Slavia ako výborná skúsenosť, Příbram bola krok vedľa. Vantruba si chytanie opäť užíva

Do "malého Ríma", v ktorom prežil jedno z najúspešnejších období svojej doterajšej kariéry, sa vrátil po neúspešnom ťažení v pražskej Slavii. Zamieril do nej v roku 2018. Z majstrovskej Trnavy, ako jednotka, ktorá ťahala spartakovcov k vytúženému titulu po dlhých 45 rokoch. Predpovedali mu svetlú budúcnosť, no po viacerých hosťovaniach zvolil návrat tam, kde sa všetko začalo - do Spartaka. Nielen o tom sa Flashscore Správy rozprávali s Martinom Vantrubom.

Titul s Trnavou mal byť akýsi odrazový mostík do veľkého futbalu. Dočkali ste sa prestupu do Slavie. Prečo to v nej nevyšlo?

"Stále som bol v pozícii začínajúceho brankára. Mal som za sebou naozaj výbornú sezónu. Ani vo sne som si takú nepredstavoval, že dostanem šancu vtedy, keď vyhráme titul a do toho všetkého budem jednotka. Prestup do Slavie prišiel už počas zimy. Z finančného hľadiska to bolo výhodné najmä pre klub. A prečo to nevyšlo? Dobrá otázka (úsmev). Povedzme, že som mal väčšie očakávanie, než aká bola realita. Bol som mladý a, pravdepodobne, nepripravený na taký klub. Nedopadlo to podľa mojich, ani slavistických predstáv."

S odstupom času ako vnímate celé obdobie v Slavii? 

"Slavia je veľký klub. Vnímam to, samozrejme, ako výbornú skúsenosť. Výbornú možnosť vyskúšať si prakticky svetový futbal. Na druhej strane ponaučenie, že sa nemám hnať do niečoho zhurta, ale premyslieť si daný krok. Neľutujem to. Spoznal som veľa ľudí, nazbieral kontakty, vyskúšal si niečo nové."

Čo bolo kľúčové, alebo svojím spôsobom rozhodujúce v tom období? 

"Zmieriť sa s tým, že sú tam dvaja kvalitní brankári a že ako mladý nebudem mať toľko príležitosti. Nebolo mi to po chuti. Aj preto som sa rozhodol zvoliť cestu hosťovania. Chcel som sa najmä udržať v reprezentačnej dvadsaťjednotke, mať zápasovú prax." 

Vystriedali ste viacero klubov. Ľutujete niektorý z nich?

"V Podbrezovej sme hrali o vypadnutie. Pohronie bol nováčik Fortuna ligy. Atmosféra bola úplne iná, samozrejme, ako keď vypadávate. Cítil som sa dobre v oboch kluboch. Sú to menšie kluby, no s výbornými ľuďmi. Futbal sa tam robil alebo robí, na slovenské pomery, dobre. Nie, že ľutujem, ale krok vedľa bola Příbram. Nepomohla tomu ani korona, v klube sa toho zmenilo veľa."

Je osobitná kategória dánsky Nordsjaelland, v ktorom ste strávili rok?

"Dánsko bolo skvelé. Znova som pričuchol k profesionálnemu klubu s podmienkami na najvyššej úrovni. Život tam bol úplne iný, v porovnaní s naším. S priateľkou sa nám tam veľmi páčilo. Nordsjaelland si na mňa neuplatnil po hosťovaní opciu. Filozofiu majú ale jasne nastavenú, takže to nebolo prekvapenie. Berú hráčov z akadémie. V tej dobe som mal 23 rokov a v kádri som bol jeden z najstarších (smiech)."

Skúsili ste to ešte aj v Dunajskej Strede, ale nakoniec sa vrátili do Trnavy. Zdá sa ale, že spojenie Vantruba - Spartak Trnava funguje dokonalo. Našli ste potrebný pokoj?

"Vždy ma to nejako ťahalo domov. Rátal som s tým, že by som sa sem mohol niekedy vrátiť. Nakoniec to okolnosti zariadili tak, že to vyšlo. Po období, keď som nechytal, som sa rozhodol pre návrat do Trnavy. Taktiež sa v klube veľa zmenilo, ale stále to tu poznám. Cítim sa tu výborne. Je to môj domov. V kabíne sme výborná partia. Výsledky sú zrkadlom toho, že sa tu futbal robí dobre."

A čo spojenie Kamesch - Vantruba? 

"(Úsmev). Priznám sa, že tréner brankárov Pavol Kamesch bol tiež jeden z dôvodov, prečo som sa chcel vrátiť do Spartaka. Boli sme v kontakte, mal ma v reprezentácii. Poznáme sa veľmi dobre. Bol prvý, ktorý ma oslovil s možnosťou návratu. Vedel, do čoho ide. Videl vo mne stále potenciál a kvalitu, aj keď som pravidelne nechytal. Za dôveru som mu vďačný. Snažil som sa odovzdať maximum, keď som sa dostal do brány. Brankársky kolektív funguje skvelo."

Trnave ste pomohli vychytať tretie miesto a k tomu obhajobu pohára. Po majstrovskom titule je to váš druhý najväčší úspech? 

"Asi by som to takto nehodnotil, že menší a väčší úspech. V mojej kariére sú to dva míľniky, obrovské úspechy. Vyhrať titul alebo pohár je pre odchovanca klubu, domáceho hráča, niečo úžasné. Myslím, že je to veľký výsledok pre všetkých."

Nachádzate sa v letnej príprave, ale predsa len, ako hodnotíte uplynulú sezónu, v ktorej ste opäť začali chytať? 

"V bráne stál najprv Domino Takáč, zápasy sa kopili. Popritom som dostal prvú šancu v európskych pohároch s mužstvami z nižšej ligy. Snažil som sa byť neustále pripravený, čakal som na príležitosť, ktorá môže hocikedy prísť. Tak to vo futbale chodí, či ste dvojka, trojka... Potrebujete byť v strehu a kedykoľvek zasihnuť do hry. Nakoniec to všetko prišlo v nadstavbovej časti. V zápasoch, v ktorých som musel byť stopercentný, pretože boli náročné a rozhodujúce. Hrali sme od štvrťfinále až po finále pohára a bojovali o potvrdenie tretej priečky v lige. Som spokojný, ako to vypálilo. Keď sa pozriem rok dozadu, ako som nestál v bráne a čakal, tak pätnásť odchytaných duelov s víťazstvom v pohári a tretím miestom je vynikajúce. Teším sa vyťaženosti. Verím, že na úspechy nadviažeme aj v novom ročníku."