Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama

POHĽAD: Futbal sám seba ničí bezhlavým biznisom. Nízka úroveň Eura nebola náhoda

Pavel Křiklan
Kane, symbol úpadku kvality aktuálneho Eura.
Kane, symbol úpadku kvality aktuálneho Eura. Profimedia
Tohtoročné majstrovstvá Európy vo futbale našli medzi expertmi viac kritikov než priaznivcov. Predvedené výkony predovšetkým v podaní veľmocí zostali ďaleko za očakávaniami a z favoritov bavili nestranných fanúšikov snáď len víťazní Španieli, ktorí od začiatku nemali na turnaji konkurenciu. Bolo nezáživné nemecké EURO len výnimkou? Nič tomu bohužiaľ nenasvedčuje...

Majstrovstvá sveta v Katare s úchvatným šesťgólovým finále sa hrali takmer na začiatku sezóny a aj vďaka tomu mohli byť trochu o niečom inom. Práve skončený európsky šampionát sa premenil v mesiac dlhý výstavný veľtrh toho, ako futbal ničí sám seba. Lepšie povedané to za odplatu dovoľuje nadnárodným koncernom, to teraz však nie je podstatné. Zásadný je fakt, že korene týchto problémov sú v tom, že sa kalendár neustále utláča ďalšími a ďalšími zápasmi.

Z marketingového hľadiska je to logické. Ceny televíznych práv idú hore, rovnako tak príjem z reklám, vstupeniek, merchandisingu, stávkové kancelárie ohlásili po tohtoročnom Eure historicky najvyšší prijatý objem peňazí na jeden turnaj. Futbalový biznis kvitne, tak prečo nekuť železo, keď je extrémne horúce? Zvyšuje sa počet účastníkov vrcholných akcií, pridávajú sa stretnutia, vymýšľajú sa nové súťaže.

Funguje to. Lenže na ako dlho? Nedávno vzbudili pozornosť výroky skúseného argentínskeho trénera Marcela Bielsu, pre ktorého prácu má vždy slová uznania aj sám Lionel Messi. Bielsa počas Copa América, na ktorej doviedol Uruguaj k bronzu, vyjadril obavy o to, kam futbal smeruje. Podľa neho mu hrozí úpadok, pokiaľ nebude regulovať svoj smäd po zisku. Vyhlásil, že svetový šport číslo jedna síce láka čoraz viac divákov, avšak ponúkaná hra je čoraz menej atraktívna. Z logiky veci vyplýva, že keď tento trend bude pokračovať, ľudí bude ubúdať.

Avšak to je proces na niekoľko rokov. Rovnako ako sa cez noc nestal futbal tak masívnou záležitosťou, akou je v súčasnosti. Len pre porovnanie dátumu z doby pred 20 rokmi a dnes. V roku 2004 mal Portugalčan Deco v sezóne odohraných 51 súťažných zápasov. Prečo práve on? Výber je zámerný. Ťahúň tímov v onom roku nastúpil vo finále Ligy majstrov aj Eura - dvoch súťaží, ktoré najviac zaťažia vopred jasne danú výšku bežného zápasového účtu sezóny.

Angličan Harry Kane teraz absolvoval 56 takýchto duelov. Len o päť viac, no a čo? Podstatné je, že zatiaľ čo Deco bol vtedy skôr raritou, kanonier Bayernu Mníchov v tomto ohľade príliš nad ostatnými nevyčnieva. Možno aj preto bol na ME len tieňom gólového zabijaka z predchádzajúcich mesiacov, na pohľad vyhorená hviezda nemala na vlnu kritiky ako odpovedať. Iba jeden jediný dotyk s loptou v šestnástke vo finále so Španielskom hovorí za všetko.

Ďalším dôležitým faktorom je, že pre Deca bola pred 20 rokmi spomínaná sezóna exponovaná z hľadiska motivačných vrcholov. V tej predtým si mohol aspoň čiastočne oddýchnuť v prípravných dueloch. Tie teraz v Európe nahradila Liga národov, ďalšia zo súťaží, ktorá uberá aj mentálne sily. Kvalifikácia na veľké turnaje sa teraz namiesto roka a štvrť odohrá za zhruba polovičnú dobu, do zvyšného okna sa vtlačila práve nová medzištátna akcia.

Keď sa v marci chystal hviezdny nórsky kanonier Erling Haaland na prípravné súboje s Českom i Slovenskom, nijako netajil, že si prišiel len splniť povinnosť, ktorú mu ukladá biznis spätý s jeho zamestnaním. Aj on sa vyjadril k téme, ktorá v posledných mesiacoch vo futbale rezonuje stále viac. Zo svojho pohľadu popísal dôsledky neúprosného kolotoča. Futbalisti totiž zvládnu 60, 70, možno aj 80 zápasov v sezóne. Na čísle nezáleží. Problém je v tom, v akej kvalite to vykonajú. "Čím viac duelov, tým ide kvalita výkonov nižšie," uviedol Haaland jasne.

Inými slovami, hráči môžu podať špičkové výkony len v obmedzenom počte štartov. Nie sú stroje, ktoré sa z nich futbalový priemysel snaží vytvoriť. Olympionici sa napríklad pripravujú na svoje vrcholné preteky aj štyri roky medzi jednotlivými OH. A futbalisti by mali byť schopní perliť obdeň? Výsledný obraz bol k videniu v uplynulých týždňoch.

Kto mal byť na šampionáte ťahákom? Obhajca titulu Taliansko, ktorý sa zrútil, keď doňho ktokoľvek udrel? Najväčší favorit Anglicko, ktorý doplatil na to, že hral kŕčovito a s pofidérnym sebavedomím? Defenzívne Francúzsko, ktoré sa chcelo k zlatu prebrániť a góly si takmer muselo pýtať od súpera? Monotónne centrujúci Portugalčania, ktorých tréner nebol schopný zmeniť taktiku ani personálne obsadenie na hrote útoku? Iba Španieli ukázali drajv, šmrnc, silu, zručnosti, túžbu. Uchvátili snáď všetkých nezaujatých fanúšikov, pri nulovej konkurencii s tým vlastne nemali príliš veľkú prácu…

Podčiarknuté, sčítané - priemer 2,29 gólu na zápas je výrazným poklesom oproti minulému Euru (vinou covidu hranom po voľnejšej sezóne), a to o takmer pol zásahu na jeden duel. Vzhľadom na to, že pri takomto prepade sa ešte zrodil skoro rekordný počet vlastných gólov (10), vzišla z toho situácia, keď na korunu pre kráľa strelcov turnaja stačili tri góly. Vo svetle toho tak tento titul znie skôr ironicky... Nie je náhoda, že najnižšie priemery gólov na zápas na Eure za posledné štvrťstoročie mali dva z troch turnajov, na ktorých hralo 24 tímov namiesto predchádzajúcich 16.

A teraz tá najhoršia správa. Budúce majstrovstvá sveta, ktoré hostí Kanada, USA a Mexiko, privítajú prvýkrát v histórii 48 účastníkov. Megalomanský nárast o polovicu z predminuloročných 32 tímov. Namiesto 64 zápasov sa ich bude hrať 104 (čiže plus 40). Turnaj potrvá namiesto doterajších necelých štyroch týždňov takmer šesť. Je treba k očakávanej úrovni šampionátu vôbec niečo dodávať?