Nováčikovský elán opadol, išlo aj o život. Srdciar Bartoš si s futbalom veľa vytrpel

Ofenzívny stredopoliar sa ale nevzdal, ukázal odhodlanie a srdce bojovníka. Mikulášania sa síce z Fortuna ligy porúčali, no tridsaťročný bývalý hráč Ružomberka, Serede či Dolného Kubína sa bil za klub až do samého konca, ukázal aj emócie. V rozhovore pre Flashscore Správy hovoril o tom, čo rozhodlo o zostupe do II. ligy, ako vnímal návrat na trávniky, či mu niekto ponúkol prácu športového novinára a na záver prezradil viac o svojej budúcnosti.

Nováčikovský elán pominul

Richard, na úvod jednoduchá a komplikovaná otázka zároveň. Čo rozhodlo o zostupe Liptovského Mikuláša?

"Je toho viac. Určite je za tým veľká fluktuácia hráčov i trénerov počas oboch prestupových období. Rovnako sme asi nemali takú hernú kvalitu ako roky predtým. Absencia domáceho prostredia v druhom roku bola tiež jednou z príčin nášho zostupu. Náš štadión v Liptovskom Mikuláši však stále nespĺňa kritériá pre najvyššiu ligu, takže by sme ju už hrať od novej sezóny nemohli pre končiacu sa dvojročnú výnimku."

Aký bol najväčší rozdiel oproti nováčikovskej sezóne, respektíve čo tímu chýbalo?

"V nováčikovskej sezóne zostala spolu partia, ktorá si vybojovala postup do Fortuna ligy. Veľkú úlohu zohrala eufória, s ktorou sme vstúpili do najvyššej súťaže. Darilo sa nám na štadióne v Poprade, kde sme dokázali nazbierať veľa bodov. V druhej sezóne prišlo k viacerým zmenám, ktoré nám, žiaľ, nepomohli."

Zavážil odchod trénera Mareka Petruša, ktorý dostal tím do Fortuna ligy, až takým spôsobom?

"Myslím si, že áno. Odišlo aj veľa hráčov z nováčikovskej sezóny, čo nám vôbec nepomohlo."

Dva roky MFK nehralo domáce duely doma, ale v Poprade. Keď sa na to spätne pozriete, ako veľmi to mužstvo ovplyvnilo?

"Prvú sezónu sme sa s tým vyrovnali výborne. V Poprade sme našli prajné prostredie, výborných ľudí, ktorí sa o nás starali a s ktorými sme sa spriatelili. Ľudia sa na nás chodili pozerať v hojnom počte a nám sa doma darilo porážať kvalitné mužstvá. V druhej sezóne opadol nováčikovský elán a naplno sa ukázala absencia domáceho prostredia. Cestovať na každý zápas autobusom, nie je v našich končinách zvykom. Pre naše tabuľkové postavenie už ľudí na tribúnach značne ubudlo."

Veľa trénerov = mnoho problémov

Nový ročník ste začali pod vedením kouča Jozefa Kostelníka, s koncom jesene prišiel Marek Fabuľa, lenže ani on nevydržal dlho. Sezónu ste ukončili pod Ondrejom Desiatnikom – malý zázrak sa nekonal. Ako ste vnímali trénerské impulzy a časté zmeny?

"Časté zmeny na trénerskom poste nikdy nie sú dobré, pretože značia, že v tíme niečo nefunguje. Bohužiaľ, žiadny tréner nedokázal tím nakopnúť tak, aby zbieral body pravidelne."

Aká nálada panovala v kabíne pred štartom jarnej časti? Boli ste na sústredení v Turecku, mužstvo prešlo obmenou, prišiel nový tréner...

"Bojovná. Chceli sme sa pobiť o zotrvanie v najvyššej súťaži, aj keď strata siedmich bodov na predposledné mužstvo už sa zdala byť veľká. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám zdramatizovať boj o udržanie sa v súťaži."

Posledné týždne už bolo jasné, že Liptovský Mikuláš sa vráti do II. ligy. S čím ste vstupovali do duelov a čo ste si v šatni hovorili?

"Do zápasov sme, samozrejme, išli s tým, aby sme podali čo najlepší výkon, aby sme si užili zostávajúce zápasy v najvyššej súťaži a aby sme uhrali ešte nejaký dobrý výsledok. Myslím si, že sa nám to sčasti podarilo, hoci zranených hráčov v posledných zápasoch už bolo dosť veľa."

Išlo o život

Po záverečnom stretnutí doľahli emócie na Erika Jendriška. Ako ste sa ale cítili vy, keď bolo definitívne dobojované?

"Fajn, chcel som si posledný duel užiť. Pridanou hodnotou bolo to, že sme zvíťazili v liptovskom derby s Ružomberkom. Zaspomínal som si na dve sezóny vo Fortuna lige, rozlúčil som sa s ľuďmi, ktorí sa starali o štadión v Poprade, spravil som si fotky s rodinou na pamiatku a bol koniec."

Že vám osobne nebolo všetko jedno, ste ukázali trochu svojsky proti Ružomberku (15. apríl 2023) - po striedaní ste odhodili zo seba dres i kapitánsku pásku. Ľutujete to s odstupom času, alebo ste jednoducho potrebovali dať von emócie?

"Neodhodil som dres ani kapitánsku pásku. Odišiel som len rovno do šatne. Bol som nahnevaný z priebehu stretnutia a z toho, že takto skončil môj možno posledný zápas na ružomberskom štadióne, na ktorom som vyrastal. V šatni potom emócie opadli a všetko sa vrátilo do normálu."

V základnej časti ste prehrali desať súbojov rozdielom jedného gólu, čo vás odsúdilo do bojov o záchranu. Koľkokrát ste si povedali, že sa od vás odvrátila aj šťastena?

"Šťastena sa od nás odvrátila najmä pri nehode autobusu s kamiónom po zápase v Trenčíne, po ktorej šiel futbal bokom. Niektorým naozaj išlo o život. Inak sa na šťastenu nevyhovárame. V zápasoch, ktoré sme prehrali o gól, sme zväčša nedokázali na konci vystupňovať výkon a vyrovnať."

Keď sa darilo, prišla vynútená pauza

Osobne máte za sebou dve nepríjemné zranenia, ktoré vás dokopy obrali o približne dva a pol roka z futbalového života. To vám futbal zobral, ale našli ste niečo, čo vám v tomto prípade, možno paradoxne, dal?

"Mám za sebou viacero zranení. Posledné mi zobralo rok futbalovej kariéry, keď som mohol pôsobiť v najvyššej súťaži, takže mi to vzalo dosť. Ťažko povedať, či mi to niečo dalo, ale urobil som si počas doby rekonvalescencie aspoň trénerský kurz. Bohužiaľ, také veci sú v živote športovca normálne a nedá sa s tým nič robiť. Som rád, že som sa dokázal z toho dostať a pridal na svoje konto pár ďalších štartov vo Fortuna lige."

Na ligové trávniky ste sa vo februári bez jedného týždňa vrátili presne po roku. Vzhľadom na to, že ste niečo také už prežili, boli ste pri návrate pokojnejší? Užívate si futbal o to viac?

"Vrátil som sa do ligového diania po ročnej rekonvalescencii. Nič také som dovtedy nezažil, bolo to najťažšie zranenie v mojej kariére. Bol som dosť nervózny počas celého procesu rehabilitácie a takisto aj pred prvým ostrým štartom. Bolo to ťažké obdobie a pevne dúfam, že už sa opakovať nebude, pretože vždy, keď som mal v kariére dobre našliapnuté a darilo sa mi, prišlo zranenie, ktoré mi to zmarilo. Futbal som si užíval aj predtým, pretože už som vedel, že také niečo môže prísť. Je pravda, že teraz by som si ho užíval ešte o niečo viac, ak by sa nám viac darilo."

Mäsiara už nerobí, novinára zatiaľ nie

Počas koronakrízy a ešte vášho pôsobenia v II. lige ste vypomáhali v rodinnej mäsiarskej firme. Stihli ste sa venovať mimofutbalovému zamestnaniu aj počas pôsobenia vo Fortuna lige?

"Tým, že sa v Tatrane zlepšili podmienky po postupe do Fortuna ligy, som už do práce chodil len sporadicky - keď som mal voľno, alebo keď to bolo potrebné."

V jednom z rozhovorov ste spomínali, že ste asistovali športovému riaditeľovi Jánovi Papajovi, či dokonca spracovali webovú stránku a písali články. Neozvali sa vám v tomto smere z nejakého športového portálu?

"Počas rekonvalescencie mi klub predĺžil kontrakt a pomáhal som v klube so všetkým potrebným. Medzi to patrila aj správa webstránky a písanie nejakých článkov. Ponuku zo žiadneho portálu som však zatiaľ nedostal (smiech)."

Sezóna 2022/2023 je definitívnou minulosťou, nový ročník je čoskoro pred nami. Už viete, aké budú vaše ďalšie futbalové kroky?

"V Tatrane som už podpísal kontrakt na ďalšiu sezónu. Žijem na Liptove a som rád, že tu môžem robiť to, čo ma baví. Verím, že sa nám podarí dostavať štadión tak, aby spĺňal kritériá najvyššej súťaže a možno sa časom znova pobijeme o postup medzi elitu."