Z mizérie medzi elitu. Pod rozprávkou Ipswichu je podpísaný kouč McKenna i český brankár

Písala sa sobota 11. mája 2002, keď tábor fanúšikov Ipswichu zahalil smútok. Po debakli 0:5 s Liverpoolom opúšťali Anfield Road s vedomím, že Tractor Boys zostúpili z Premier League. Odvtedy klub zažil tri neúspešné pokusy o návrat cez play-off, zmeny vlastníckej štruktúry a dokonca pád až do tretej najvyššej súťaže.

O 22 rokov neskôr môže na starosti posledných dvoch dekád zabudnúť a užívať si zaslúžený postup do najsledovanejšej ligy sveta. Pod vedením trénera Kierana McKennu dosiahol na klubový rekord v počte získaných bodov v Championship a navyše je od roku 2012 prvým tímom, ktorý sa po postupe z League One hneď o rok neskôr prebojoval aj do Premier League. Tento kúsok sa naposledy podaril Southamptonu.

20 rokov postupného úpadku

Tohtoročný postup medzi elitu je rovnako prekvapivý, ako bol zostup v roku 2002. Len o sezónu predtým totiž Ipswich ako nováčik pod vedením Georgea Burleyho do posledného kola bojoval o účasť v Lige majstrov a ročník zakončil na piatom mieste. Veľké nákupy na európske poháre sa však nepodarili a Ipswich vypadol hneď v prvom kole vtedajšieho Pohára UEFA. Na konci sezóny sa lúčil aj s anglickou elitou.

Veľké nádeje na skorý návrat vzali rýchlo za svoje, došlo k výpredaju kádra a Ipswich skončil siedmy. Nasledujúce dva ročníky nestačili Tractor Boys v semifinále play-off na West Ham a potom už mohli postupové myšlienky na dlhé roky hodiť za hlavu. Tím opustili perspektívni hráči ako Darren Bent, Shefki Kuqi, Tommy Miller a Kelvin Davis.

Nasledujúce roky potácania sa v strede tabuľky nezastavil ani slávny Roy Keane v roku 2009. Legenda Manchestru United prijala trénerskú úlohu na Portman Road, ale očakávania nenaplnila. Len o tri roky skôr Keane postúpil z Championship so Sunderlandom, ale v Ipswichi sa mu podobný kúsok nepodaril. Na lavičke zostal necelé dva roky.

Namiesto progresu prišiel skôr úpadok a Ipswich sa etabloval ako tím zo spodnej polovice tabuľky. Dôvodov bolo viac, ale hlavnú rolu hrala ekonomická situácia klubu. Majiteľ Marcus Evans mal hlavné starosti s vyrovnávaním dlhov a investícií do kádra bolo málo. Keď potom Ipswich bojoval v sezóne 2014/15 pod vedením úspešného a obľúbeného trénera Micka McCarthyho o postup, nemal veľa možností, ako posilniť káder.

V sezóne, v ktorej sa im nakoniec nepodarilo postúpiť cez semifinále play-off, sa počas januárového prestupového obdobia posilnili len o Freddieho Searsa, ktorý stál 100-tisíc libier. Takáto prestupová politika vyzerala v porovnaní s miliónovými podpismi konkurencie smiešne a bola jasným signálom pre fanúšikov o stave klubu.

S koučom McCarthym nebola po konci sezóny 2017/18 predĺžená zmluva a čoskoro sa ukázalo, že to bol najmä on, kto držal klub s mnohými problémami pohromade. Nový tréner Paul Hurst priniesol radikálne zmeny, ktoré spôsobili veľký úpadok, posledné miesto v Championship a prvú účasť v tretej najvyššej súťaži od roku 1957.

Tam však pod vedením Paula Lamberta Ipswich pokračoval vo výkonoch a výsledkoch ďaleko za očakávaním fanúšikov. Všetko však zodpovedalo ekonomickej situácii klubu, ktorá stále nebola ideálna. Počas čias pandémie sa veci ešte viac skomplikovali. V polovici sezóny 2020/21, ktorá prebehla pred prázdnymi tribúnami, Lambert skončil a v apríli klub zmenil majiteľa.

Ipswich Town FC odkúpilo za 40 miliónov libier od londýnskeho podnikateľa americké konzorcium Gamechanger 20 a hneď došlo k mnohým zmenám. Klubovým predsedom sa stal skúsený funkcionár Mike O'Leary a výkonným riaditeľom nemenej ostrieľaný Mark Ashton.

Pred ročníkom 2021/22 posilnilo káder neuveriteľných 19 nových mien, ale vtedajší lodivod Paul Cook z nich nedokázal poskladať víťazný tím. Blues sa na začiatku decembra pohybovali opäť len v strede tabuľky a po vypadnutí z FA Cupu s Barrowom bola s trénerom, ktorý zbieral úspechy vo Wigane či Portsmouthe, rozviazaná spolupráca.

Príchod Kierana McKennu

Dňa 16. decembra 2021 urobilo vedenie Ipswichu ťah, ktorý väčšinu fanúšikov skôr zarazil. Ako nového trénera oznámilo Kierana McKennu, asistenta Oleho Gunnara Solskjæra z Manchestru United bez skúsenosti s pozíciou hlavného kouča.

Fanúšikovia boli logicky zmätení a McKennov veľmi krátky životopis ich nenapĺňal optimizmom. Lenže nový šéf lavičky prišiel s pokorou. Spočiatku hovoril ticho, ale vo svojich mediálnych vystúpeniach bol metodický, jasný a úprimný. Priaznivci čoskoro uvítali odklon od jeho ráznejších a niekedy až ľahko arogantných predchodcov.

V rozbehnutom roku bol postup ťažkou úlohou a McKenna skončil na 11. mieste. Hneď v lete však s podporou nových majiteľov začal pretvárať tím na svoj obraz. Prišli Freddie Ladapo a Leif Davis, ktorí sa okamžite stali oporami. V januári aj George Hirst, Harrison Clarke, Massimo Luongo a predovšetkým Nathan Broadhead. Posilnený tím nechal za sebou všetkých konkurentov okrem Plymouthu a s 98 bodmi postúpil z druhého miesta v League One.

Pod vedením severoírskeho kouča nečakali fanúšikovia v druhej najvyššej súťaži zázraky. Návrat do Championship bol však logicky príjemný a priaznivci dúfali hlavne vo viac vyhraných zápasov ako tých prehraných.

Po 46 odohraných stretnutiach sú však predstavy aj tých najoptimistickejších priaznivcov prekonané. McKenna sa totiž z tichého trénera trpezlivo vysvetľujúceho svoju metodiku stal ikonou. Má množstvo taktických nápadov a osobitý spôsob hry. Vyžaruje z neho energia a nadšenie, ktorým si získal dôveru hráčov. Vyniká však najmä tým, že nie je manažérom, ale naozaj hlavne trénerom – nielenže z hráčov dostáva to najlepšie, on ich zdokonaľuje.

Asi najlepším príkladom je už spomínaný Davis, ktorý prišiel do Ipswichu po neúspešných angažmánoch v Leedse a Bournemouthe. Ľavý obranca na prvú skvelú sezónu v League One nadviazal ešte lepšie v Championship a stal sa najlepším nahrávačom súťaže. Veľký progres zaznamenal ľavý stredopoliar Broadhead a obrovský posun urobil aj útočník Conor Chaplin.

Ipswich mal najlepšie obdobie tohto ročníka v jeho úvode, keď suverénne vládol ligovej tabuľke. Nováčikovský entuziazmus potom mierne upadol počas vianočných sviatkov, ale následne sa Tractor Boys opäť vrátili k dobrým výkonom.

Príkladom ide hlavne odhodlaný McKenna. Tímu naordinoval svoje obľúbené rozostavenie 4-2-3-1 a po hráčoch vyžadoval maximálnu fyzickú pripravenosť a futbal vo vysokom tempe. Davis, ktorý pri svojich profesionálnych začiatkoch v Leedse zažil Marcela Bielsu, prirovnáva McKennu práve k argentínskemu stratégovi, ktorý sa preslávil prísnym a systematickým prístupom ku kádru.

McKenna preberá množstvo vzorcov od úspešných trénerov súčasnosti. Ipswich bol najlepšie útočiacim tímom druholigovej sezóny a mnoho prvkov jeho hry pripomína prejav najlepších tímov. Hra cez produktívne kraje evokuje Kloppov Liverpool, rýchle prieniky stredopoliarov a krídelníkov do pokutového územia zase Guardiolov Manchester City. Tieto veci aj na nižšej úrovni fungujú najmä preto, že McKenna trávi s hráčmi veľa času pri videu a rozoberá s nimi hru do posledného detailu.

O výnimočnosti ešte len 37-ročného trénera medzi skúsenými druholigovými koučmi svedčí aj jeho prístup k prestupovej politike. Namiesto drahých nákupov požiadal vedenie o zlepšenie klubovej infraštruktúry. Ipswich momentálne disponuje dvoma hybridnými tréningovými ihriskami a pred pár mesiacmi nechal za 2,5 milióna libier vymeniť chátrajúci trávnik na Portman Road. Ten nový patrí medzi najlepšie v Championship a klubu sa vyplatil - od augusta minulého roka prehral doma iba raz.

Samozrejme, hlavným dôvodom veľkého úspechu je poctivá príprava a maximálna profesionalita tímu. Ipswich však v tejto sezóne preukázal aj obrovskú mentálnu silu a tímovú súdržnosť. Dokázal vyhrať 3:2 nad Southamptonom gólom v 97. minúte, porazil Bristol 3:2 zásahom v 89. minúte a jeho vôbec najemotívnejšie víťazstvo bolo proti Rotherhamu. Pokoril ho 4:3 trefou v 95. minúte, pričom minútu predtým strelil vyrovnávajúci zásah z penalty.

Prekvapenie s českou účasťou

Postup Ipswichu je veľkým prekvapením, ktoré sa nestáva každý rok. Pre českého fanúšika je to o to príjemnejšie, že bránu Tractor Boys háji Václav Hladký. Odchovanec Zbrojovky Brno v Česku veľkú kariéru neurobil a po tri a pol roku v Liberci, väčšinou v pozícii dvojky, odišiel do škótskeho St. Mirren.

Tam plnil úlohu jednotky a po dvoch rokoch prestúpil do štvrtoligového anglického Salfordu. Po roku v League Two zaujal Ipswich, kde však prvé dva roky presedel prevažne na lavičke. Prelomovým sa pre neho stal až tohtoročný ligový kolotoč.

Počas letnej prípravy sa zranila dovtedajšia jednotka Christian Walton a Hladký ho po skvelom vstupe do sezóny už medzi tri tyče nepustil. McKennovi sa brnenský rodák vďaka dobrej hre nohami hodí do koncepcie. Ipswich rozohráva od brány na krátku vzdialenosť a Hladký dokáže pod tlakom napadajúcich útočníkov dobre reagovať.

Či bude jednotkou aj v Premier League, zatiaľ nemožno odhadovať, ale objektívne sa dá povedať, že prežil svoju najlepšiu sezónu v kariére a bol kľúčovým hráčom na ceste za vysnívaným postupom. McKenna sa naňho spoliehal a Hladký by si štart v najprestížnejšej súťaži bezpochyby zaslúžil.