Pred odchodom na reprezentačnú prestávku šošoni potvrdili lauf a víťaznú sériu natiahli na šesť zápasov v rade. Na trávniku Dunajskej Stredy vyhrali 3:0 a rovno premiérovo po viac ako deviatich rokoch. Miroslav Káčer asistoval na zásah Minárika, no stretnutie nedohral.
"Na konci prvého polčasu ma pri páde trafil Trusa štupľom do svalu na kolene. Bolo to veľmi bolestivé. Cez polčas to mierne stuhlo a nechcel som riskovať. Chvíľu som dával ešte čas Gidimu, kým sa rozcvičí, no už som ďalej nemohol. Nemalo by to byť však nič vážne a na konci tohto týždňa sa chcem zapojiť do tréningu s mužstvom," upokojil priaznivcov jeden z lídrov svojho tímu.
Miroslav Káčer prostredie pod Dubňom pozná veľmi dobre, keďže je odchovancom klubu. V lete sa do jeho štruktúr vrátil po štyroch rokoch. Medzitým pôsobil v českej Plzni či naposledy na Žitnom drese vo farbách DAC.
"Zámer bol jasný. Už dlhšiu dobu to v Dunajskej nebolo také, ako som si predstavoval. Nedostával som želaný počet minút. Snažili sme sa nájsť riešenie, aby som znova mohol začať hrávať. Keď sa mi ozvali zo Žiliny, bol som rozhodnutý, že idem do toho. Museli sa len dohodnúť kluby. Som veľmi rád, že to takto dopadlo," netají radosť s pokojom v hlase.
Aj na margo toho, ako zatiaľ všetko vychádza podľa predstáv, prežívate jednu z najpríjemnejších medzinárodných prestávok?
"Jasné. Od tej predchádzajúcej sme neprehrali ani jeden zápas. Plne si uvedomujeme, že sme počas nej nespali a tvrdo pracovali. Verím, že aj táto sa bude niesť v podobnom duchu a pomôže nám na ceste za ďalšími víťazstvami."
Predsa len, ľahšie sa na víťaznú vlnu dostáva, než sa na nej udržiava. Nebojíte sa, že by vám táto prestávka mohla skôr uškodiť a pribrzdiť nasledujúci rozlet?
"Samozrejme, na jednej strane je to zmena. Bude na nás vyšší tlak, ale myslím si, že keď budeme pokračovať ako doteraz, môže to priniesť želaný úspech a môžeme naďalej vyhrávať."
Desať kôl je za vami a po deviatich zápasoch, keďže jednu dohrávku máte pred sebou, vám patrí prvá priečka. Naposledy bola Žilina na čele v úvode minulého ročníka. Čo sa to deje pod Dubňom?
"(Úsmev). Úprimne? Ani neviem. Nejak si to nevysvetľujeme. Každý jednoducho pracuje na 100 % a je si vedomý, že sila tímu je veľká. Len musíme ísť všetci naplno. Keď nikto nič nevypustí, vtedy sa dá hovoriť o kľúči k úspechu."
Tréner Ščasný je pred a hlavne po každom zápase nie, že opatrný, ale vystupuje s pokorou. Nikoho nepodceňuje a nič nepreceňuje. Prenáša to aj na vás v kabíne?
"Určite. Hlavne si všetci uvedomujeme, že aj papierovo slabšie tímy, keď nie sme nastavení a pripravení na sto percent, nás potrápia a môžu poraziť. Nejaké derby či väčšie zápasy, na tie sa namotivuje ľahšie. Je potrebné, aby sme boli koncentrovaní v každom jednom. To je niečo, čo nám tréner Ščasný prízvukuje v šatni. Aby sme nič nevypúšťali. V niektorých dueloch sme videli, že sme si prešli slabšími fázami, súperi nás vedia potrestať. Všeobecne ako vystupuje v rozhovoroch, tak pristupuje aj k nám."
Je o ňom známe, že vie pracovať s kabínou a dať mužstvo dokopy, vytvoriť partiu. Používa na vás častejšie cukor alebo bič?
"Myslím, že je hlavne rovnaký v každej situácii. Keď má niečo na srdci, povie to pred všetkými, aby sme vnímali, že každý v tomto tíme si je rovný. Nikto nie je nadradený. Ani ja, ani Hubo (Hubočan, pozn. red.). Na všetkých používa rovnaký meter. Jasné, keď ide o Huba a jeho regeneráciu, tak ten čas má iný (smiech)."
Z pozície kapitána tak držíte povestný bič vy?
"To nie. Zatiaľ je všetko fajn. Nikto nie je taký, že by si chcel niečo zľahčiť. Pracujeme na tréningoch veľmi tvrdo, čo sa ukazuje v jednotlivých zápasoch. To je správna cesta."
Takže žiadne vyhlásenia o útoku na titul neprídu?
"O tom sme sa ešte ani nebavili. Uvedomujeme si, že sme hore. Lenže tak, ako sme sa mohli rýchlo dostať na čelo, môžeme ešte rýchlejšie spadnúť. Nesústredíme sa na nič z toho. Chceme vyhrávať. Uvidíme, čo bude na konci."
Jeden ste so Žilinou získali. Spomeniete si na to v aktuálnom rozpoložení a prízvukujete mladším spoluhráčom, aká je tá cesta k nemu dlhá a náročná?
"Polovica základnej časti je prakticky za nami, ale ešte nič z toho nerozoberáme. Možno časom to príde. Situácia je teraz taká, že sa nechceme extra sústrediť na našu pozíciu a dostávať samých seba pod zbytočný tlak."
Zmenilo sa v klube, okrem šedín u niektorých zamestnancov, po štyroch rokoch od vášho návratu niečo?
"Zmenila sa jedine kabína, ktorú prerobili (smiech). Ako som odchádzal a teraz prišiel, stále sa tu pracuje veľmi tvrdo. Vnímam to ako správnu cestu, ktorou ísť za vytúženými úspechmi. Inak k veľkým zmenám neprišlo."
Z pozície kapitána dodávate mužstvu v strede poľa pokoj či rozvahu. S postupom rokov, v tomto žilinskom modeli, cítite aj viac zodpovednosti ako starší hráč?
"Starší síce som, ale ešte stále sú tu dvaja oveľa starší, na ktorých to môžem hodiť (smiech). Je pravda, že my, čo sme toho odohrali viac, sa snažíme pomáhať mladším. Napriek svojmu veku majú však aj títo chalani toho už dosť za sebou. Vedia, ako sa majú správať. Keď každý pridá niečo svoje, vytvorí sa takýto celok."
Dobrým príkladom je Mário Sauer. Aj po vašom boku zreje a každým zápasom rastie. Je radosť mať takúto kreatívnu zložku v tíme, ktorej dáte loptu a postará sa o to najdôležitejšie – finálnu fázu?
"No jasné. Majo, ale aj Sami Gidi sú skvelí. Bavíme sa o tom s ostatnými, že je super mať niekoho takého v mužstve. Smerom dopredu majú výborné veci, ktoré vieme využiť. Som rád, že to funguje a neustále sa zlepšujú i pracujú na sebe."
Už ste to načrtli, najstarší nie ste, túto štafetu prebral Hubočan a najnovšie Pekarík. Čo jeho príchod zmenil v myslení, resp. akomsi nastavení mužstva?
"Vidím, že je to možno ďalšia výzva pre chalanov, ako pracovať ešte viac. Všetci hovoria o Pekym, ako tomu veľa dáva. Je to naozaj tak. Keď pomôže len jednému, má to zmysel. Chalani vidia, že že keď môže Peky, môžu aj oni. Prirovnal by som ho k Ronaldovi. Niekam prišiel a okamžite začal zvyšok šliapať. Mladší hráči môžu vďaka nemu efektívnejšie spoznávať svoje telo."
Často sa hovorí pri úspechu, že je potrebný charakter. Nemýlim sa, keď poviem, že ho momentálna Žilina má dostatok?
"Sú to veci navyše. Samozrejme, keď otočíte duel v 94. minúte, tímu to dodá množstvo energie do ďalšej práce. Cítime to. Nedeje sa to však len tak, ale z niečoho to plynie. Ideme naplno každý jeden. Preberali sme to v šatni, že toto možno mužstvu v predchádzajúcich obdobiach chýbalo. Aj keď hralo dobré zápasy, nedokázalo ich vyhrať. Teraz sa nám to darí a vtedy sa aj v tréningovom procese pracuje o niečo ľahšie."
Na záver trochu na odľahčenie. Pripomínate majstrovskú jazdu Leverkusenu. Taktiež neprehral ani jeden zápas na ceste za bundesligovým titulom. Trúfli by ste si na niečo podobné?
"Dobrá myšlienka (smiech). Uvidíme na konci, čo z toho bude. Keby sa niečo také podarí, nikto nebude namietať. Môžeme sa vydať aj touto cestou. Najdôležitejší je však vždy najbližší zápas. Aktuálna forma je fajn, ale iba jedna vec. Musíme to držať čo najdlhšie, pretože sa to pokojne môže jedným stretnutím či vypusteným súbojom zlomiť. Bolo by skvelé, ak by to nejak podobne vyšlo. Pozerať sa však takto dopredu nemá zmysel."