Kucka a Pekarík: Železné duo, ktoré absolvovalo so Slovenskom všetky veľké turnaje
Keď je niečo, čo oboch spája, tak určite vek. Obaja majú 37 rokov. Kucka oslavoval vo februári, Pekarík v októbri pridá ďalší rok. Kým žilinský odchovanec debutoval v národnom tíme v decembri 2006, rodáka z Bojníc si to počkalo takmer o dva roky neskôr - v novembri 2008. Spoločných národných konfrontácií nazbierali osemdesiat (36-19-25, zdroj: transfermarkt).
Nie je to iba vek, ktorý ich drží pri sebe. Sú to aj reprezentačné štarty. Peter Pekarík ich má o dvadsať viac (127) ako Juraj Kucka (107). A toto železné duo sa už čoskoro môže v historických tabuľkách krajiny spod Tatier posunúť vyššie. Aktuálne vedie zápasovú porciu stále Marek Hamšík (138). Druhému Pekaríkovi chýba jedenásť štartov na jeho vyrovnanie.
Kucka má pred sebou tretieho Miroslava Karhana so 108 duelmi. Ako to vyzerá za nimi? S 81 stretmi je najbližšie ôsmy Róbert Mak. Až jedenásty je Ondrej Duda (72), ktorého dobieha z dvanástej priečky kapitán Milan Škriniar (68).
Ako Pekarík, aj Kucka sa zapísal už pred štartom Eura výrazným písmom do zaujímavostí. Kým futbalista Herthy Berlín je ôsmy najstarší na šampionáte, momentálny majster so Slovanom Bratislava a najlepší hráč uplynulého ročníka Niké ligy uzatvára desiatku najstarších. Zároveň sa môže pochváliť zaujímavou štatistikou - zo slovenských hráčov ohrozil bránu súpera na Eure najčastejšie (4).
Peter Pekarík
V 127 vystúpeniach strelil dva presné zásahy. Premiérový do siete San Marína v kvalifikácii majstrovstiev sveta v roku 2009 pri víťazstve 7:0. Druhý a zatiaľ posledný v kvalifikácii Eura v roku 2015 proti Luxembursku (3:0). Debut v najcennejšom drese mu doprial v dvadsiatich rokoch v priateľskom súboji so Spojenými Arabskými Emirátmi (2:1) tréner Ján Kocian. Zaujímavosťou je, že odohral 90 minút a v defenzívnej línii nastúpil vedľa Pavla Farkaša, ktorý dnes pomáha s prekladom pokynov trénera Calzonu.
Pekarík si na veľkom reprezentačnom fóre zahral od druhého skupinového vystúpenia na MS 2010 až po osemfinále 90 minút. Tam potvrdil potenciál pre národný tím, v ktorom pokračoval v nasledujúcich rokoch. Rok pred majstrovstvami sveta oslávil s Wolfsburgom bundesligový titul.
Ako plynul čas, Pekaríkovi naskakovali štarty. Na druhej strane, trénerom vrásky na čele. Vždy, keď sa zranil, nastal problém. Za dlhých 18 rokov sa popri skúsenému veteránovi nevyprofiloval nikto, kto by ho mohol okamžite nahradiť. Aj to svedčí o obrovskej kvalite a pokoji, ktoré dáva Slovensku na trávniku práve on. Vo Francúzsku na Eure 2016 nevynechal ani minútu a o štyri roky neskôr na európskom šampionáte nechýbal v základnej zostave.
Keď sa hovorí o velikánoch, akými sú Luka Modrič či Cristiano Ronaldo, o ich, pravdepodobne, poslednom veľkom turnaji, pri Pekaríkovi s Kuckom musia slovenskí fanúšikovia premýšľať rovnako. Ich lúčenie bude zaiste so slzami v očiach, ale slzami plnými spomienok a radostí na najkrajšie turnaje. Zdá sa, že jednu predrozlúčku Pekarík už absolvoval - priaznivci Herthy mu po poslednom domácom kole vzdali hold potleskom v stoji a transparentmi. V klube naplnil zmluvu a po dvanástich rokoch sa dostal na rázcestie, čo ďalej...
Juraj Kucka
Kuckovi dal príležitosť nástupca Jána Kociana - Vladimír Weiss st. v 21 rokoch. Obaja sa o niekoľko rokov stretli opäť, tentoraz na klubovej scéne v bratislavskom Slovane. Späť k reprezentácii. Skúsený lodivod sa postaral o jedno z prekvapení pri konečnej nominácii na záverečný šampionát v Južnej Afrike. Juraj Kucka totiž v kvalifikácii neodohral ani zápas. Ktovie, možno mu pomohlo aj nešťastné zranenie Miroslava Karhana, ktorý si poškodil tesne pred odletom achilovku.
"Nomináciu si svojím prístupom v príprave zaslúžil. Z nových hráčov z neho najviac vyžarovala túžba. Akoby naznačoval, že je tu a chce sa dostať do mužstva," vravel vtedy Weiss novinárom dôvod rozhodnutia.
A presne túžba presadiť sa, nechať na tréningu i trávniku všetko, zostala Jurajovi Kuckovi dodnes. Sprevádzala ho v Sparte, kde sa po príchode z Ružomberka okamžite presadil do základnej zostavy a neskôr v ďalších angažmánoch. Nie nadarmo pôsobil vo vyhlásených kluboch ako Parma, Janov, AC Miláno, Watford či Trabzonspor.
V skupine na MS 2010 dostal najskôr minútu a plný počet odohral až v poslednom vystúpení proti Taliansku pri historickom triumfe 3:2, keď si pripísal asistenciu na gól Vitteka. Rovnako nechýbal 90 minút ani v osemfinále, v ktorom Slováci nestačili na Holandsko (1:2).
Postupom rokov sa vypracoval na jeden z pilierov stredu poľa. V dôveru v jeho schopnosti nemal len kouč Weiss, ale i Ján Kozák st., Štefan Tarkovič, Pavel Hapal či aktuálne Francesco Calzona. To už o niečom svedčí. Na Eure 2016 nevynechal ani minútu. Podobne obišiel aj na EURO 2020, kde sokoli skončili v skupine.
Bude štvrté veľké podujatie jeho posledným v kariére? Veľa naznačil na nedávnej tlačovej konferencii. "Milujem futbal, dávam tomu všetko. Keď príde chvíľa a vo mne sa to zlomí, že už stačí, tak sa rozhodnem, že stačí. Zatiaľ som nastavený dobre a stále mám chuť," potešil fanúšikov.
Do akcie sa vrátil na generálku s Walesom po zranení ramena. Ihneď skóroval. Typicky bombou spoza šestnástky. Stal sa tak najstarším strelcom národného tímu (37 rokov, 3 mesiace a 14 dní). Prekonal Miroslava Karhana (34 rokov, 11 mesiacov a 14 dní) z júna 2011. Po druhom skupinovom dueli v Nemecku ho môže prekonať znovu - tentoraz už v počte spomínaných štartov za reprezentáciu.
Belgicko - Slovensko (pondelok, 18:00)
Aktuality zo sveta futbalu a k tomu exkluzívny bonusový obsah! Buďte v obraze a sledujte najaktuálnejšie informácie o majstrovstvách Európy UEFA EURO 2024. Všetko dôležité zo sveta športu nájdete na TVNOVINY.sk.