Spisovateľ dejín slovenského futbalu. Weiss doprial krajanom ďalší klub v Lige majstrov
Zamerať sa jednotlivo na život každého z nich by si žiadalo vydanie knižnej ságy. Športovým svetom však v týchto dňoch rezonuje predovšetkým počínanie si prostredného z nich, a to 59-ročného kouča. Do trénerskej vizitky pridal bývalý stredopoliar ďalší cenný úlovok. Doviesť do hlavnej fázy Ligy majstrov sa mu podarilo už druhý slovenský klub. Ani zďaleka pritom nejde o jedinú kariérnu métu, ktorou sa môže pýšiť.
Vladimír Weiss žal úspechy už ako hráč. V šľapajach otca si obliekol najcennejší dres ČSSR. Do histórie sa hrubým písmom zapísal 2. februára 1994. Jeho gól do siete Spojených arabských emirátov mal prívlastok prvý v novodobej ére samostatného národného tímu Slovenska. Po tom, ako zavesil kopačky na klinec, presedlal na trénerskú dráhu a naďalej zanecháva nezmazateľnú stopu.
Zázrak s Artmediou
Aktívnu hráčsku kariéru zavŕšil v Petržalke, kde hrdo nosil kapitánsku pásku. Počas posledných sezón figuroval na súpiske ako hrajúci asistent kouča. Už po dvoch rokoch sám šéfoval lavičke celku z mestskej časti Bratislavy. Vtedy mladému kormidelníkovi veril iba málokto. Veď v manažérskom svete sa stále len oťukával. Pod sebou mal navyše mužstvo pozostávajúce v drvivej väčšine z domácich futbalistov bez väčších skúseností z medzinárodnej scény.
Na jeseň 2005 sa však malebnej organizácii z metropoly republiky podaril športový zázrak. Po Košiciach sa predrala do skupinovej fázy najprestížnejšej klubovej súťaže na starom kontinente. Artmedia postupne zdolala kazašský Kajrat Almaty, zvládla legendárny dvojzápas so Celticom a snovú púť zakončila pamätnou penaltovou drámou proti Partizanu Belehrad.
Spomínanému celku z východného Slovenska a neskôr Žiline sa v Lige majstrov nepodarilo vydolovať ani bod. Partia okolo Jána Kozáka ml. či dnes už nebohého kanoniera Juraja Halenára ich nielenže získala šesť, ale v konkurencii Interu Miláno, Porta a Rangers bola iba krôčik od postupu. Vo finálnom zúčtovaní o všetkom rozhodovalo skóre, ktoré hralo v neprospech zástupcov hlavného mesta.
Všetko pritom mohlo byť inak. V poslednom dueli skupiny podali Bratislavčania proti portugalskému gigantovi oduševnený výkon. Po záverečnom hvizde mohli oprávnene cítiť krivdu. Známy stopér Pepe zahral v šestnástke preukázateľne rukou, po ktorej mal nasledovať pokutový kop. Nemecký rozhodca Markus Merk však tento moment prehliadol. Zápas sa skončil bezgólovou remízou.
Slovenský Mourinho
Po sezónnej anabáze v ruskom Saturne Moskovská oblasť sa Vladimír Weiss v roku 2007 vrátil späť do Petržalky. Na pravom brehu Dunaja vzápätí získal už štvrtú trofej. O jeho služby sa intenzívne zaujímal škótsky klub Heart of Midlothian. Vo Vilniuse absolvoval rokovania s litovským majiteľom Vladimirom Romanovom, no k dohode napokon neprišlo. Bratislavský rodák sa však od júla 2008 stal v poradí ôsmym trénerom reprezentácie Slovenska.
Pred sebou mal náročnú misiu, kvalifikovať sa na svetový šampionát. Národný tím si vytvoril výbornú východiskovú pozíciu a prvý mečbal mal už v domácom súboji so Slovinskom. Ťažké bremeno však neuniesol, konkurentovi podľahol po výsledku 0:2. Rozuzlenie preto musela priniesť chumelica v Chorzówe. Rozprávka o účasti v slnečnej Juhoafrickej republike sa na snehom zaplavenom trávniku predsa len naplnila. Eufória radosti vypukla po vlastnom góle nešťastného poľského stopéra Seweryna Gancarczyka.
Premiérové účinkovanie na majstrovstvách sveta prinieslo úvodnú remízu s Novým Zélandom. Na 1:1 vyrovnal súper z poslednej akcie približne 30 sekúnd pred koncom. Po prehre 0:2 s Paraguajom sa v tábore Slovenska začala kopiť nervozita. Pred kľúčovou konfrontáciou s favorizovaným Talianskom si Vladimír Weiss nebral servítku. Obúval sa do novinárov, bol vulgárny. Médiá neriešili nič iné, ako jeho správanie.
Vychýrený odborník mal všetko dôkladne premyslené. Pred rozhodujúcou bitkou strhol po vzore ikonického Josého Mourinha pozornosť na svoju osobu. Lišiacky plán slávil úspech. Mužstvo na čele s kapitánom Marekom Hamšíkom šokovalo celú planétu, keď po triumfe 3:2 poslalo šampiónov z MS 2006 domov. Sympatický výkon predviedlo tiež v osemfinále proti Holandsku, no tesná prehra 1:2 znamenala koniec.
Naštartoval prelomovú éru v Gruzínsku
Gruzínci v ostatných rokoch už ani zďaleka nie sú fackovacím panákom. Reprezentácia z krajiny sídliacej na rozhraní európskeho a ázijského kontinentu sa predstavila aj na nedávnom šampionáte EURO 2024, kde rozhodne nebola iba do počtu. Futbal v týchto končinách prešiel v poslednom období výrazným progresom, pričom na jeho počiatku stal práve Vladimír Weiss.
Pred ním sa usilovali pozdvihnúť úroveň tohto športu pri Čiernom mori piati zahraniční tréneri. Počtom zápasov absolvovaných v pozícii šéfa lavičky by však slovenského profesionála predbehli až vtedy, keby spojili všetky svoje duely dokopy. Štyri roky svojho pôsobenia zakončil so vzácnou bilanciou 16 víťazstiev, 15 remíz a 16 prehier.
Do národného tímu vtedy premiérovo povolal hráčov, ktorí dnes trhajú tamojšie rekordy. Hoci splniť cieľ v podobe postupu na záverečné podujatie sa mu nepodarilo, nebol od toho ďaleko. Vo finále baráže o EURO 2020 nestačili Gruzínci iba tesne na Severné Macedónsko (0:1). Veľký sen sa rozplynul. Weiss mohol napriek tomu neskôr opustiť krajinu so vztýčenou hlavou. Ako sa sám vyjadril, toto miesto mu prirástlo k srdcu a navždy ho bude brať ako druhý domov.
Obľubu zrejme našiel takisto u viacerých zverencov. Spoluprácu s niekoľkými z nich obnovil s odstupom času na Slovensku, kde sa upísal Slovanu. Giorgi Čakvetadze patril k nevídaným dirigentom hry a výkonmi v Bratislave si vypýtal angažmán vo Watforde. Džaba Kankava si vytvoril povesť všestranného srdciara, vďaka čomu sa stal obrovským miláčikom tribún. V neposlednom rade netreba opomenúť Gurama Kašiu. Defenzívny štít je oporou nielen Slovana, ale aj reprezentácie Gruzínska, kde si navlieka kapitánsku pásku.
Európska smotánka späť na Slovensku
Vladimír Weiss sa v máji 2021 vrátil do klubu zo slovenskej metropoly. Belasí pod jeho vedením štyrikrát ovládli domácu súťaž, raz si uchmatli pohár a dvakrát nechýbali v skupinovej fáze Konferenčnej ligy. "Snívam o Lige majstrov, aby sem raz prišiel Real Madrid či Barcelona. Nehovorím, že hneď, je to možno dlhšia cesta. Je to veľká výzva, aby ľudia na tomto štadióne videli hrať veľké kluby a svetových hráčov," povedal ešte krátko po svojom príchode.
Po niekoľkých nezdaroch sa nevzdal a sľub sa mu napokon splniť podarilo. V Bratislave zavládlo po necelých dvoch dekádach absolútne šialenstvo. Možnosť zmerať si sily s hviezdami nabitým Manchestrom City či tradičnými baštami ako Bayern Mníchov a AC Miláno je pre celok z Bratislavy zadosťučinením za tvrdú prácu vykonanú v nedávnych rokoch.
Pomyselnou čerešničkou na torte je, že Vladimír Weiss si môže všetko vychutnať so svojím synom, pre ktorého je sezóna 2024/25 kariérnou derniérou. Niekdajší generačný talent patrí k lídrom na ihrisku i mimo neho, vďaka čomu sa naňho môže otec spoľahnúť. Že sú rodina, to nezaprú, u oboch badať podobné osobnostné črty – sú výbušní, ochotní obetovať maximum a vládne medzi nimi silné puto. Do historických kuloárov Slovana Bratislava sa zapíšu taktiež spolu. Ako tréner a kapitán, ktorí na Slovensko znovu priviedli európsku smotánku.
