Vaša trénerská kariéra vzbudzuje rešpekt. Zaujalo ma vaše pôsobenie v FC Pipinsried. Je pravda, že ste sa vo veku 24 rokov stali hrajúcim trénerom?
"Myslím, že som bol ešte mladší. Mal som 22 alebo 23 rokov, keď som sa stal hrajúcim trénerom."
To je až neuveriteľné, ako k tomu prišlo?
"Vždy som sníval o tom, že budem profesionálnym futbalistom. V mladosti som tomu veľa obetoval. Veľmi málo času som trávil vonku a na večierkoch. Nebol som najtalentovanejší, takže som musel na všetkom tvrdo pracovať. Ale už keď som mal 19 alebo 20 rokov, všimol som si, že v porovnaní s ostatnými nestačím rýchlostne. Rovnako som nikdy nebol dostatočne silný ani dobrý s loptou. Nedokázal som strieľať góly ani ich zastavovať. Nemal som žiadnu z tých silných stránok, ktoré dnes pravidelne vidíte u hráčov. Bol som k sebe včas úprimný a priznal som si, že sa nedostanem na vrchol. Ale potom som sa aj tak rozhodol pokračovať vo futbale. Je to jednoducho to, čo mi ide najlepšie, moja vášeň, ktorej sa chcem venovať do konca života. Zameral som sa na určité taktické aspekty hry a dynamiku. A keď som dostal ponuku stať sa hrajúcim trénerom, stal som sa ním celkom nečakane."
Všimli si ľudia v klube vašu taktickú vyspelosť už vtedy?
"Nikdy predtým som nemal odborné znalosti na trénovanie, všetko som sa vlastne musel naučiť sám. Vytvoril som si vlastnú predstavu zo všetkého, čo som sa naučil od predchádzajúcich trénerov. Všetko fungovalo metódou pokusov a omylov. Vďaka tomu som určité veci pochopil, sám som si ich vyskúšal, urobil veľa chýb a z mnohých sa poučil. Získal som veľa vedomostí, učil som sa aj pozorovaním skúsenejších. Postupne som si zostavil vlastnú predstavu, aj keď som mal vopred nejaké presvedčenie. Dlhé roky som hrával za Bayern. Pod kožu sa vám dostane určitá DNA, ktorá definuje váš pohľad na to, ako hrať futbal. Tomu zostávam verný dodnes. Ale viem aj to, že je to viac ako len hrať s loptou, je tu veľa ďalších faktorov. Veľa vecí som si uvedomil už vo veľmi mladom veku, vrátane toho, že si svoj sen stať sa profesionálnym hráčom Bundesligy, pravdepodobne, nesplním. Namiesto toho som sa stal trénerom."
Nasledoval váš presun z Pipinsriedu, ktorý hrá štvrtú najvyššiu nemeckú súťaž, do národného tímu, kde ste mali úlohu asistenta trénera reprezentácie do 20 rokov. To musel byť obrovský krok...
"Presne tak, najprv som bol trénerom v Pipinsriede a potom si ma všimol národný tím. Musíte získať určité trénerské certifikáty, s čím som si poradil veľmi dobre a dostal som silné hodnotenie. Tréneri v Nemecku mali vždy dobré spojenie so zväzom, a tak som dostal ponuku pracovať pre zväz popri pôsobení v Pipinsriede. Tam sme mali v amatérskom futbale viac rodinnú atmosféru, zatiaľ čo v národnom tíme bola profesionálna štruktúra a mohli ste pracovať s najlepšími hráčmi daných ročníkov. To mi umožnilo spoznať rôzne oblasti futbalu."
Prejdime rovno do relatívne čerstvej kapitoly v Brightone. Aké boli vaše pocity, keď prišlo k prvému kontaktu?
"Som človek, ktorý sa riadi inštinktom, vždy musím mať z danej situácie správny pocit. Keď mi zavolali z Brightonu, môj inštinkt mi to povedal pomerne rýchlo: "Choď do toho! Ale keď potom zvážite racionálne argumenty, mohlo to byť rozhodnutie päťdesiat na päťdesiat, či zostať v St. Pauli alebo sa presunúť do Brightonu. Bol to však môj inštinkt, ktorý ma prinútil veľmi rýchlo sa rozhodnúť pokročiť v kariére. Nerád zostávam vo svojej komfortnej zóne, naopak, rád vyhľadávam nové výzvy. Či už je to nová kultúra, iný jazyk alebo jednoducho iná krajina. To je môj prístup k životu, neustále sa učiť a púšťať sa do nových výziev."
V českých médiách sa v posledných týždňoch objavili špekulácie, že Brighton mal záujem o trénera Slavie Jindřicha Trpišovského. V jeho prípade však prestup údajne stroskotal pre jazykovú bariéru. Narodili ste sa v americkom Houstone, ako zvládate angličtinu?
"S jazykom som nikdy nemal problém. Dokonca aj v St. Pauli som veľa hovoril po anglicky. Mali sme medzinárodný tím a hoci sa zahraniční futbalisti učili nemčinu, tréningy a príhovory som vždy viedol v angličtine. Aj keď sú tu, samozrejme, rôzne prízvuky, prepínanie do iného jazyka pre mňa nepredstavovalo veľký problém."
Narodili ste sa síce v USA, ale pomerne rýchlo ste sa vrátili do Nemecka, však?
"Presne tak, ale v Nemecku som vyrastal dvojjazyčne. Rodičia sa so mnou niekedy rozprávali po anglicky a ja som následne mohol odpovedať po nemecky. Ani teraz nie je moja angličtina dokonalá, ale snažím sa zlepšovať a prispôsobovať. Týždeň čo týždeň sa aktívne učím slovíčka a frázy, aby som nakoniec mohol hovoriť perfektnou angličtinou."
Aké to bolo v Brightone s vaším trénerským tímom? Mohli ste si od začiatku povedať, koľko ľudí chcete so sebou vziať, alebo vás klub obmedzoval? Viem napríklad, že súčasťou vášho tímu je aj doktor Florian Pfab, ktorý liečil aj mňa...
"Beriem to tak, že som hosťom v inej krajine. Samozrejme, že po svojom boku potrebujete ľudí, ktorým môžete dôverovať, ale chcem dať šancu aj miestnym. Sú tam z nejakého dôvodu, sú to všetko odborníci. Dobre sa poznajú, sú oboznámení s procesmi vo vnútri klubu. Pre mňa je prostredie a atmosféra na tréningu veľmi dôležitá, myslím si, že má veľký vplyv na úspech. V úlohe hosťa som sa chcel začleniť a dať šancu tým, ktorí sú v Brightone už dlho a spoločne si užívajú úspechy, z ktorých by som mohol ťažiť aj ja. Takže mi bolo od začiatku jasné, že so sebou nebudem brať šesť, sedem alebo osem ľudí. Namiesto toho som so sebou vzal troch ľudí. Jednoducho preto, že som dôveroval ľuďom, ktorí už v klube pracovali, pretože som s nimi vopred viedol pozitívne rozhovory. To ma naladilo na spoluprácu s nimi aj v budúcnosti, nie som typ trénera, ktorý potrebuje okolo seba dav ľudí."
Musím sa vás opýtať aj na prestupové obdobie Brightonu, ktorý minul viac ako 230 miliónov eur. Ako to prebiehalo? Oslovil vás majiteľ a povedal: Tu máte 250 miliónov a môžete si s nimi robiť, čo chcete? Napríklad St. Pauli v lete minul len 1,5 milióna eur. Aký je to pocit pohybovať sa zrazu v takýchto sférách?
"Tu v Brightone majú veľmi špeciálny skautingový program. Majiteľ Tony Bloom skautuje len na základe údajov. Sumy, ktoré míňame v Premier League, sa stali normou. Zaplatiť 30 alebo 40 miliónov za hráča už nie je nič nezvyčajné, toľko musíte investovať do dobrých futbalistov. Pre nás však bolo dôležité cielene sa posilniť a zároveň dôverovať tímu, ktorý sme už mali. Tony Bloom chcel pridať kvalitu v určitých oblastiach. Pri skautingu používa údaje a určitý algoritmus na vyhľadávanie futbalistov. Následne si dohodne stretnutie alebo telefonát cez Zoom s hráčom, ktorý zodpovedá požadovanému profilu. Chceme spoznať jeho charakter, pretože do tímu musí zapadnúť nielen ako futbalista, ale aj ako človek."
Takže investovanie peňazí zarobených z predchádzajúcich prestupových období bolo iniciatívou majiteľa?
"Majiteľ má, samozrejme, športové ambície a chce s tímom niečo dosiahnuť. Investoval aj primerane tomu, aby vyslal signál, že si chce s Brightonom stanoviť vyššie ciele. Teraz však potrebujeme, aby sme to celé dokázali správne zaradiť. Treba si uvedomiť, že išlo o veľmi mladých hráčov, ktorí prišli z iných súťaží. Premier League je najlepšia liga na svete a hráči potrebujú čas na adaptáciu či vzájomné spoznanie sa. Bude trvať určitý čas, kým posily naplno rozvinú svoj potenciál na ihrisku. Musíme ich integrovať pomaly, ale som rád, že majiteľ tieto prestupy uskutočnil. Samozrejme, aj pre mňa sú tieto sumy neskutočné. V porovnaní so St. Pauli je to niečo iné. Ale nie som niekto, kto by sa za to schovával alebo na seba vytváral umelý tlak, pretože sme teraz toľko minuli. Mám vysoké ambície a najvyšší tlak vyvíjam na seba, takže tieto čiastky na mňa nevyvíjajú žiadny dodatočný tlak."
Hviezdami vášho tímu sú Kaoru Mitoma, Joao Pedro a Evan Ferguson. Spolu majú sami vyššiu trhovú hodnotu ako celé mužstvo St. Pauli. Ako vnímate toto trio? Je aj vašou ambíciou pomôcť im urobiť ďalší krok k tomu, aby sa dostali medzi absolútnu špičku?
"Jednoznačne. Mojou ambíciou je vždy snažiť sa, aby bol každý hráč lepší. Verím totiž, že keď sa zlepšujú jednotlivci, profituje z toho celý tím. Preto mi je jedno, či je môj hráč mladý alebo starý, skúsený alebo neskúsený, nováčik alebo stálica tímu. Mojím cieľom je spolupracovať s trénerským štábom a snažiť sa, aby sa každý futbalista zlepšoval. Snažím sa o to každý deň."
Ktorí hráči z kádra vás prekvapili? Myslím niekoho, kto ešte nie je tak etablovaný, ako napríklad Jack Hinshelwood.
"Máme veľa dobrých mladých hráčov. Je tu Hinshelwood z našej akadémie, potom dvadsaťročný Carlos Baleba z Kamerunu alebo Yasin Ayari, ktorý bol minulý rok na hosťovaní. Vo veku 20 rokov má neuveriteľný prístup a ochotu rozvíjať sa každý deň. Máme mimoriadne mladý tím. Cez víkend hralo veľa devätnásť alebo 20-ročných futbalistov. Musíme sa ich snažiť zlepšiť a pomôcť im urobiť ďalší krok a presadiť sa v Premier League. To je to, čo Brighton & Hove Albion predstavuje, o to sa snažíme."
V tíme máte aj Jamesa Milnera, ktorý je od vás o sedem rokov starší. Momentálne sa trápi, ale nakoľko je pre vás takýto skúsený hráč dôležitý?
"Rád komunikujem s hráčmi, najmä s lídrami. A on je jedným z mojich lídrov, rovnako ako Lewis Dunk. Snažím sa s nimi veľa rozprávať, aby som čo najviac využil ich skúsenosti. Nie som človek, ktorý hovorí, že je dokonalý a všetko vie. V klube sú hráči, ktorí vo svojej kariére dosiahli oveľa viac ako ja a môžu mi pomôcť svojimi skúsenosťami. Chcem ich zapojiť a využiť ich vedomosti, mať s nimi otvorený a transparentný vzťah, aby som s nimi mohol diskutovať o určitých veciach. Sú pre mňa nesmierne dôležití nielen na ihrisku, ale aj mimo neho."
V najbližších týždňoch vás čaká niekoľko náročných zápasov. Chelsea, Tottenham, Newcastle, Liverpool, City... Tešíte sa alebo máte obavy?
"Každý duel v Premier League je ťažký, vždy vás čakajú výzvy. Samozrejme, sú to veľké mená, ale nemyslím si, že by sme sa pred niektorým z nich museli schovávať. Máme rešpekt pred každým súperom, ale verím, že aj potenciál poraziť každého. Musíme sa dobre pripraviť na tréningoch, vždy treba tvrdo pracovať. Budeme sa snažiť uspieť aj v týchto vystúpeniach."