Majster Európy, olympijský víťaz a najlepší nahrávač La Ligy. Baena ťahá Villarreal k výšinám
Rodák z Almeríe je jedným z hlavných architektov skvelého štartu Villarrealu do sezóny La Ligy. Napriek škvrnám v podobe prehier 1:5 s Barcelonou a 0:2 s Realom Madrid je žltá ponorka v tabuľke štvrtá a má rovnaký počet bodov (17) ako tretie Atlético. Navyše už hrala proti silnej trojke.
Hoci minulú sobotu na Santiago Bernabéu toho veľa neukázala, Álex Baena podal dobrý výkon. Bol síce pri Valverdeho góle, ale opakovane útočil a snažil sa byť hrozbou pre Luninovu bránu. Cieľom tímu z Castellónu je nepochybne návrat do európskych pohárov, v minulom ročníku sa Villarreal dostal do osemfinále Európskej ligy, kde nestačil na Marseille.
V tejto sezóne Baena asistoval pri zásahu Danjumu proti Seville, Costu proti Malorke, pri oboch góloch Péreza s Espaňolom a podpísal sa aj pod trefu Barryho do siete Las Palmas, kde si tiež napravil chuť po nevyužitej penalte a skóroval. S piatimi asistenciami sa delí o pozíciu druhého najlepšieho nahrávača v piatich najlepších európskych súťažiach s Laminem Yamalom, Coleom Palmerom a Harrym Kaneom. Mimo Španielska ho prekonal len Bukayo Saka, ktorý má na konte sedem asistencií.
Európska liga
Napriek tomu, že má len 23 rokov, v A-tíme Villarrealu pôsobí už piatu sezónu. Výnimkou je ročník 21/22, keď odišiel na hosťovanie do vtedy druholigovej Girony. Tam strelil rozhodujúci gól proti Tenerife, ktorý Kataláncom zabezpečil postup do Primera División. Počas piatich rokov v žltom drese bol jeho najväčším úspechom triumf v Európskej lige v sezóne 2020/21. Hoci vo finále nenastúpil, odohral deväť zápasov a asistoval pri dvoch zásahoch.
Celkovo Baena odohral v drese Villarrealu osem sezón, pričom v roku 2018 debutoval v tretej lige. Jeho futbalová cesta sa začala vo veku desiatich rokov, keď odišiel z rodného mesta Roquetas de Mar do mládežníckej akadémie Castellónu, jednej z najlepších v Španielsku. Napriek tomu, že spočiatku nechcel opustiť Almeríu a chýbala mu rodina, stal sa symbolom žltej ponorky.
Incident s Valverdem
Jeden z menej príjemných momentov Baenovej kariéry prišiel v apríli 2023 a súvisel s Federicom Valverdem. Hoci sa na to už, pravdepodobne, zabudlo (mimochodom, minulú sobotu sa na Bernabéu pozdravili), hráč Villarrealu mal na parkovisku pre autobusy po záverečnom hvizde dostať od uruguajského futbalistu facku.
Na miesto činu vtedy prišla polícia a spísala výpoveď. Valverdeho okolie tvrdí, že v pohárovom strete o dva mesiace skôr Baena urazil jeho manželku, ktorá mala komplikácie v tehotenstve, čo stredopoliar Villarrealu poprel.
Baena podal sťažnosť za napadnutie, ktorú sudca zamietol. "Bolo to pre mňa veľmi ťažkých niekoľko mesiacov, ovplyvnilo to môj život, môj futbal, moju rodinu. To klamstvo ma zranilo viac kvôli mojim blízkym, boli obťažovaní. Teraz je to už zabudnutá záležitosť," uviedol neskôr pre rozhlas Cadena SER.
Najlepšie leto života
Ak sa vrátime k čisto pozitívnym záležitostiam, Baenov talent nezostal bez povšimnutia španielskej reprezentácie. Prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami od U16 až po dospelých. V španielskom A-tíme debutoval 12. septembra 2023 v Granade, kde v kvalifikácii na EURO 2024 skóroval pri víťazstve 6:0 nad Cyprom.
Skvelá sezóna mu vyniesla vstupenku na nemecký šampionát. Vzhľadom na obrovskú konkurenciu v strede poľa na čele s Rodrim, Fabiánom, Pedrim, Danim Olmom, Merinom a Zubimendim síce nebol pre trénera de la Fuenteho kľúčovým hráčom, no napriek tomu nastúpil v dvoch zápasoch.
Vo víťaznom súboji proti Taliansku nahradil Pedriho a odohral 20 minút a sedem minút si pripísal aj v zápase s Albánskom, keď nahradil Daniho Olma. Baenovo víťazné leto sa neskončilo, pretože mu Santi Denia ponúkol pozvánku na olympijské hry.
Vo Francúzsku bol spolu s ďalším majstrom Európy Fermínom rozdielovým futbalistom. Skóroval v skupinovej fáze do siete Dominikánskej republiky a zohral rozhodujúcu úlohu vo finále proti Francúzsku v Parku princov. Asistoval Fermínovi pri vyrovnaní na 1:1 a potom sám skóroval. Baena sa v Paríži zapísal do histórie, keď sa stal popri Fermínovi a Albertovi Rustovi z roku 1984 jediným hráčom, ktorý získal olympijské zlato a európsky titul v tom istom roku.
"Prvá vec, ktorú som urobil po návrate do Castellónu bolo, že som si nechal vytetovať majstrovstvá Európy a parížske obruče. Jedným z kľúčov k môjmu úspechu v Nemecku bol zladený tím. Počas 45 dní, čo sme boli spolu, sa nič nepokazilo. Smiali sme sa, pomáhali si... Slovo, ktoré nás definuje, je rodina," povedal pre RFEF.
Teraz sa chce prebojovať do de la Fuenteho jedenástky v Lige národov. Španielsko sa v sobotu v Murcii stretne s Dánskom a v utorok 15. septembra v Córdobe so Srbskom.