Čo stojí za koncom Skuhravého? Práca v Podbrezovej mi prestala dávať zmysel, hovorí

Prvá otázka sa vyložene ponúka. Čo stojí za koncom v Podbrezovej?

"O dôvodoch sa nechcem zmieňovať. Dôvody, ktoré koniec zapríčinili, nebolo jednoduché prijať, ale vyplynul z toho jasný výsledok. Preto sa z toho stal neštandardný krok, ktorý nebol jednoduchý a je mi jasné, že nie je jednoduchý ani pre klub."

Klub o vás napriek tomu hovorí v superlatívoch, lúčil sa s vami so slovami, že ste najúspešnejší tréner v histórii. Ako sa vám to počúva?

"Vo futbale som zažil všetko, nerobím ho preto, aby ma niekto chválil. Odmalička som tímový hráč, takže sa tak aj správam. Dôležitejšie ako pochvala je pre mňa to, aby všetci okolo klubu boli stotožnení a boli na rovnakej stránke so mnou a s tým, čo s tímom robím. Tak to bolo vždy, teraz sa to trochu zmenilo. Prial by som si, aby klub bol aj naďalej úspešný, prežil som tam krásne roky. Som Podbrezovej vďačný za príležitosť."

Kedy ste mali jasno o tom, že to takto dopadne?

"Jasno o tom, že naša spoločná cesta nemôže pokračovať bolo deň pred tým, než som koniec oznámil."

Je polovica júla, ligové súťaže klopú na dvere. Vy ste bez práce, všetky kluby majú trénerské kreslo obsadené. Teraz žijete v neistote. Je to dôkaz toho, ako skalopevne rozhodnutý ste pri rozhodnutí boli?

"Je to presne tak. Nie som človek, ktorý by sa z tlaku zrútil, ale zrazu prišiel pocit, že to ďalej nemá zmysel. Nechal som tam výpovednú lehotu, kolegov, ktorých som si priviedol, hráčov, ktorí ma s plačom prosili, nech si to rozmyslím. Rozhodnutie bolelo, ale musel som ho urobiť. Následkov som si plne vedomý."

Vyznieva to tak, že nešlo o impulzívne rozhodnutie, ale že sa vo vás niečo kumulovalo. Je to správny dojem?

"Je to tak. O svojich krokoch premýšľam dopredu. To, že som sa vlani rozhodol pokračovať, bolo preto, že som chcel napĺňať plány a priania klubu. To znamenalo športový úspech a výchova hráčov. Druhá stránka predčila tú prvú, exodus hráčov z klubu je totiž enormný."

V klube ste strávili viac ako tri roky. Keď sa obzriete do minulosti na to, do čoho ste prišli a porovnáte to s tým, z čoho odchádzate, čo vidíte?

"Keď som prišiel, dostal som jasnú úlohu. Bolo mi dané, ako klub chce, aby sa hralo, kam sa klub chce dostať a čo chce plniť. To sa nám darilo. Je ťažké vysvetľovať ľuďom, čo Podbrezovú nepoznajú, aké problémy tu boli, ale aj aké dobré podmienky sme mali. Práca bola náročná, ale skvelá a odmeňovala. Vďaka nášmu procesu a práci sa z hráčov, ktorí prichádzali, stali borci posúvajúci sa do väčších klubov. To predčilo očakávania. Je škoda, že to nešlo ruka v ruke so športovými cieľmi. Tak sme pracovali tri roky, ale k väčšiemu úspechu chýbala stabilita."

Cítili ste napríklad, že ak by ste zostali, bola by to zase len ďalšia sezóna? Inými slovami povedané, že by to jednoducho bolo zase to isté, bez posunu.

"Pred touto sezónou som premýšľal, čo ďalej. Som tréner, čo chce veci dotiahnuť do konca. Odišlo nám osem dôležitých hráčov, ale aj tak sme tri týždne dreli na tom, aby sme nový tím dali dohromady. Vďaka všetkým okolo bol progres za ten čas enormný. Bol som odhodlaný oddať sa tímu ešte v ďalšej sezóne, ale zrazu to prestalo dávať zmysel."

Tím ste v historickej sezóne dostali na štvrté miesto. Je to strop Podbrezovej?

"Na Slovensku je hegemón Slovan, ale paradoxne sme v minulej sezóne boli jediný klub, ktorý ho dokázal dvakrát poraziť. Takže strop to nie je. Keď však každý polrok predáte štyroch dôležitých hráčov, tak trvá, kým sa nový tím zohrá a dá dohromady. A opäť narážam na to, že pokiaľ by sme chceli byť športovo úspešní, tak je nutné tomu dať stopku a stabilizovať tím. Ale opakujem, pri príchode do klubu som s tým bol stotožnený."

Rozkol medzi výchovou hráčov a športovým úspechom je z vašich slov zreteľný.

"Je to pre mňa presne tá otázka, ktorú v sebe riešim. V každom klube, kde som bol, bez ohľadu na športový úspech, sa zrazu stala vec, že ​​o hráčov bol záujem. Možno je to tým, že môj herný prejav je trochu iný, než na čo je naše prostredie zvyknuté. Ja v sebe mám ale zaryté to, že chcem byť prvý a najlepší. Som presvedčený o tom, že hrať majú tí, čo sú najlepší."

Takže by ste rád mali angažmán, kde dostanete za úlohu čo najvyššie umiestnenie bez ohľadu na čokoľvek?

"Presne takú prácu by som chcel. Že bude jasný zámer, nech už to bude akákoľvek výzva. Na prvom mieste by mal byť športový úspech."

Bojíte sa trochu, že by vás tímy mohli mať zaškatuľkovaného len ako trénera pre mladých? A že ste tomu teraz dali svojím odchodom brzdu?

"Toto ma vôbec netrápi. Posledné, čo chcem, je premýšľať, v akej škatuľke som. Viem, čo dokážem. Viem, čo by som si prial. Som presvedčený o tom, že keď dokážete konkurovať s mladými hráčmi bez skúseností tým najlepším na Slovensku, zákonite to musí ísť s lepšími hráčmi oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. A to je teraz môj jediný cieľ. Dostať na rok hráčov, ktorí vedia, čo chcú. Do takého prostredia by som šiel aj zadarmo."

Viete, čo bude ďalej?

"To je na tom najbolestivejšie. Nepotrebujem vypínať, som na vrchole síl, totálne naštartovaný. Ale je mi jasné, že moje rozhodnutie neprišlo v úplne vhodnú dobu. Nemám kontakty, agentov, uvidím, čo čas prinesie. Bude to pre mňa také zrkadlo. Uvidím, ako ma kluby a iní majitelia vnímajú. Vlastne sa celkom teším na to, ako to celé dopadne."