Výnimočná generácia i jediné MS U20: Mali sme najvyššie ciele, spomína Marek Čech

Ťahali to spolu od detstva

V mládežníckej reprezentácii patril k defenzívnym pilierom. Mal dôveru už na bronzových ME v Nórsku, kde odohral všetky súboje. Španielsku, ktorému slovenskí mladíci podľahli 1:3, strelil Marek Čech jediný presný zásah. V zostave "La Roja" hral Andrés Iniesta či Fernando Torres. Dodnes je generácia považovaná za výnimočnú. Vybojovala pre Slovensko totiž prvú medailu. 

"Vyznačovali sme sa kvalitou hráčov. Kvalitou celého realizačného tímu. Väčšina mužstva sme sa poznali už od žiackych kategórií a výberov. Jadro tímu z východu Kurty, Žofčák a ja, doplnené interistami Šebom, Halenárom, Brezinským. Všetci sme boli v prvom rade kamarátmi takmer od detstva a spoluhráčmi z klubu. Vždy bola medzi nami výborná nálada, ale hlavne súdržnosť. Keď vhodne zapadli do kolektívu aj Bruško s Ivanom a Hološkom či bratia Kostolániovci, svoje pridali Pečovský s Pernišom, všetko si spolu sadlo a tam treba hľadať základ úspechu," začal na úvod spomínať na výnimočný ročník, ktorý si obliekal najcennejší dres.

"Tiež treba dodať, že na tú dobu nám zväz pripravil extra podmienky na prípravu, či celkový servis okolo nás," doplnil Čech. 

Prvý zápas ako kľúčový

Nebolo prekvapením, že sa dostal do záverečnej nominácie trénera Poláka na MS dvadsaťročných v SAE ako jeden z dvanástich úspešných bronzových medailistov. V tom čase hájil farby bratislavského Interu, ktorý prežíval zlatú éru. Tesne po turnaji prestúpil do pražskej Sparty. 

"Dostali sme otvárací zápas MS proti domácim Spojeným arabským emirátom, naša koncentrácia na záverečný turnaj bola od začiatku veľká. V skupine sme mali ešte Burkinu Faso a Panamu. Na prvé počutie všetko súperov, cez ktorých sme si trúfali postúpiť zo skupiny. Potrebovali sme zvládnuť prvý zápas. A to sa nám podarilo nad očakávanie. Do 25. minúty sme vyhrávali 2:0, gólmi Brezinského a Halenára," pokračoval v lovení spomienok vo výbornej pamäti.

"Krátko po začiatku druhého polčasu prišiel pre mňa moment, ktorý ma dostal do svetového futbalu. Po prihrávke Milana Ivanu som ľavačkou vystrelil z takých 25-30 metrov a bol z toho gól, ktorý zlomil súpera a potvrdil náš perfektný vstup do turnaja. Od tohto momentu sa nielen mne, ale všetkým spoluhráčom začalo hrať ešte lepšie a každým zápasom sme si aj viac verili."

Túžba a sebadôvera ich priviedla až do osemfinále proti Brazílii, ktorej podľahli v predĺžení. "Kanárici" oslávili nakoniec celkový triumf. Vo finále zdolali Španielov.

Ako v rozprávke Tisíc a jedna noc 

Od vašej účasti na MS do 20 rokov v SAE uplynuli dve desaťročia. Spomenuli ste si na to pri úspechu aktuálnej generácie? 

"Slovenský futbal sledujem síce na diaľku, ale tým, že naše mužstvá, napríklad od portugalských, sa pravidelne nezúčastňujú MS vo futbale, som si spomenul a nemôžem uveriť tomu, že je to už dvadsať rokov. Stále mám na to živé spomienky." 

Asi ani vo sne vám nenapadlo, že by Slovensko muselo na podobný úspech čakať dlhých dvadsať rokov. Aké konkrétne spomienky sa vám vybavili? 

"Všetko sa začalo ziskom bronzovej medaily na ME U19 v Nórsku, kde sme síce, prekvapujúco, ale po veľmi presvedčivých výkonoch a výsledkoch vybojovali pre Slovensko prvú futbalovú medailu. MS sme vnímali ako odmenu za dosiahnutý úspech a tešili sme sa, že ako partia to ešte chvíľu môžeme spolu potiahnuť. Predtým sme cestovali iba po Európe, zrazu sa nám naskytla možnosť ísť do krajín, o ktorých sme sa učili iba v školách na zemepise. Zväz pre nás, z hľadiska aklimatizácie, pripravil sústredenie v Ománe. Bol začiatok novembra 2003 a my sme sa kúpali v mori pri teplotách, o akých mohli naši rovesníci na Slovensku iba snívať."

Bol to príjemný šok? 

"Bývali sme v hoteloch ako v rozprávkach tisíc a jednej noci. Niektoré druhy ovocia a zeleniny sme videli prvýkrát v živote. V tom čase to cestovanie a spoznávanie nových krajín nebolo také dostupné ako dnes. Málokto si uvedomuje, aká náročná je príprava na záverečný turnaj a turnaj samotný z časového hľadiska. Bez rodín, stále zatvorený v izbách, pod zápasovým tlakom. Pamätám sa, že v autobuse pred zápasom s Brazíliou sme si hovorili, že už je nám dlho a ak to aj dnes skončí, pôjdeme konečne domov."

Reprezentácia, Galis a Porto

Z vtedajšej generácie ste to dotiahli najďalej. S odstupom času, ako veľmi vám k tomu pomohla mládežnícka reprezentácia a podobný šampionát? 

"Mládežnícka reprezentácia mi pomohla porovnávať sa s najlepšími rovesníkmi vo svojom ročníku. Keď sa k tomu pridali dobré výsledky, najprv si nás všetkých začala všímať slovenská futbalová verejnosť, tréneri, kluboví funkcionári, manažéri, novinári a po čase sa k nim pridali aj zahraniční skauti. Prvý otvárací zápas šampionátu bol vysielaný do celého sveta a tým, že sa mi podaril aj individuálny úspech a strelil som jeden z najkrajších gólov celého šampionátu, zviditeľnil som sa aj ja a dostal na futbalovú mapu. Pamätám sa, že v štúdiu vtedy náš duel spolukomentoval Dušan Galis, pod ktorým som debutoval v seniorskom A-mužstve Slovenska a na stretnutí sedel skaut FC Porto, ktorý ma zase odporučil do klubu. Vidíte tie súvislosti, ako mi pomohla mládežnícka reprezentácia? Na druhej strane, aj ja som to tak cítil, aj z domu som bol vedený, že najviac, čo môžem dosiahnuť vo futbale, je reprezentovať vlastnú krajinu. Preto som sa vždy snažil podať čo najlepší výkon."

Pýtam sa aj z toho dôvodu, že v ostatných dňoch u nás rezonoval "súboj" pustiť, resp. nepustiť niektorých hráčov na šampionát. Ako to vnímate? 

"Aj toto sa po 20 rokoch stále opakuje? (Úsmev). Bolo to aj za našich čias, pretože spolu s prípravou na záverečný turnaj a samotným turnajom nás kluby potrebovali uvoľniť na viac ako mesačné obdobie a niektorí už hrávali za prvé mužstvá. Veď len z Interu Bratislava sme vtedy boli nominovaní asi piati hráči. My sme to mali o to ľahšie, že vtedy to bolo pre slovenský futbal niečo úplne nové. Kluby si nedovolili povedať reprezentácii nie. V prvom rade na chybe je FIFA, pretože akékoľvek MS vo futbale by mali byť v asociačnom termíne, alebo v termínoch, v ktorých kluby hráčov nevyhnutne nepotrebujú. Každý hráč si váži svoj klub, ale hrať na MS vo futbale je možnosť, ktorá sa vám môže podariť iba raz za život. Pre hráča je to jasná voľba."

Nakoniec má, až na chorého Hollého, tréner Rusnák k dispozícii všetkých hráčov, ktorých chcel. Z pohľadu mužstva je to taktiež dôležité, že je v ňom minimum zmien?

"Pre trénera a realizačný tím určite, pretože mužstvo už pripravujú nejaký čas a majú s ním svoj zámer. Nie je jednoduché nahradiť hráča za hráča v krátkom čase. Dôležitá je tiež chémia medzi hráčmi, ktorá by sa mohla narušiť. Na druhej strane tým, že sú kompletní, aj očakávanie všetkých ostatných budú o to vyššie a futbalová verejnosť bude v hodnotení tvrdšia v prípade neúspechu."

Maximálne ambície

Vy ste pred štartom majstrovstiev sveta odohrali Suwon Cup v Kórei a následne vás čakalo herné sústredenie v Ománe s dvomi zápasmi. Zverenci Alberta Rusnáka takú príležitosť nemali. Môže to zavážiť? 

"Mnohí predtým podceňovali trénera Poláka, ale bol schopný pre nás vybaviť aj nemožné. Myslím, že prišiel z Nemecka a priniesol na tú dobu nové myšlienky a metódy. Je to práca realizačného tímu nenechať sa odradiť, absolvovať množstvo stretnutí s klubmi, trénermi hráčov a presvedčiť ich na svoju stranu, aby získali pre seba viac času. Takže áno, aj toto určite zavážilo, že sme mali tieto príležitosti, my hráči sme boli len radi."

Keď ste si pozreli nomináciu, koho vidíte ako ťahúňa či lídra tímu? 

"Tým, že nie som na Slovensku, nemám možnosť sledovať ich zápasy. Veľa mien poznám len z počutia, prípadne z vašich článkov. Dôležitý bude prvý duel a ten hráč, ktorý podá nadštandardný výkon, sa stane na turnaji ťahúňom a lídrom tímu, pretože to nie je ľahké zahrať práve vtedy, keď sa to najviac vyžaduje. Pevne verím, že to nebude len o jednom hráčovi, ale že viac chlapcov stretne forma v Argentíne a dotiahnu to ešte ďalej ako naša generácia hološkovcov, šebovcov či halenárovcov a posunú Slovensko ďalej, bližšie k trofeji."

Postúpili ste do osemfinále, v ktorom vás zastavila až Brazília s Danim Alvesom či Adrianom. Ťažká otázka, ale v konkurencii Fidži, USA a Ekvádoru, kam to môže aktuálna generácia dotiahnuť? 

"Vždy sme mali tie najvyššie ambície. Poviem vám, ako by sme rozmýšľali. Postup zo skupiny by bol jasný cieľ a najlepšie z prvého miesta, pretože potom v ďalšej fáze by mohol byť prijateľnejší súper, cez ktorého by sa dalo postúpiť. Následný vývoj by nebol iba v našich rukách. Ak s niekým vypadnúť, tak nech to bude budúci majster sveta, ako to bolo v našom prípade. Brazília bola proti nám iba sedem minút od vyradenia. Ciele by sme aj na tomto šampionáte mali mať iba najvyššie."