Bola to veľká téma pre prakticky všetky slovenské športové médiá. Kapitán Banskej Bystrice sa netajil túžbou posunúť sa v kariére vyššie a Dukla sa so Slovanom údajne ústne dohodla, no z prestupu napokon nič nebolo. Dôvodom mali byť financie. Špekulovalo sa aj o zahraničných destináciách, Polievka však napokon dohral sezónu pod Urpínom a spoločne s Tigranom Barseghjanom mal na konte po konci ročníka 13 ligových zásahov, čo z neho urobilo najlepšieho strelca. V lete sa rozhodol vyskúšať novú kariérnu výzvu v Budapešti.
"Čo bolo minulú sezónu, to je minulosť. Vždy som chcel vyskúšať zahrať si v zahraničí, čo sa mi podarilo a som tu veľmi šťastný. Teraz sa snažím pozerať iba dopredu. Veľa z toho, čo sa povedalo, pravda nebola, ale s tým zahraničím áno a som veľmi rád, že sa mi tento prestup podaril," povedal na úvod svojho rozprávania.
Necítite voči Bystrici krivdu? Oba kluby vraj boli ústne dohodnuté, kým si to váš vtedajší zamestnávateľ nerozmyslel. Predsa, Slovan momentálne pôsobí v Lige majstrov, čo je sen každého hráča...
"Samozrejme, Slovan musí byť podľa mňa snom pre mnoho slovenských futbalistov a inak to nebolo ani u mňa. Teší ma, že vtedy klub o mňa prejavil taký záujem, aj pán majiteľ aj pán tréner Weiss sa o mňa veľmi zaujímali. Budem si vždy vážiť to, že ma tak vnímali ako hráča. Patrí im za to obrovský rešpekt. Ale je to futbal, niekedy sa to stáva. Voči Bystrici necítim žiadnu krivdu, prestupovú politiku som vnímal a veľa sme spolu komunikovali. Vôbec nie som nahnevaný, všetko je tak, ako malo byť. Na odľahčenie - mnoho ľudí sa asi potešilo, že som do Slovana neprestúpil (smiech)."
V kuloároch sa dokonca objavili správy o tom, že za vás talianska Brescia ponúkala takmer 1,5 milióna eur. Je to pravda?
"Nie. Viem, že bolo viac mužstiev, ktoré mali o mňa záujem, ale dnes to môžete brať tak, že každý, kto sa na vás spýta, sa o vás môže zaujímať. Nenafukoval by som to. Určite to nebolo tak, že Brescia ponúkla na stôl 1,5 milióna a berte alebo neberte. Nie som hlúpy a vnímam to, že ak by za mňa bol nejaký klub ochotný toľko zaplatiť a dať mi také podmienky, asi by som sa k tomu aj ja postavil inak. Veľa sa toho o mne narozprávalo a nikto ani z polovice nevedel, aká je pravda."
Napokon z toho bol spomínaný prestup do MTK Budapešť, údajne za 250-tisíc eur. Prečo ste sa rozhodli pre túto možnosť a bola suma pravdivá?
"Každého môžem ubezpečiť, že som do klubu neprestúpil za takú čiastku. Neviem, kto s tým prišiel, je to bulvár a môžu si písať čo chcú, ale keby to aspoň mali podložené na pravdivých faktoch, lebo tá suma ani zďaleka nebola 250-tisíc. Je to nezmysel, ktorý si niekto vymyslel. Chcel som pravidelne hrávať blízko mojej rodiny, túžil som byť v tíme, v ktorom sa môžem rýchlo adaptovať. Z tohto pohľadu som si vybral Budapešť, pretože aj oni mali o mňa obrovský záujem, či už tréner alebo športový riaditeľ. Rokovania s nimi boli veľmi korektné, rýchle a ústretové, to ma presvedčilo. Som rád, že som sa nerozhodol inak. Je to klub s obrovskou stabilitou, krásnou akadémiou a v štruktúrach má veľmi dobrých ľudí. Užívam si tu každú chvíľu. MTK mnoho ľudí nepozná, je to veľká neznáma a niekto si povie, že som sa tu nejakým spôsobom zakopal, majú na to právo, ale môžem ich ubezpečiť, že sa tu mám veľmi dobre a som veľmi šťastný."
Ako prebiehala aklimatizácia v novom pôsobisku?
"Asi v každom klube je to ťažké. Ani u mňa to nebolo či nie je iné. Jedno obrovské plus pre mužstvo a trénerov, výborne ma prijali, poznali ma už pred príchodom, vedeli o mne. Hneď sa vám potom ľahšie začleňuje do mužstva. Samozrejme, pre mňa je to niečo nové. Každý asi vie o tom, akú som mal pozíciu v Banskej Bystrici. Aj ja si zvykám. Možno aj preto tie čísla nie sú také, ako by som si predstavoval. Pevne verím, že to príde, tvrdo na tom pracujem. Ale nie je to také jednoduché, ako si to možno mnoho ľudí myslí. Tí, ktorí futbal už hrali, vedia, že každý krok, ktorý urobíme mimo svoj komfort, je nejaká zmena. Som veľmi rád, presne toto som potreboval, aby som sa z Bystrice dostal do iného klubu a teraz pracujem na tom, aby som bol Polievkom z minulej sezóny."
V novom klube ste skórovali hneď v druhom prípravnom stretnutí s Honvédom, no v lige ste zatiaľ sieť nerozvlnili, hoci ste sa v septembri strelecky presadili v pohári. Pre kráľa strelcov Niké ligy to musí byť nový pocit...
"Vnímam to, že sa mi zatiaľ nepodarilo presadiť, aj keď v prípravných zápasoch sa mi vždy podarilo dať gól, takisto v pohári. Ako som povedal, je to zmena aj pre mňa - nové mužstvo, nová súťaž, úplne iný štýl, zvykám si na to. Pozitívne je, že hrávam pravidelne a dostávam sa do šancí. Trénujem tvrdo, aby som sa opäť vrátil do streleckej formy a mám dôveru trénerov. Som trpezlivý, verím, že góly som dávať nezabudol. Je za nami len šesť kôl, nerobil by som z toho žiadnu tragédiu, aj keď ma to ako útočníka vnútorne hnevá, že som v lige ešte neskóroval."
V posledných týždňoch ste bojovali so zranením. Ako ste na tom teraz?
"Momentálne sa z toho ešte dostávam, mám problémy so slabinami. Už je to na dobrej ceste, pevne verím, že budúci týždeň sa pridám naplno k mužstvu a pomôžem mu cez víkend v ligovom zápase."
Najvyššia maďarská súťaž je pre slovenského fanúšika tak trochu neznámou. Ako by ste zhodnotili jej úroveň v porovnaní s Niké ligou?
"Veľmi by som to neporovnával, lebo každá súťaž je v niečom kvalitnejšia a v niečom horšia. Maďarská je trošku viac technickejšia, viac mužstiev či futbalistov je tu technicky vybavenejších, je to o futbalovosti. Slovenská je náročnejšia na fyzickú stránku, viac sa behá a je to silovejšie. To je asi jediný rozdiel, ktorý som si všimol, inak sú veľmi podobné. Obrovský rozdiel je v tom, že na zápasy chodia vypredané štadióny a ľudia futbal v Maďarsku žerú. Je jedno, či hrá prvý s posledným, ľudia vždy prídu. To sa mi veľmi páči, pretože každý duel má iný náboj a človek sa cíti inak, keď na tribúne sedí 400-500 alebo 5 či 6-tisíc fanúšikov."
Aký je váš hlavný cieľ vo zvyšku sezóny?
"Klubový cieľ máme jasne daný - chceme skončiť v pokojných vodách a najvyššie, ako sa bude dať, takisto zabojovať o najvyššie priečky v pohári. Osobný cieľ, keďže som bol v minulej sezóne najlepší strelec v slovenskej lige, určite by som chcel dať nejaké góly, hoci presné číslo nemám. Ale prebudiť sa v lige strelecky, to je prvý cieľ, ďalej ostať zdravý do konca sezóny a hrávať pravidelne."
Bystrica po vašom odchode prišla o obrovskú osobnosť v kabíne, ale aj na ihrisku. 13 gólov z minulej sezóny navyše nie je jednoduché nahradiť. Čo hovoríte na výkony svojho bývalého klubu?
"Bystricu sledujem, Duklička je moja srdcovka a navždy to tak aj bude, milujem ten klub. Som mu za všetko vďačný, otvoril mi dvere do veľkého futbalu. Mám tam kopu priateľov, s ktorými som v kontakte. Dokonca som ich bol podporiť na jednom zápase. Viem, ako sú na tom, s chalanmi sa rozprávam. Teraz majú trošku ťažšiu situáciu, asi si to predstavovali inak. Ale ich kvalite verím, bol som s nimi každý deň, partia je tam výborná. Držím im palce, aby sa nakopli, začali vyhrávať a aby boli zase všetci v meste okolo futbalu štastní, ako to bolo minulé roky."
Istý čas ste boli aj súčasťou základnej jedenástky slovenskej reprezentácie, do širšieho kádra ktorej stále patríte. V najcennejšom drese ste naposledy hrali proti San Marínu pred európskym šampionátom, na ktorý ste napokon necestovali. Ako ste vnímali rozhodnutie trénera Calzonu?
"Na trénera sa vôbec nehnevám, jeho rozhodnutie rešpektujem. Mal na to právo. Na šampionáte podali vynikajúce výkony, je to výborné mužstvo so skvelým trénerom. Samozrejme, z osobného hľadiska ma mrzí, že som sa tam nedostal, ale vážim si každú minútu, ktorú som mohol stráviť v reprezentačnom drese."
Calzona sa nedávno vyjadril, že vás stále sleduje. Vnímate to ako extra motiváciu?
"Je to pravda, s realizačným tímom reprezentácie som v kontakte, vedia o mne. Dáva mi to obrovskú motiváciu pracovať ďalej aj napriek neprajníkom. Teší ma, že som stále v hľadáčiku a keď sa mi opäť naskytne možnosť obliecť si reprezentačný dres, vydám zo seba maximum tak, ako to bolo predtým."