienkach. Boli sme radi za to, čo sa začalo budovať. Tešili sme sa z víťazstiev, v tíme vládla pohoda a užívali sme si to."
Po krátkom oddychu od povinností čakalo hráčov obdobie zimnej prípravy. Ako by ste ju zhodnotili?
"Bolo to náročné ako každý rok. Dosť veľa sme sa nabehali, mali množstvo zápasov – hrali sme prakticky stále v stredu a sobotu. Nastupovali sme proti kvalitnejším tímom i proti súperom z našej ligy. Sebadôvera nám stúpala aj počas prípravy, dokázali sme poraziť Podbrezovú aj Liptovský Mikuláš, odohrali sme výborný duel v Žiline. Porovnávali sme sa teda s veľmi dobrými protivníkmi a videli sme, že nám to ide. Zimné obdobie sme poctivo odmakali."
V pohári ste na jeseň neprehrali, vyradili ste aj kvalitného protivníka z Podbrezovej a na jar ste tesne prehrali vo štvrťfinále s Trenčínom. Ako si na celé pohárové pôsobenie spomínate? Panovala v konečnom dôsledku spokojnosť s postupom medzi 8 najlepších?
Jednoznačne áno. Dokázali sme si, že s najlepšími sa môžeme porovnávať aj v súťažných stretnutiach. Pohár bol pre nás odmenou za odvedenú prácu, neskutočne sme si to užívali. O každom našom dovtedajšom postupe rozhodol jediný gól a rovnakým štýlom sme podľahli Trenčínu. Dostať sa v našej situácii medzi najlepšiu osmičku bolo pre nás výbornou vizitkou.
V jarnej časti ligovej sezóny sa mužstvo držalo na čele tabuľky. Nasledoval však nevydarený záver a neúspešná baráž o najvyššiu súťaž. Čo v spomínanom období rozhodlo? Ako by ste ho zhodnotili?
"Štart do jari nám vyšiel, vyhrávali sme a zvládli sme to. Rozdiel medzi úvodom a záverom bol v tom, že na začiatku sme zápasy dokázali rozhodnúť vďaka jednej či dvom šanciam. V posledných dueloch sme ale začali spaľovať extrémne množstvo gólových príležitostí, čím sme sa pripravili o prvé miesto.
S odstupom času to vidím tak, že titul sme si prehrali v domácom súboji s Račou a následne v Považskej Bystrici. Som presvedčený o tom, že keby sme tieto duely zvládli, tak by sme boli majstri. Nazbieralo sa ale ozaj veľké množstvo nepremenených šancí, nastrelených konštrukcií brány. Bolo to ťažké obdobie, ktoré mi nedávalo zmysel. Pýtal som sa, prečo práve teraz, keďže to prišlo v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Bohužiaľ, šport a futbal vedia ukázať aj ťažké momenty. Silné kluby a odolní športovci si musia prejsť aj takýmito chvíľami a v budúcnosti byť lepšie pripravení. Veľmi sme to chceli zvládnuť a 2. ligu vyhrať, no nepodarilo sa."
Napokon ste v tabuľke obsadili druhú priečku, čo vás poslalo do barážových duelov proti Zlatým Moravciam.
"Museli sme ísť do baráže, v ktorej nás čakal ďalší nepríjemný a kvalitný súper. Žiaľ, nezvládli sme to ani tam. Trpeli sme na našu koncovku, čím sme sa pripravili o skvelé ukončenie krásnej sezóny. Titul a postup do najvyššej súťaže by boli parádnou odmenou. Nevyšlo to, no celý futbalový rok bol naozaj krásny."
Po minulosezónnom „azyle“ vo Veľkom Šariši ste tento ročník hrávali domáce duely v Ličartovciach. Prebiehalo takéto pôsobenie v poriadku? Ako to vplývalo na mužstvo a ako si na to celý tím zvykol?
"Boli to veľmi ťažké podmienky. Každý, kto hrá futbal a zažil niečo podobné, určite vie, o čom rozprávam. Už počas pôsobenia v tretej lige sme pochodili asi všetky dediny v okolí Prešova. Trénovali sme totiž na rôznych ihriskách, povrch vo Veľkom Šariši sme si šetrili na ligové zápasy.
Postúpili sme do druhej ligy a došlo k dohode s Ličartovcami. Opäť sme si zvykali na nové prostredie a tréningy prebiehali na okolitých ihriskách. Za našimi víťazstvami sa teda skrývali skutočne náročné okolnosti. Mám pocit, že aj toto všetko v nás budovalo, že sme sa zomkli a tvorilo to nádhernú druholigovú jazdu. Každý futbalista a tím potrebuje svoje zázemie, štadión či šatňu. Pevne verím, že v Prešove čoskoro vyrastie náš vysnívaný stánok a Tatran sa naň vráti. Fanúšikovia si vedeli nájsť cestu aj do Ličartoviec, som teda presvedčený, že v Prešove by prišlo omnoho viac ľudí, ktorí majú tento klub veľmi radi a budú ho podporovať aj naďalej."
Vám osobne sa v ročníku veľmi darilo. Boli ste oporou tímu a najlepším strelcom ligy. Ako hodnotíte sezónu z individuálneho hľadiska?
"Môžem to hodnotiť iba pozitívne. Najlepším strelcom som bol aj v tretej lige, postúpili sme a mne sa ani nesnívalo o tom, že by som mohol dať 19 gólov. V mojom vnútri som ale veril, že ich môžem strieľať aj naďalej. Mužstvo na mňa skvelo pracovalo, ja som sa chlapcom snažil odvďačiť premenenými šancami, a to sa mi darilo. Bol som naozaj šťastný, užíval som si nielen tento ročník, ale aj minulý. Tieto dve sezóny boli najlepšie v mojej kariére, strelil som 60 gólov. Jediné, čo ma veľmi mrzí, že sa nám nepodarilo postúpiť. Z osobného pohľadu však panuje veľká spokojnosť."
Viete naznačiť, kam sa budú uberať vaše najbližšie futbalové kroky?
"Momentálne som bez kontraktu, s Tatranom rokujem o novej zmluve. Dostal som však aj zaujímavé ponuky pôsobiť inde. Rieši sa to, som zvedavý a čakám, ako to celé dopadne. Samozrejme, Prešov je pre mňa stále číslo jeden. Ak by ale prišla nejaká kvalitná ponuka, ktorá mi dá zmysel, tak by som určite neváhal skúsiť najmä zahraničie."
Aké sú ciele Prešova do ďalšej sezóny?
"Ťažko povedať nejaké konkrétne ambície. Tento klub ich musí mať stále čo najvyššie. Opäť však prišiel nový tréner, v mužstve skončilo asi 10 hráčov a aktuálne máme dosť mladých futbalistov. Tím potrebuje doplnenie skúsenosti a kvality, aby sa mladí mali od koho učiť. Treba tu aj trochu starších hráčov, ktorí dokážu káder podržať v náročných chvíľach. O cieľoch je teda priskoro rozprávať, mužstvo sa musí spoznať medzi sebou a aj s koučom. Takisto sa musí vytvoriť partia, všetko chce svoj čas."