Žarty o najlepšom strelcovi premenil na realitu. Schranz: Osemfinále nemalo byť maximom

Cody Gakpo. Harry Kane. Georges Mikautadze. Jamal Musiala. Dani Olmo. A Ivan Schranz. Šestica futbalistov, medzi ktorými vyčnieva rodák z Bratislavy, si rozdelila cenu pre najlepšieho strelca uplynulého európskeho šampionátu. Všetci menovaní strelili tri presné zásahy. Schranz s Mikautadzem na ne potrebovali najmenej stretnutí – štyri.

"Vnímam to všetko veľmi pozitívne, či už z hľadiska Eura ako takého, že sa mi tam podarilo dostať, čo bol môj primárny cieľ. Následne som chcel v Nemecku odohrať nejaké minúty a to sa podarilo, keďže pred tromi rokmi mi nominácia ušla. K tomu prišli aj góly, čo je skvelé. Prežívam pozitívne emócie. Byť medzi najlepšími strelcami, je to aj akési zadosťučinenie," začal na úvod ofenzívny hráč.

Do posledného hracieho dňa však musel Ivan Schranz na oficiálne potvrdenie čakať, keďže Olmo i Kane mali vo finále šancu ovládnuť tabuľku strelcov. Ani jednému z nich sa však po štvrtý raz presadiť nepodarilo.

"Trošku som dúfal, ale nie, že by som im to neprial. Fandil som aj sebe, chcel som, aby som zostal medzi najlepšími. Nakoniec to vyšlo. Hlavne od okolia či blízkych som to mal na dennom poriadku. Pripomínali mi, že zostávajú dva dni, následne jeden a mohlo by to vyjsť," pokračoval s úsmevom na perách bývalý futbalista trnavského Spartaka, Českých Budějovíc, AEL Limassol či Jablonca.

Góly strelili Nico Williams, Mikel Oyarzabal a Cole Palmer, ktorí ho ohroziť nemohli. Španieli triumfovali 2:1 a suverénnym spôsobom si podmanili EURO 2024 v Nemecku. Sedem zápasov, sedem výhier. Najviac strelených gólov (15) a v oficiálnej zostave turnaja od UEFA až šestica hráčov La Furia Roja. 

"Ako boli pred tromi rokmi odstrelení Taliani, teraz to boli Španieli. Naozaj si to zaslúžili, aj keď finále je vždy 50 na 50, začína sa od 0:0. Môžete vyhrať šesť zápasov rozdielom triedy, no následne vás porazí Anglicko. Vyšlo im to a jednoznačne zaslúžene sú majstri," nadviazal Ivan Schranz. 

Historicky najlepší slovenský strelec na Eure

Predpokladám, že napriek predčasnému koncu ste mali kolotoč povinností podobný tomu španielskemu či anglickému vo finále. Čo všetko ste stihli absolvovať v ostatných dňoch? 

"Z toho mediálneho hľadiska to bolo, samozrejme, veľa. Tesne po vypadnutí ani nie, doprial som si pauzu, šiel s rodinou oddýchnuť a vypnúť na dovolenku. Po finále, keď bolo potvrdené, že som medzi najlepšími strelcami, prišiel rozruch. Bolo toho dosť, na čo nie som zvyknutý. Na druhej strane, také príjemné starosti."

Už ste si stihli uvedomiť, že ste najlepší strelec európskeho šampionátu? 

"Možno ešte nie. Neviem na to celkom odpovedať. Dal som tri góly a delím sa s ďalšími piatimi hráčmi o najlepšieho strelca. Neberiem to tak, že som ich nastrieľal osem. Jasné, v historických tabuľkách to bude svietiť celý život, takže toto si uvedomujem. Predpokladám, že neskôr mi dôjde úplne, čo sa mi podarilo. Je to veľké."

Zniete až príliš skromne. Do histórie Slovenska ste sa však zapísali nezmazateľným písmom, keďže velikánom pred vami sa podobný počin nepodaril. Ceníte si to, aj na základe historického hľadiska, o to viac? 

"Samozrejme. Určite je to pre Slovensko skvelá reklama, že medzi najlepšími hráčmi je Slovák. Skvelé, teším sa z toho. Možno sa zdá, že to otáčam do pokornej roviny, ale v podstate si uvedomujem jednu vec, že hráči z veľkoklubov, najväčších reprezentácii... nedali viac ako tri zásahy. Aj to niečo určite znamená. Snažím sa to brať objektívne."

Futbalisti by si mali dávať najvyššie ciele. Išli ste do Nemecka s tým, že sa stanete najlepším strelcom šampionátu? 

"(Smiech). Už som to viackrát spomenul, že keď som odchádzal z klubu, robil som si srandu s veľkou taškou. So spoluhráčmi som sa lúčil slovami: 'Nikdy neviete, možno budem najlepší strelec a už sa nevrátim.' Nakoniec som sa najlepším strelcom aj stal. Musím však zopakovať, že primárne bolo mojím cieľom figurovať v konečnej nominácii a odohrať čo najviac minúť. Potom, samozrejme, keď som tam bol, chcel som streliť gól. Vyhrávať zápasy. Ciele sa navyšovali, čo je u mňa prirodzené. Ambície treba mať stále."

Ktorý z troch gólov vám utkvie v pamäti najviac? 

"Všetky tri majú obrovskú hodnotu. Z takého logického pohľadu mal veľkú hodnotu ten s Belgickom. Bol za tri body a môj prvý. Najviac mi však utkvel v pamäti zápas s Anglickom. To už bola play-off fáza, podarilo sa mi skórovať pod tribúnou s našimi skvelými fanúšikmi. Anglicko je Anglicko, kolíska futbalu. Určite si ho budem pamätať veľmi dlho. Nie každý si proti ním zahrá a k tomu ešte aj strelí gól na šampionáte. Je to skvelé. Škoda, že nemal postupovú cenu. Boli sme veľmi blízko."

Osemfinále nemalo byť maximom 

V úvode ste zdôraznili, že Španieli sú zaslúženým majstrom. Keď sa pozrieme na cestu Slovenska, bolo osemfinále naozaj maximom?

"Určite nebolo. Pred štartom turnaja by sme si povedali, že chceme osemfinále. Hrali sme v skupine, z ktorej sa dalo postúpiť. Následne môžete vo vyraďovacej fáze naraziť na TOP krajiny a nikdy neviete, ktorá bude mať akú formu. Keď sme videli Angličanov, že neboli takí dominantní ani presvedčiví, išli sme do toho s tým, že chceme postúpiť ďalej. Naozaj sme si verili, že to je reálne a to sme na trávniku ľuďom i fanúšikom aj ukázali. Ktovie, kam by sme sa dostali. Pavúk bol rozdelený tak, že by sme mohli dôjsť, možno, aj do semifinále. Jeho druhá strana pôsobila väčším rešpektom."

Tých ani nie 60 sekúnd vás bude ešte dlho mátať, alebo sa vám darí s podobnými sklamaniami vyrovnať rýchlo? 

"Úprimne, som v pohode. Je to futbal. Jednoducho sa to deje. Občas ma to zasiahne, keď mi to niekto pripomenie, alebo si sám vybavím spomienky na EURO. Uvedomím si, ako veľmi blízko sme boli a aká veľká škoda to je. Kde sme mohli byť... Väčšinu času však už riešim iné povinnosti, hlava je zamestnaná. Život plynie rýchlo, nedovolí mi pozastavovať sa či utápať v myšlienkach. Napriek všetkému, ukázali sme množstvo dobrých vecí, čo je pozitívne. Ostatné je všetko tak, ako má byť."

Predsa len, bol to záblesk geniality Bellinghama? 

"Nevnímam to ako záblesk geniality. Boli to síce nožničky, ale už na konci zápasu, po dlhom aute. Situácia, pri ktorej si asi poviem, že sme ju mohli vyriešiť lepšie. Futbal, žiaľ, chyby prináša. Hrali sme proti Anglicku. Je normálne, že sa dopustíme nejakých chýb. Myslím, že keby sme lepšie stáli, alebo by to nebolo na samom konci, ale v nejakej 60. minúte... Neboli by sme takí unavení a dokázali sa skoncentrovať lepšie, vyriešiť to. Pozeral som sa na to s odstupom času. Stanley Lobotka skákal s protihráčom, ktorý predĺžil dlhý aut. Keby to bolo skôr, bol by tam niekto vyšší od nás, inak by sme si ich rozobrali. Ako som povedal, je to futbal. Odrazilo sa to k nemu a ťažko tam pohotovo zareagujete. Neprirovnal by som to k záblesku geniality. To skôr sa hodí k Ronaldovi alebo Baleovi. Bellingham bol v správnom čase na správnom mieste a uložil to k žrdi. Gól z dlhého autu nie je záblesk geniality."

Už ste naznačili, že Slovensko ukázalo množstvo dobrých vecí. Žiadneho z favoritov ste sa nezľakli a hrali minimálne vyrovnanú partiu. Vidíte aj vy svetlú budúcnosť pred kvalifikáciou na MS 2026?

"Áno, prečo nie. Z tohto pohľadu máme svoju tvár, ktorá je evidentná. To je podľa mňa veľmi pozitívne a dôležité udržať. Samozrejme, veľa záleží od výsledkov, ako sa v kvalifikácii chytíme. Keď sa naladíme na víťaznú vlnu a uspejeme v prvých dvoch - troch zápasoch, hneď je všetko iné, ako keď to nevyjde a ste pod tlakom. Je tu veľa faktorov. Už len to, že všetci hráči z toho širšieho výberu, v ktorom je zhruba 50 futbalistov, približne vedia, aké sú ich úlohy a čo sa od nich očakáva, kde sa s nimi počíta. Boli už na zraze či kempe. Keď prídu do reprezentácie, nie je to pre nich nič nové. Veľké plus, ktoré nám uľahčuje na ihrisku o sebe vedieť. Aj vďaka tomuto nám môže svitať, v lepších časoch už sme. Máme skvelých hráčov. Mladí sa derú dopredu."

Muž veľkých zápasov a gólov 

Vráťme sa ešte k vašim gólom. Pred začiatkom Eura visela vo vzduchu otázka, kto prevezme rolu streleckého lídra. Vaše meno sa v tomto zozname na prvých priečkach nespomínalo, brali ste to ako motiváciu navyše? 

"Možno som to nejak vnímal, ale neriešil som to až tak zásadne. Skôr som sa na to pozeral tak, ako to cítim vo vnútri mužstva. Najviac bremena je vždy z hľadiska verejnosti na hrotovom útočníkovi. Myslím, že to tak ľudia vnímajú, ale väčšinou sme tam traja ofenzívni hráči. Nemal som za sebou takú sezónu, resp. v reprezentácii akési hluché obdobie. Ľuďom som však dokázal, že to nič neznamená. Je to o načasovaní formy, kúsku šťastia a byť v správnom čase na správnom mieste. Zároveň som ťažil z našej ľavej strany, ktorá bola aktívna. Som odlišný typ od Haraslína či Suslova. Zaťažovaná bola pravá strana, často som sa tak mohol hýbať v priestoroch na zadnej žrdi."

Narážam aj na to, že ste muž veľkých gólov. Skórovali ste proti AC Milánu. Vybavili ste postup cez Dnipro v Európskej lige dvomi gólmi či v predĺžení s Rakówom v Konferenčnej lige. Máte špeciálny recept, ako sa ozvať vtedy, keď to je najviac potrebné? 

"(Úsmev). Hovoria to o mne. V Slavii mám takú prezývku - muž veľkých zápasov. V Európe dávam góly, ale recept nemám. Je to asi iba vo mne, že si dokážem nájsť správny moment. Niekedy je to tak, že čím väčší zápas, tým lepšie pre mňa a viac sa mi darí."

V reprezentácii ste na gólovú radosť čakali viac ako dva a pol roka (11. októbra 2021 proti Chorvátsku pri remíze 2:2, pozn. red.). Cítili ste v tomto smere tlak? 

"Budem úprimný, ale vôbec. Nevnímal som to takto cez dlhé obdobie. Bol som aj zranený, nechodil som na zrazy. Prišiel som do národného tímu takto v lete a išiel hrať proti Islandu na prvom zraze s trénerom Calzonom. Odvtedy som bol v kvalifikácii. Dostával som sa do šancí, aj ich pripravoval spoluhráčom, ale samému mi to tam nepadalo. Veril som si, nebral som to ako tragédiu. Keď hovoríte, že sú to dva roky, tak som rád, že som ich prelomil. Za celú kariéru som dal v drese Slovenska tri góly a teraz rovnaký počet v priebehu dvoch týždňov."

Dodal vám potrebnú dôveru i sebadôveru práve Francesco Calzona, pod ktorým sa hra Slovenska výrazne zdvihla? 

"Jednoznačne. Podvedome nám dodáva sebadôveru fakt, že na ihrisku vieme presne, čo od nás tréner chce. Uľahčuje nám to rozhodovanie v daných momentoch a situáciách. V opačnom prípade robíte chyby, nerozhodnete sa správne. Teraz vieme, kedy a ako máme reagovať. Od prvého zrazu mi prejavuje dôveru, čo je pre hráča vždy kľúčové. Typologicky som asi futbalista, ktorý mu chýbal do jeho mozaiky. Som mu za to vďačný. Vďaka nemu sa mi hrá ľahšie, lepšie rozhoduje a strieľam góly."

Prestup? Musí dávať zmysel každej strane

Z individuálneho hľadiska ste spokojný so sezónou, ktorú máte za sebou? 

"Podľa toho, ako ju berieme. Viac-menej som spokojný. Mrzí ma, že sme neurobili so Slaviou titul a že nám ušiel postup proti Anglicku. Prakticky 95 minút sme mali Angličanov položených na lopatkách. Chýbalo trošičku šťastia, pár sekúnd. Celkovo som však spokojný. Nenahral som toho toľko, čo v predchádzajúcich sezónach, keďže ma pribrzdili aj zranenia, ale v dôležitých zápasoch a momentoch som sa snažil byť platný. Darilo sa mi v Európe a uplynulé EURO bolo akousi povestnou čerešničkou. Keby som pred Eurom rozmýšľal, či je sezóna úspešná alebo neúspešná, váhal by som. Po Eure môžem povedať, že je úspešná a som spokojný."

Aj vďaka šampionátu sa o vás hovorí ako o horúcom kandidátovi na veľký prestup. V 30 rokoch by ste ho prijali, keby dáva zmysel rodine, vám a klubu?

"V Slavii som veľmi spokojný. Je to mužstvo, ktoré mi pasuje. Získal som si priazeň fanúšikov. Ľudia ma tu majú radi, vybudoval som si tu vzťahy. Cítim sa cenený. Je pravda, že sa toho veľa skloňuje, ale vôbec sa na to nesústredím. Nechcem si hlavu zahlcovať takýmito vecami. Na to sú agenti. Ak niečo príde a bude to zaujímavé, že to dá zmysel mne, rodine a klubu, myslím, že by sme to začali riešiť. Teraz sa po skončení turnaja začína v tomto smere kolotoč."

Aké ciele si dávate do ďalšieho roka?

"Budem sa snažiť zostať zdravý a udržať vo forme, v ktorej som hral na Eure v Nemecku. Ostatné, čo príde, to úplne neovplyvním. Je možné, že niečo vybehne a budem sa tým zaoberať. Sú to však príjemné starosti."