Greif odchádzal zo Slovana na Malorku v roku 2021 za 2,5 milióna eur, následne však jeho kariérny rozvoj zabrzdili vážne zdravotné problémy. Hneď na začiatku zahraničného angažmánu si roztrhol sval, potom ho trápili zápaly zubov múdrosti. Najväčšie starosti mu robili problémy s panvou a chrbtom, lekári sa snažili odhaliť ich príčinu rok.
V minulej sezóne už dostával priestor v Španielskom pohári a s tímom si zahral finále proti Bilbau, v ktorom Malorka neuspela v penaltovom rozstrele. V aktuálnom ročníku sa po odchode Predraga Rajkoviča strieda v bráne s Leom Románom.
Vo svojej štvrtej sezóne na Malorke ste konečne dostali šancu pravidelne chytať. Ako to vnímate?
"Som šťastný, hrám viac ako v posledných rokoch. V prvej sezóne s Manolom Reinom a Sergiom Ricom bola situácia iná, bol som zranený, nedá sa tak povedať, že by som bol náhradníkom. S Rajkovičom to bolo oveľa ťažšie, prišiel práve preto, že som bol zranený. Tréner, v tom čase Javier Aguirre, začal predsezónnu prípravu a povedal mi, že ak ma stále bude trápiť zranenie a nezačnem trénovať do desiatich dní, privedie svojho brankára. A to sa aj stalo."
Vieme, že napriek okolnostiam ste vychádzali veľmi dobre s Ivanom Cuellarom (aktuálna brankárska trojka - pozn.).
"Milujem ho. Nepoznal som ho a teraz viem, že je legendou celého Španielska. Veľmi rád s ním pracujem a fungujem deň čo deň po jeho boku."
Požiadali ste niekedy o odchod z klubu? Mali ste nejaké možnosti aj toto leto?
"Ak dva alebo tri roky nehráte, je ťažké odísť, kto vás bude chcieť? Nebolo veľa možností, aby som o tom premýšľal. Tento rok mi nikto nepovedal, že budem nastupovať, rotujeme, a to je niečo, čo nie je až také zlé. V lete o mňa mali záujem aj iné tímy, ale Malorka mala jasno a povedala nám, že prestupuje Rajkovič. Klub nemal záujem predať dvoch z troch brankárov. Situácia sa vyvinula tak, aby si udržali tých, ktorí sú tu."
V sezóne, v ktorej ste sa stali jednotkou, prišiel do klubu tréner Jagoba Arrasate a ten v bráne rotuje. Čo si o tom myslíte?
"Je to život Dominika Greifa. Na konci chcem vždy vidieť pozitívnu stránku. Je pravda, že zatiaľ bolo veľa zápasov, za 13 dní sme mali štyri. Nie je zlé, že sa striedame. Radšej budem hrať menej, ako sa zraniť a byť niekoľko mesiacov mimo hry. Na začiatku sezóny sme netušili, kedy nás kouč bude striedať. Trénerovi brankárov sme povedali, že ak je to možné, mali by sme to vedieť aspoň deň pred stretnutím a v posledných zápasoch sme to vedeli."
Pre zranenie chrbta ste neboli k dispozícii viac ako rok. Prezradíte detaily úrazu?
"Nechcem príliš hovoriť o tom, čo sa mi stalo, boli to problémy s chrbtom a radšej to nebudem bližšie špecifikovať. Boli dni, keď som si myslel, že tento problém sa nevyrieši, pretože keď ste rok mimo futbalu s každodennou bolesťou a nemôžete sa normálne hýbať, myslíte si, že to nemá riešenie. Chodíte k jednému lekárovi, k druhému a ďalšiemu... a nevidíte východisko. Rozmýšľal som, či sa to zastaví, či sa to skončí, alebo sa vrátim. Vždy som sa snažil byť pozitívny. Niekedy som bol najpozitívnejší v mojom blízkom okolí. Dnes môžem povedať, že som už takmer dva roky nevynechal tréning pre zranenie a s chrbticou nemám žiadne ťažkosti."
Zmenili trajektóriu vašej kariéry výkony v Španielskom pohári?
"Áno, bolo to dôležité. Prvýkrát som cítil, že mám možnosť ukázať, čo vo mne je, ukázať svoje schopnosti. Predtým sme prehrali v prvom alebo druhom kole a je ťažké hrať len jeden pohárový zápas alebo hrať na Camp Nou. Bol to jeden duel za rok, takže nemáte sebadôveru a pokoj, ktoré ako brankár potrebujete. S väčším počtom stretnutí som sa mohol na ihrisku cítiť pohodlnejšie a to zmenilo moju kariéru."
Ako si spomínate na penalty, ktoré ste zlikvidovali v semifinále proti Realu Sociedad? Veľkolepé bolo aj finále s Bilbaom. Sú to vaše dva najdôležitejšie zápasy?
"Dalo by sa povedať, že áno, hoci som hral aj v Európskej lige, ale byť vo finále Copa del Rey s Malorkou je niečo jedinečné a veľmi špeciálne. Finále ma stále bolí, akoby to bolo včera. Stále ma mrzí spôsob, akým sme prehrali. Ak schytáte 0:4, sú lepší. Ale ten penaltový rozstrel ma stále škrie."
Čo je pre vás a klub stropom?
"Chcem hrať čo najviac a byť fyzicky fit. Nemyslím si, že máme mužstvo na to, aby sme bojovali o európske pozície. Ale ak to takto pôjde ďalej, prečo nie. Bolo by to neuveriteľné. Chceme však, aby sme pokračovali v stabilizácii projektu v La Lige, aby sme boli pohodlne jej súčasťou a aby sme nemali problémy. Byť pokojne v strede tabuľky je to, čo si myslím, že musíme urobiť."
Prekvapilo vás, že vás Slovensko nepovolalo do národného tímu?
"Vôbec nie som prekvapený, pretože som takmer tri roky s nikým z reprezentácie nehovoril. Nečakal som, že ma povolajú. Neviem na to odpovedať. Je to otázka pre trénera."
Pokiaľ ide o vašu budúcnosť, vidíte ju na Malorke?
"Nerád hovorím o budúcnosti, pretože pre zranenia som sa naučil žiť zo dňa na deň, takže neviem, čo sa stane zajtra v mojom živote. Vo futbale nikdy neviete, čo sa môže stať. Samozrejme, rád by som tu zostal, ale musí to mať zmysel."
Bola vám ponúknutá nová zmluva?
"Je to tak, začali sme s rokovaniami."
Je pre dvoch brankárov, ako ste vy a Leo Román, ťažké naďalej sa deliť o bránu?
"Poviem to tak, ako to cítim. Situácia je taká, že ani Leo ani ja s tým nie sme spokojní. Rešpektujeme to, pretože taká je situácia. Ale neviem si to predstaviť na ďalšie dva, tri alebo štyri roky. Leo je skvelý brankár. Je mladý a nemá žiadne limity, bude hrať na najvyššej úrovni. Musí chytať čo najviac, rovnako ako ja. Mám takmer 28 rokov a myslím si, že si zaslúžim byť na mieste, kde môžem byť brankárskou jednotkou."