Vo West Hame zarába 85-tisíc libier týždenne a je považovaný za hviezdu Premier League. Na prvý pohľad rozprávková situácia, lenže teraz reprezentant Jamajky v úprimnej spovedi odhalil, aké ťažké to v živote mal, keď prežíval duševné muky.

"Futbal som jednoducho neznášal. Dal som sa však do boja a začal s terapiou," zveril sa na úvod. Pre svoj duševný stav ani so spoluhráčmi neoslávil minuloročný triumf v Konferenčnej lige vo vršovickom Edene. Namiesto toho šiel jednoducho spať…

Došlo to tak ďaleko, že sa modlil za to, aby sa zranil a nemusel ísť na ihrisko. Na psychickom rozpoložení sa vraj podpísal rozchod s partnerkou aj skúsenosti s najbližšími kamarátmi zo školy. Zo šlamastiky mu podľa všetkého pomohli až návštevy u terapeuta.

Spánok namiesto osláv

Navonok šťastná hviezda v úprimnej spovedi s moderátormi Jakom Humphreym a Damianom Hughesom vytasila nečakané problémy. Antonio spomínal, ako West Ham v Prahe získal prvú veľkú trofej za viac ako 40 rokov a rozbehli sa divoké oslavy. On bol však vyčerpaný udalosťami mimo ihriska a šiel radšej spať do hotela.

"V tom čase som sa rozvádzal a úprimne, nemohol som sa s tým vyrovnať. Celý tím šiel von, vyhralo sa a oslavovalo dva dni. Ja som odišiel autobusom s tímom do hotela a tam som šiel spať," zveril sa. "Bol som psychicky vyčerpaný pre všetko, čo sa dialo mimo futbalu. Ostatní si užívali večierok, ale ja som išiel spať," dodal.

Trvalo šesť mesiacov, kým si začal vážiť obrovské víťazstvo kladivárov nad Fiorentinou (2:1). "Až v decembri som si hovoril. 'Bože môj, vyhral som európsky pohár'," spomínala opora West Hamu v podcaste High Performance.

Prvé známky toho, že sa rúti z hľadiska psychiky do problému, prišli v decembri 2022. "Vtedy mi došlo, že strácam záujem o futbal, forma začala klesať. Avšak ten zápas, keď to prišlo, sme snáď aj vyhrali," rozprával s tým, že do ďalších duelov ani nemal chuť ísť.

"Sám pre seba som si hovoril, že toto ma naozaj nebaví. Bol som dosť negatívny, pritom som inak veľmi pozitívny človek," konštatoval.

Prianie zraniť sa

Nepohoda sa prejavovala aj tým, že prestal strieľať góly. Cítil sa vyčerpaný. "Modlil som sa za zranenie. Hovoril som, že sa chcem len zraniť, že chcem trochu voľna. Potom som odišiel s Jamajkou a zranil som si kolenný väz," uviedol k situácii z novembra 2023.

Hlavou mu stále šlo aj to, ako by sa jeho život premenil, keby už nehral futbal. "Hovoril som si, že mám 33 a takto to ďalej nejde. Keď to bude pokračovať, nedostanem ďalšiu zmluvu," priznal s tým, že mal myšlienky na koniec kariéry.

Prišiel na to, že problém je primárne spôsobený tým, že hrá futbal 16 rokov, prestávky medzi sezónami sú krátke, a navyše sa musí hráč neustále strážiť. Všetko ešte umocnilo odlúčenie od manželky Debbie Whittleovej, ktorú si vzal v roku 2017.

"Výsledok bol jediný. Futbal som neznášal, prišiel mi nudný, bolo to stále to isté dookola. K tomu vám ľudia stále nadávajú a kritizujú, tak sa z neho jednoducho stala práca. Nezáležalo na tom, ako som futbal predtým miloval, bola z neho jednoducho práca," konštatoval Antonio.

Vyhľadanie terapeuta

Situáciu chcel riešiť a obišiel niekoľko terapeutov. Hovoril s klubovými lekármi a fyzioterapeutmi, West Ham a hráčska asociácia tiež mali k dispozícii odborných poradcov. On však chcel niekoho nezávislého, a tak si začal platiť vlastného terapeuta. Zásadne tiež zmenil svoj pohľad na túto problematiku.

"Myslel som si, že terapia je pre bláznivých ľudí. Dal som sa však do boja a musím priznať, že mi zmenila život. Spočiatku to bolo trápne, nebudem klamať. Sedíš v miestnosti, niekto tam je a hovorí: Ako sa máš?" popisovala hviezda West Hamu.

"A vaša prirodzená odpoveď je 'Fajn'. On na to povedal: Tak prečo si tu?" líčil začiatky terapie hráč.

Antonio, ktorý prišiel do West Hamu za sedem miliónov libier z Nottinghamu Forest v roku 2015 tvrdí, že futbal preňho vždy znamenal únik od obyčajných starostí. Teraz to bolo zrazu inak. "Napríklad, keď mi zomrel otec, šiel som na futbal a mohol som to na dve hodiny vytesniť z hlavy," rozprával Antonio s tým, že posledné udalosti mu obrátili život hore nohami.

"Keď som to všetko terapeutovi hovoril, rozplakal som sa. Bolo to nekontrolovateľné, ale veľmi sa mi uľavilo," pokračoval útočník. Na terapeutické sedenia už chodí dva roky, expert však chce, aby sa naučil žiť aj bez dochádzky za ním.

"Je šialené, že keď o mne niekto hovoril ako o sebavedomom človeku. Mal som len vždy daný cieľ, na ktorý som chcel dosiahnuť, pritom som sa nedokázal uvoľniť," tvrdil hráč londýnskeho klubu.

Nedôverčivý voči ľuďom

"Keď som vyrastal, prežíval som traumy. Potom som sa vyhýbal tomu, aby som sa zaoberal sám sebou. V tomto ma terapia zmenila," dodal s tým, že nedokázal len tak sedieť doma. Stále vraj niečo hľadal. Pred terapeutom skrátka hráč otvoril svoju dušu a došlo aj na ďalšie slzy. "Vždy som pritom veril, že som ten najšťastnejší človek, aký existuje," poznamenal.

Vplyv na formovanie jeho osobnosti mala aj tvrdá výchova v južnom Londýne, ktorá mala dopad na psychiku. "Snažil som sa nadväzovať priateľstvo na základnej škole, ale nepovedal by som, že sa mi podarilo nájsť najlepšieho priateľa. Nakoniec som si myslel, že som pár kamarátov našiel. Lenže keď potom niečo urobili, tak povedali, že som to urobil ja. Od tej doby som bol nedôverčivý k ľuďom," priznal.

Antonio uviedol, že nebyť terapie, nikdy by takto otvorene v podcaste neprehovoril. Teraz už však myslí na budúcnosť. Vo West Hame má zmluvu ešte na tri roky a v klube je šťastný. Teší sa na ďalšiu výzvu pod novým manažérom.