Ikonický Kubala, prenasledovaný Daučík či talent Dubovský. Španielsko aj so slovenskou stopou

Legenda s veľkým L

V 50. rokoch 20. storočia strašil obrany súperov v Španielsku Ladislav Kubala, ku ktorému sa hlásia hneď tri národy - okrem Španielov aj Slováci a Maďari. Hoci sa narodil v Budapešti, jeho otec pochádzal z Martina a matka mala slovensko-poľsko-maďarské korene. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. 

Jeho najslávnejšie chvíle však prišli počas pôsobenia v Barcelone. V rokoch 1951 - 1962 bol hlavným ťahúňom tímu, ktorý získal štyri majstrovské primáty a pätkrát ovládol Španielsky pohár. V lige zaznamenal celkovo 138 gólov a doteraz pri jeho mene svieti rekord v počte zásahov v jednom stretnutí - vo februári 1952 skóroval proti Sportingu Gijón až sedemkrát. Futbal v Španielsku hrával aj jeho syn Branko.

Odporca režimu

Základy úspešného tímu Barcelony položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, ktorý zaznamenal mimoriadne úspechy aj s Bilbaom či Atléticom Madrid. Svoju futbalovú kariéru odštartoval v rodných Šahách, následne pôsobil v Komárne i Slovane Bratislava. V roku 1935 nastupoval za Slaviu Praha, v tíme sa stal kapitánom a bol tretím Slovákom, ktorý sa objavil v československej reprezentácii. S národným tímom absolvoval dve vystúpenia na MS a obdržal aj pozvánku do výberu Európy, z dôvodu politických udalostí však zaň nenastúpil.

Daučík presedlal na post trénera a preukazoval obrovský talent. Začínal pri dorastencoch Slavie, no počas druhej svetovej vojny viedol Slovan, s ktorým získal dva majstrovské tituly. Slovák sa stal trénerským inovátorom, zaviedol moderný WM systém (traja obrancovia, dvaja stredopoliari, päť útočiacich hráčov) a systém vysokého bránenia. V roku 1948 sa stal lodivodom reprezentácie, k moci sa však dostali komunisti.

Totalitný režim ovládal takisto šport, čo si odniesol aj Daučík, ktorého obvinili z napomáhania emigrantom a špiónstva. Namiesto toho, aby svojím futbalovým umom ohuroval svet, dva roky sedel vo väzeniach v Nových Zámkoch a Leopoldove. Neskôr ho umiestnili do pracovného tábora v Novákoch a na lavičku Prievidze, klub však hral len divíziu.

Daučíkovi sa teda podarilo ujsť do Španielska, kde písal futbalovú históriu a stal sa mimoriadne rešpektovaným stratégom. Za všetko hovoria jeho úspechy - získal tri tituly majstra ligy (2x s Barcelonou a raz s Bilbaom), šesť Španielskych pohárov (3x s Barcelonou, 2x so Zaragozou a raz s Bilbaom), dvakrát ukoristil s Blaguranas aj Superpohár. Na Slovensku však bolo dlhý čas o Daučíkovi zakázané hovoriť.

Jeho synovi Yankovi patrí primát prvého Slováka, ktorý si zahral za slávny Real Madrid, po boku mien ako Puskás, Di Stéfano či Gento odohral 10 zápasov a strelil tri góly. Nastupoval aj za Atlético, Malorku, Rayo a Espanyol. V tejto súvislosti treba spomenúť aj štatistickú zaujímavosť - Yanko Daučík a Ladislav Kubala majú "na svedomí" historicky prvý duel dvoch hráčov so slovenským pôvodom v najvyššej španielskej súťaži, Daučíkov Real zdolal 8. februára 1964 Kubalov Espanyol 1:0.

Zázrak z Bratislavy

Na ďalších vyslancov spod Tatier sme si v Španielsku museli počkať takmer 20 rokov. Anabáza Dušana Galisa a Jána Pivarníka v Cádize trvala len jednu sezónu (1981/82), pôsobenie Milana Luhového v drese Gijónu (1989 - 1993) bolo o poznanie úspešnejšie, v 56 meraniach síl vsietil 23 gólov. Spomenúť musíme aj Tibora Mičinca, ten si v roku 1991 odkrútil jeden štart za Logroñés.

Ešte viac sa do sŕdc futbalovej verejnosti zapísal Peter Dubovský. Rok 1993 priniesol doteraz najväčší prestup v ére samostatnosti. Bratislavský rodák už v 21 rokoch dokázal získať primát dvojnásobného kráľa strelcov česko-slovenskej ligy, čo presvedčilo slávny Real Madrid, aby mu ponúkol zmluvu.

Stal sa tak druhým Slovákom na prestížnej adrese, v tíme odohral v rokoch 1993 - 1995 dokopy 31 zápasov, strelil dva góly, získal majstrovský titul a takisto Superpohár. Dubovský je doteraz posledným Slovákom, ktorý sa v Španielsku tešil zo zisku trofeje. Následne zamieril do iného Realu, Oviedo, za ktorý si odkrútil 120 súťažných štartov, jeho kariéru však zastavila tragická smrť na dovolenke v Thajsku. Po tomto šikovnom ofenzívnom stredopoliarovi je pomenovaná cena pre najlepšieho futbalistu SR do 21 rokov.

Pôsobenie Dubovského prinieslo aj prvý vzájomný zápas dvoch rodených Slovákov v La Lige, Tenerife Samuela Slováka zdolalo 22. marca 1998 jeho Oviedo 1:0. Slovák v tomto klube pôsobil celkovo dvakrát, medzitým sa vrátil do Slovana Bratislava. Dokopy absolvoval medzi futbalovou smotánkou 44 duelov a trikrát rozvlnil sieť súpera. O slovenských zástupcov bol v tom čase záujem, Miroslav Karhan prestúpil z Trnavy do Betisu a vo svojej jedinej sezóne v Španielsku (1999 - 2000) odohral 33 stretnutí s bilanciou dvoch gólov.

Nová krv

V roku 2009 sa maličká krajina dočkala svojho prvého gólmana v La Lige. Marián Kelemen však 15. marca 2009 inkasoval v drese Numancie "päťku" od hráčov Santanderu a do brány sa v najvyššej súťaži viac nepostavil. Záblesky svojej geniality predviedol na hosťovaní v Espanyole kmeňový hráč Manchesteru City Vladimír Weiss ml. (2011-2012), po sezóne ale zamieril do Pescary.

Slováci v drese Malorky pútajú pozornosť. Greif a Valjent môžu kráčať po stopách Dubovského

Dobré meno si v Španielsku urobil Stanislav Lobotka. Angažmán v Celte Vigo (2017 - 2020) mu vyniesol pôsobenie v talianskom SSC Neapol, kde získal pre klub prvý majstrovský titul po 33 rokoch a aj aktuálne je pevnou súčasťou základnej zostavy. Jeho spoluhráčom vo Vigu bol istý čas Róbert Mazáň, odohral len tri zápasy. V sezóne 2021/22 nastupoval za Huescu, kam ho poslalo hosťovať Lazio, Denis Vavro. Po jedenástich odohraných dueloch odišiel do Kodane, s ktorou okúsil atmosféru prestížnej Ligy majstrov.

Momentálne pôsobí v drese Malorky dvojica Dominik Greif - Martin Valjent, ktorej sme sa podrobnejšie venovali pred sobotným finále Copa Del Rey. Slováci mali jedinečnú šancu získať prvú trofej od čias Petra Dubovského, ich mužstvo však nezvládlo penaltový rozstrel s Bilbaom. Zatiaľ čo Greif je po sérii zranení brankárskou dvojkou, Valjent patrí medzi opory tímu a nedávno odštartoval druhú stovku duelov za tím, ktorý častokrát vedie aj ako kapitán.