Analýza finále LM: City ťažko prekonával defenzívu Interu, Haaland nemal šancu
Manchester City už v tejto sezóne získal dve trofeje a všetko nasvedčovalo tomu, že si pôjde po tretiu a poslednú veľkú, ktorú "modrí" ešte nezískali. Poslednou prekážkou, ktorú museli na ceste na futbalový olymp prekonať, bol Inter Miláno. Hoci tím z mesta módy nemal taký dominantný ročník ako ich súper, prebojoval sa až do finále a rozhodne nebol bez šance vyhrať.
Ako už bolo pred výkopom niekoľkokrát spomenuté, slovo, ktoré najlepšie vystihuje Inzaghiho Inter, je kompaktnosť. Súperi mali veľké problémy rozbiť ich defenzívnu líniu, čo sa prejavilo aj na počte čistých kont. André Onana ich so spoluhráčmi nazbieral v tohtoročnej Lige majstrov osem, z toho päť vo vyraďovacej fáze.
Interu sa podarilo zastaviť Haalanda
Aj hráči Manchestru City sa presvedčili, aké ťažké je presadiť sa proti obrane "Nerazzurri". Nastúpili v trochu inom zložení ako v posledných dueloch, keď sa Stones pohyboval vedľa Rodriho a vyššie v medzipriestoroch operovali De Bruyne s Gündoganom. Guardiola sa tentoraz spoľahol na diamantový stred poľa. Pred Rodrim sa po stranách pohybovali Stones s De Bruynem a nad nimi kapitán Gündogan. Ani to však zverencom španielskeho stratéga prácu neuľahčilo.
Aj pri vyššom držaní lopty si hráči City pripísali o jednu prihrávku do pokutového územia menej ako ich súper, dostali sa len k siedmim streleckým pokusom a vytvorili si šance v hodnote 0,61 xG. Do menej kvalitných príležitostí sa dostali len v prvom zápase proti Realu Madrid. Interu sa tiež podarilo udržať Erlinga Haalanda na uzde.
Nórsky útočník sa dostal k 0,14 očakávaného gólu a to len z jedného streleckého pokusu. Zároveň bol v Istanbule úspešný iba v 11 svojich akciách, čo je najnižší počet, ktorý v tejto sezóne Ligy majstrov dosiahol, keď odohral celých 90 minút.
Dlhé lopty otupili tlak City
Tretí tím tohtoročnej edície Serie A hral s loptou podľa očakávania. Stopéri spolu s brankárom Onanom využívali dlhé lopty na hľadanie útočníkov, krídelných hráčov a v niektorých fázach hry dokázali otupiť tlak Manchestru City. V prvých 15 minútach im napríklad anglický súper dovolil 28 prihrávok, kým ich akciu dokázal zastaviť obranným zákrokom.
Nepochybne k tomu prispela aj presnosť, s akou hráči v čierno-modrých dresoch realizovali dlhé prihrávky. Víťaz Ligy majstrov z roku 2010 ich vo finále zaznamenal 65 (v žiadnom dueli LM ich nikdy nenazbieral viac) so 72 % úspešnosťou. Napríklad Francesco Acerbi má v tejto súťaži priemer šesť dlhých prihrávok so 66 % úspešnosťou, ale vo finále ich urobil 12 a iba dve z nich boli nepresné. Na druhej strane Matteo Darmian zo šiestich pokusov neminul cieľ ani raz.
Po tejto rozohrávke často nasleduje prihrávka na jedného z hráčov v nábehu. Tým je zvyčajne ľavý krídelný hráč Federico Dimarco a v tomto zápase to nebolo inak. Z desiatich najčastejších kombinácií dvoch hráčov, vďaka ktorým sa Inter dostal do záverečnej tretiny ihriska, bol 25-ročný Talian súčasťou štyroch z nich.
Bývalý hráč Hellasu Verona zároveň poslal štyri centre do pokutového územia, zaznamenal najviac progresívnych prihrávok zo všetkých hráčov na ihrisku a v 71. minúte zakončoval z pozícií, ktoré mu vyniesli 0,85 xG.
Inter tak bol vo finále Manchestru City rovnocenným súperom a kvalitou šancí dokonca Guardiolovu družinu predčil. Na "Citizens" sa napokon usmialo šťastie v Lige majstrov a stali sa len druhým anglickým tímom, ktorý sa teší z treble.