Mohol hrať za Chelsea. Problémy s alkoholom ho stáli kariéru, Mellis skončil na ulici

Svoj jediný zápas za seniorský tím "The Blues" odohral v roku 2010 proti Žiline pri výhre 2:1, keď prišiel na ihrisko ako striedajúci hráč za McEachrana. Predtým absolvoval hosťovanie v Southamptone. Mellis ale doplatil na svoje prehrešky. V roku 2012 ho londýnsky klub prepustil zo svojich služieb pre nevhodné správanie.

V marci spomínaného roku totiž doniesol do tréningového centra Cobham dymový granát, a tak musel byť celý objekt evakuovaný. O mesiac neskôr bol zatknutý za bitku so svojou vtedajšou priateľkou. Obaja boli prepustení na kauciu.

V Chelsea poberal osemtisíc eur týždenne, no posledných osemnásť mesiacov prespáva u príbuzných či po lacných hoteloch. Jeho kariéra upadla z Premier League až do neprofesionálnych líg, pričom ho neustále sužovali problémy s alkoholom.

"Pamätám si, že som prišiel opitý na tréning Chelsea. Mal som asi 19 rokov. Vždy, keď sa mi trochu nedarilo alebo som bol frustrovaný, tak som išiel vonku vypiť si. Vtedy vám nedochádza, že neklamete klub, ale samého seba. Keď som bol v lige, tak som neľutoval nič, ale potom som mal viac času premýšľať a uvedomil som si veci, ktoré sa stali," prezradil Mellis.

Nie nadarmo sa hovorí, že človek sa stále učí: "Keď som si to uvedomil, začal som všetky tie veci ľutovať. Nemôžem povedať, že mi v Chelsea nechceli pomôcť. David Luiz sa ma vždy pýtal, či som znova pil, takisto Ashley Cole, ale ja som nepočúval nikoho. Bol som arogantný a cítil som sa, že mám na to, aby som hrával," pokračoval.

V januári 2020 sa Mellis s bývalým spoluhráčom objavil na súde. Obaja boli obvinení z napadnutia, bitky a ťažkého ublíženia na zdraví, ale anglický futbalista bol zbavený obvinení.

"Väčšina ľudí, ktorá mi chcela pomôcť, sa dostala do Premier League. Ja teraz každý deň premýšľam o tom, čo sa stalo a je to naozaj veľmi ťažké. Myslíte si, že vám sa to nikdy nemôže stať, ale vidíte. Ani ja som nemal v pláne dopadnúť takto," dodal Mellis, ktorý má pred sebou dlhú cestu k návratu do riadneho života.

Bez peňazí sa zatiaľ naďalej spolieha na rodinu, no ako sám hovorí, nechce im byť na obtiaž, a tak hľadá vlastnú cestu. Verme, že ju nájde.