Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama

Flashback: Vyvolal rivalitu medzi West Hamom a Chelsea. Ako sa Lampard stal nevítaným

Lampard oslavuje gól Chelsea pred fanúšikmi West Hamu v roku 2011.
Lampard oslavuje gól Chelsea pred fanúšikmi West Hamu v roku 2011.ČTK / AP / Akira Suemori
Futbalisti West Hamu United inkasovali minulú sobotu od Chelsea tvrdú domácu prehru 0:3. Neúspech v bežnom ligovom zápase? Kdeže. Prehra kladivárov mrzí o to viac, že ju utrpeli od svojho tradičného mestského rivala. Súboj medzi východným a západným Londýnom napísal už svoje 123. pokračovanie. Vzájomná rivalita sa však zásadne vyostrila až po sérii prestupov z jedného klubu do druhého na prelome tisícročí. Tým najväčším bola neskoršia opora národného tímu Frank Lampard (46).

Jeho priezvisko je v histórii a DNA West Hamu United zapísané tučným písmom. Je to však najmä zásluhou otca Franka, ktorý bol v 70. a 80. rokoch minulého storočia pevnou súčasťou zostavy klubu. Na ľavom kraji obrany hral viac ako 20 rokov. Od roku 1964 nastupoval v mládežníckych tímoch a o tri sezóny neskôr debutoval v A-mužstve. Do dôchodku odišiel na jar 1985 so 670 štartmi na konte.

Viac ich má v klubovej histórii len jeho spoluhráč z rovnakej éry Billy Bonds (799). Lampard senior vyhral s West Hamom dvakrát FA Cup (1975 a 80), čo dodnes patrí k najväčším úspechom Hammers. Stal sa ich skutočnou legendou. Okrem toho sa k nim neskôr vrátil ako tréner. V rokoch 1994 až 2001 bol asistentom kouča pod vedením svojho švagra Harryho Redknappa.

A hneď v prvej sezóne vo funkcii prišiel do klubu jeho syn Frank ako učeň mládežníckeho tímu. Nasledujúci rok podpísal profesionálnu zmluvu a v januári 1996 vo veku 17 rokov debutoval v mužskej kategórii. Fanúšikovia vkladali do zázračného dieťaťa a syna legendy veľké nádeje. A on ich naozaj ohromil.

Počas nasledujúcich piatich sezón sa stal základným kameňom zostavy West Hamu a v 187 zápasoch naprieč všetkými súťažami strelil 39 gólov. Potom sa však táto úspešná spolupráca zvrtla. V máji 2001 tréner Redknapp po vzájomnej dohode opustil Upton Park. Spolu s ním odišiel aj jeho asistent, ku ktorému sa funkcionári nezachovali najlepšie. Frank mladší sa pod vplyvom toho a tiež pre neustálu nálepku "trénerovho syna" rozhodol prestúpiť inam.

A v júni 2001 odišiel do Chelsea. Tak ako sa jeho otec stal ikonou kladivárov, jemu sa podarilo vstúpiť medzi nesmrteľných na Stamford Bridge. Za Blues odohral 648 zápasov a v ich historickej tabuľke mu v tomto ohľade patrí štvrté miesto (prvý je Ron Harris so 795 štartmi).

Navyše je s 211 gólmi ich najlepším kanonierom všetkých čias. Proti svojmu bývalému klubu nastúpil v drese mestského rivala na 21 duelov a strelil sedem presných zásahov. Pre fanúšikov kladivárov sa meno "Lampard“ zmenilo z hrdého dedičstva na jedovatý tŕň v oku...

Ďalším symbolom Chelsea je jej bývalý dlhoročný kapitán John Terry, ktorý si za Blues pripísal 711 štartov. Do klubu prišiel v roku 1995 ako 15-ročný, o tri roky neskôr debutoval v seniorskom tíme a jeho dres obliekal takmer celú svoju kariéru. Svoj posledný zápas v ňom absolvoval v roku 2017.

Aj on má za sebou minulosť vo West Hame. Skôr, než ako tínedžer prestúpil na Stamford Bridge, pôsobil v mládežníckom systéme konkurenta. Navyše, celá jeho rodina je zložená z fanúšikov východolondýnskeho klubu. Známy príbeh, ktorý je podložený fotografiou, ukazuje moment, keď Terryho vlastný otec a strýko počas stretnutia ich miláčikov proti Chelsea ukazovali obscénne gestá a kričali na neho nadávky z tribúny.

Vo West Hame vyrastal a neskôr žiaril v modrom drese takisto Joe Cole. Na rozdiel od dvoch vyššie spomínaných sa však neskôr na isté obdobie vrátil.

Aký by bol osud Hammers, keby títo traja nádejní mladíci zostali? To sa už nikdy nikto nedozvie. Isté však je, že najmä na Lamparda a Terryho budú v západnom Londýne navždy spomínať ako na skvelých hráčov a legendy, zatiaľ čo na východe mesta ich budú považovať za zradcov...