V zápase proti Sarajevu ste si privodili svalové zranenie. Čo sa tam vlastne udialo?
"Zranenie prišlo po tom, ako som absolvoval celú prípravu, čo je paradoxné, pretože predtým som tri alebo štyri prípravy neabsolvoval kompletné a následne som odohral viac. Teraz som bol v plnej záťaži počas celého leta a následne som sa zranil. Vôbec to nebolo šťastné, stalo sa to hneď na začiatku sezóny. Človek sa snaží dostať do formy a zaťaženia, ale keď to prišlo, tak som presne vedel, čo bude nasledovať."
Ako prebiehala rehabilitácia?
"Bola to taká klasika. Postupne sa pridávala záťaž, po jednom či dvoch týždňoch prišli ťažšie a ťažšie cviky. Naberalo to na grádoch a intenzita sa stupňovala."
Mali ste už skôr vybratý dátum, kedy by ste sa mohli vrátiť?
"Nejako som na to netlačil. Ku koncu som si pozeral ako vychádzajú zápasy a vyšlo to na pohárové stretnutie v Jaslovských Bohuniciach. Povedal som si, že by to bolo ideálne na rozjazd a to sa aj potvrdilo. Som rád, že som tam mohol nastúpiť, potom som hral aj v Košiciach. Nebol to dlhodobý plán, ale takto dobre si to celé sadlo."
Návrat na ligové trávniky ste okorenili gólom. Vedeli ste hneď, že takto zahráte priamy kop?
"Boli sme tam viacerí a rozprávali sme sa. Nakoniec som povedal, že to skúsim ja. Chcel som to dať tesne vedľa múru. Lopta trochu zaplávala a nakoniec to tam padlo. Z tohto pohľadu sme do zápasu vstúpili dobre. Bohužiaľ, potom náš výkon nebol ideálny. Sami od seba musíme chcieť viac. Je škoda, že sme to nedotiahli do víťazného konca. V ďalšom priebehu sme už nemali veľa šancí, remíza asi bola zaslúžená a išli sme domov s piatou remízou..."
Čím to je, že vám chýba ten jeden gól, ktorým by ste rozhodli?
"Ono sa to ťažko vysvetľuje. Vždy hráme na víťazstvo, nikdy na remízu. Nejde ani tak o to, že nedáme ten jeden gól, ale väčšinou súper vyrovná. Stalo sa to proti Ružomberku a aj naposledy v Košiciach. Chcelo by to nulu vzadu. Verím, že sa nám podarí spraviť sériu výhier, aby sme sa nakopli. Ak by sa remízy premenili na výhry, tak by sme boli v tabuľke pri Slovane, ale na keby sa nehrá. Musíme sa odraziť od kvalitného výkonu a začať vyhrávať."
Ako vnímate v kabíne sériu remíz po psychickej stránke?
"Psychike vždy najviac pomôže víťazstvo. V minulej sezóne sme tieto zápasy vždy o ten jeden gól vyhrali, a preto sme boli v tabuľke vyššie, mali viac bodov. Po psychickej stránke nám deľby nepridávajú, ale musíme to brať športovo a profesionálne. Myslím si, že sme kvalitné mužstvo s veľmi dobrými hráčmi. Potrebujeme pokračovať v práci. Takisto veriť, že sa to otočí a výhry prídu."
Sústredíte sa v príprave na ďalší duel skôr na defenzívu či ofenzívu?
"Momentálne sme len v polovici týždňa, takže viac-menej sa pripravujeme komplexne, nedá sa vybrať jedno. Riešime defenzívu aj ofenzívu. Snažíme sa byť pripravení v každom smere. Zápas je ale vždy o niečom inom, zakaždým sa vyvinie nejakým spôsobom, takže sa nedá pripraviť úplne na všetko."
Vy veľa gólov nedávate, ale keď sa už presadíte, tak to stojí za to. Pred rokom nožničky proti Lechu, teraz priamy kop...
"Možno je to práve tým, že gólov veľa nedávam a padne to raz za čas. Som rád, že som po dlhom čase skóroval. Po stretnutí s Lechom som ani nič neplatil, pretože kapitán a pokladník Martin Mikovič to rieši až v lige. Konečne mi to tam padlo, ale škoda, že to nebol víťazný zásah. Verím však, že na to nadviažem a pridám ďalší. V mojej práci ako obrancu každopádne nie je až také dôležité strieľať góly, no hlavne im zabraňovať. Keby mal takéto čísla útočník, nebolo by to lichotivé, ale mňa to až tak nemusí trápiť."
Počas leta sa v Trnave obmenilo viac hráčov. Potrebuje to čas, aby si všetko sadlo?
"Určite áno. Tých zmien bolo viacej. Niektorí hráči išli hneď do zostavy, iní si museli počkať. Myslím si, že každá zmena chce čas a potrebuje nejakým spôsobom dozrieť, aby boli individuálne aj tímové výkony ideálne. V tomto smere je to vždy tak. Niekedy sa stane, že nový hráč sa okamžite chytí. Bodaj by to tak bolo čo najčastejšie, no to sa stáva zriedka."