Expert na Afriku rozpráva o potenciáli šampionátu, krachu Maroka a verí Pobrežiu Slonoviny

Jackson si svetadiel plný protikladov zamiloval. "Fascinuje ma samotná africká história, nielen futbal, absolvoval som aj magisterské štúdium africkej politiky," hovorí autor publikácie The Africa Cup of Nations: The History of an Underappreciated Tournament (Africký pohár národov: História nedoceneného turnaja). Pre vznik knihy sa ponoril do nespočetného množstva materiálov v Múzeu FIFA v Zürichu a prišiel s kompletnou históriou turnaja od jeho vzniku v roku 1957 (ešte pred prvými ME) až po minulý ročník v roku 2022.

Čo si myslí o súčasnom šampionáte v Pobreží Slonoviny? Dá sa podľa neho očakávať trvalý prínos investície vo výške zhruba miliardy dolárov, ktorú tamojšia vláda napumpovala do štadiónov a infraštruktúry pre úspešné organizovanie akcie? "Bol to jeden z najlepších šampionátov, čo sa týka návštevnosti. V predchádzajúcich ročníkoch boli návštevy priemerné a na štadiónoch bolo naozaj vidieť, keď nehrala hostiteľská krajina," podotýka. Pobrežie Slonoviny chváli ako veľmi dobrého usporiadateľa.

Má turnaj pre hostiteľské krajiny nejaký dlhodobejší dopad?

"Tým si nie som istý. Poslední usporiadatelia Egypt a Kamerun sú zavedené veľmoci, zatiaľ čo štáty ako Rovníková Guinea a Gabon toho pre organizovanie podujatia veľmi neurobili. Som zvedavý, aký dopad to bude mať na Pobrežie Slonoviny, pretože tento turnaj jednoznačne zaujal fanúšikov. Navyše boli vždy futbalovým národom."

Existuje nevyužitý potenciál šampionátu z hľadiska príjmov a zárobkov?

"O tom niet pochýb! Myslím si, že tento turnaj by mal ukázať, že keď sa podarí sprístupniť ho ostatným národom, aby ich fanúšikovia prišli do krajiny a sledovali zápasy, atmosfére to výrazne pomôže."

Ak by ste mali neobmedzený rozpočet, čo by ste zaviedli, aby Africký pohár národov naplnil svoj potenciál?

"Asi by som sa zameral hlavne na ihrisko. Kvalita trávnikov bola v minulosti záhubou mnohých ročníkov. Keď si spomeniem na rok 2013 v Juhoafrickej republike, jedno z ihrísk sa tak zhoršilo, že úplne zmenilo spôsob, akým tímy museli hrať. Ďalšia vec je investícia do afrických trénerov, aby boli schopní viesť svoje národné tímy. Je tam veľa koučov, ktorí nie sú z Afriky. Možno sú na kontinente veľmi dobrí africkí tréneri, lenže jednoducho nedostávajú šancu."

Finalisti predchádzajúceho turnaja Senegal a Egypt skončili v osemfinále. Čo sa stalo?

"V prípade Egypta je vysvetlenie v mieste dejiska. Severoafrické tímy nepredvádzajú dobré výkony v subsaharskom zvyšku kontinentu. Senegal bol v skupine veľmi dobrý. Lenže zvlášť v Afrike existuje mnoho príkladov tímov, ktoré začnú skvelo a potom padnú na prvej prekážke. Naposledy bol Senegal na úvod hrozný, ale turnaj vyhral. Tentoraz jeho rolu prevzalo Pobrežie slonoviny, ktoré sa v skupine trápilo a je vo finále."

Maroko bolo senzáciou ostatných MS, kde ako prvý africký tím došlo až do semifinále. Teraz skončilo o dve kolá skôr. Nie je to prvýkrát, čo mužstvo, ktoré uspelo na tej najvyššej úrovni, následne vybuchlo na domácom šampionáte. Prečo to tak podľa vás je?

"Je to odraz úrovne hráčov, ktorí na turnaji štartujú. Zdá sa, že je to ideálny spôsob vyrovnávania sa lepším súperom. Sú tam futbalisti z tretej španielskej ligy, ktorí nastúpia proti tímu Pobrežia Slonoviny s hráčmi zo Serie A a Ligue 1 a nakopú im zadky. Majú v sebe túžbu a súťaživosť typu 'dáme vám cez hubu, pretože vieme, že sme outsidermi'. To sa na majstrovstvách Afriky stáva často, je to veľmi zložité..."

Vo štvrťfinále bolo osem nových účastníkov v porovnaní so šampionátom spred dvoch rokov. Je to takto dobre alebo zle?

"Táto debata mi príde veľmi zaujímavá. Niektorí ľudia hovoria, že je to zlé v tom zmysle, že silné africké tímy nie sú také silné, a preto majú problémy na majstrovstvách sveta. Pre turnaj samotný je to ale podľa mňa skvelé, pretože to inšpiruje generácie hráčov z futbalovo slabších krajín, niektoré z nich sa na MS nikdy nedostanú, avšak na africkom šampionáte môžu oslavovať úspech. Osobne si myslím, že je to úžasné, pridáva to na dramatickosti, čo je veľmi dôležité."

Juhoafrický futbal sa od prelomu tisícročia trápi, ale jeho národný tím sa dostal do semifinále. Bolo to pre vás prekvapenie?

"Čiastočne áno, aj keď z jednej strany je to taktiež "konečne"! Je to krajina, ktorá úplne upustila od práce. Má veľmi kvalitnú ligu a hráči z JAR neodchádzajú, pretože sú veľmi dobre platení. Keď som prišiel na tento turnaj, cítil som, že sa im bude dariť. Na ich tíme je niečo zvláštne. Proti Kapverdám im to príliš nešlo, avšak gólman Ronwen Williams bol po celý zápas neuveriteľný, ale že postúpia tak ďaleko, to som nečakal."

Pobrežie Slonoviny po postupe zo skupiny pre nevýrazné výkony prepustilo svojho trénera, čo je aj na africké pomery dosť odvážny krok. Podarí sa Hallerovi a spol. dokráčať na vrchol?

"Kto by si po tom, čo predviedli vo štvrťfinále proti Mali, na nich stavil, že? Lenže Kongo nevyužilo svoje šance, rovnako ako to neurobilo Mali. 'Sloni' majú veľmi dobrý tím."

Aký je váš dojem z Nigérie?

"Pre mňa je to veľmi zaujímavý celok. Pred turnajom som nemal dôveru v trénera Josého Peseiru, aby som bol úprimný. Nevidel som ho ako kouča, ktorý by mohol vyhrať takýto turnaj. Zatiaľ dokázal, že som sa mýlil. Osimhen podáva veľmi dobré výkony a je pravdepodobne najlepším hráčom tímu, aj tak však nemám z hry Nigérie bohvieaký pocit."

Kto bol podľa vás doteraz najlepším hráčom turnaja?

"Myslím, že ich je niekoľko. Seko Fofana z Pobrežia Slonoviny je jedným z nich, Nigérijčan Ola Aina taktiež. Veľkú pochvalu si zaslúži aj Chancel Mbemba z Demokratickej republiky Kongo. Jeho výkon v obrane na mňa urobil veľký dojem. Tiež spomínaný aj Ronwen Williams, ktorý predviedol niekoľko dôležitých zákrokov."

Kto vyhrá finále?

"Myslím si, že to bude tím Pobrežia Slonoviny."