Pastore exkluzívne nielen o zlatej ére v PSG. Ancelotti nám v noci hovoril vtipy, spomína

V exkluzívnom rozhovore pre Flashscore Správy sa pri príležitosti novembrového stretnutia s fanúšikmi v Paríži vracia k svojej kariére. Od jeho slnečných dní v Palerme, keď ho sám Maradona povolal, aby si zahral po boku Messiho na majstrovstvách sveta 2010, až po jeho vrchol v Paríži Saint-Germain.

Javier, čoskoro sa stretnete s fanúšikmi v Paríži. Cítite sa, podobne ako váš krajan Diego Maradona, tým hráčom, ktorý patrí ľuďom?

"Ako by som nemohol mať blízko k tým, ktorí ma milujú pre to, čo rád robím? Fanúšikom vďačím za veľa, bez nich by som nebol nikým. To je dôvod, prečo sa s nimi rád stretávam. Je to vzájomné - oni pre nás, my pre nich."

Bol to práve Maradona, kto vám dôveroval a prvýkrát vás povolal do národného tímu tesne pred majstrovstvami sveta 2010. Aké to bolo?

"Neuveriteľné! Išiel som do Južnej Afriky, trénoval ma najlepší hráč histórie a v šatni vedľa mňa sedel Messi, najlepší hráč súčasnosti. Mal som to šťastie, že som s nimi bol od raňajok až po večeru, na tréningu a to som mal len 20 rokov..."

Čo je prvá vec, ktorá sa vám z turnaja vybaví?

"Diego bol k nám všetkým neuveriteľne láskavý. O jedenástej večer pokojne zaklopal na dvere a spýtal sa, ako sa cítime, či sú naši blízki, ktorí nás do Južnej Afriky sprevádzali, v poriadku. Bol tu pre nás všetkých. A to jeho oslovenie "futbalový rebel" vyvolalo v tom čase veľký rozruch."

Obaja máte vzťah k južnému Taliansku. To je taká Južná Amerika mimo Južnej Ameriky?

"Do Palerma som priletel s veľkými očakávaniami, nikdy nezabudnem na privítanie na letisku. Ľahko som si našiel cestu k tamojším ľuďom, ako Argentínčanovi mi bol veľmi blízky ich spôsob života a rýchlo som sa s nimi stotožnil. Palermo je nádherné mesto a spoznal som tam svoju manželku. Sme spolu už 14 rokov, preto je Palermo navždy v mojom srdci."

V lete 2011 následne prišiel historický prestup do Paríža Saint Germain za 42 miliónov eur.

"V tom čase to bola pre PSG rekordná suma, prišiel som ako prvý veľký podpis po prevzatí katarským majiteľom. Verili mi, spolu s Palermom je to tím, ktorý naďalej s veľkou vášňou sledujem."

Cítili ste pre takú obrovskú sumu tlak?

"Určite nie. Na ihrisku som nikdy necítil tlak, vždy som hral prirodzene. Sústredil som sa len na hru, veci okolo seba som takmer nevnímal. Keď sa pozriem spätne na fotografie, uvedomujem si, že čo sa týka futbalu, zažil som naozaj skvelé obdobie."

Bol gól proti Chelsea v úvodnom štvrťfinále Ligy majstrov 2013/14 vrcholom vašej kariéry?

"Úprimne povedané, myslím si, že som odohral veľa dobrých zápasov a strelil veľa krásnych gólov. Je však jasné, že tá akcia plná driblingu, ktorá vyvrcholila gólom proti takému veľkému tímu, akým je Chelsea, bola nezabudnuteľná. Hlavne preto, že ma to ešte viac zblížilo s fanúšikmi. Keď som potom videl ich reakcie na videu, ako sa niektorí neveriacky držia za hlavy, sám som bol prekvapený. Vtedy som si uvedomil, že som vlastne dokázal niečo veľkolepé."

V Paríži ste hrali po boku mnohých hviezd a trénerom bol sám Carlo Ancelotti.

"Carlo je špičkový tréner, vie, ako riadiť mužstvo. Dnešný úspech Realu Madrid je do veľkej miery výsledkom jeho schopnosti viesť hráčov. Nikdy nezabudnem na jeho ľudskosť a empatiu."

Je pravda, že ste ho raz uprostred noci zobudili, aby prišiel oslavovať s vami?

"Je to pravda. Boli sme v reštaurácii a oslavovali sme prvý titul v Ligue 1 pod novým majiteľom. Boli asi dve hodiny ráno, keď Lavezzi zdvihol telefón a zavolal Carlovi. Spal, ale aj tak to zdvihol, lebo si myslel, že sa deje niečo vážne. No o necelých 20 minút sa objavil vo dverách reštaurácie. Bolo to neuveriteľné, tréner, ktorý toho toľko vyhral, si k nám sadne a začne rozprávať anekdoty zo svojej kariéry. Hráči Carla milujú, v PSG sme boli ako rodina."

Napriek tomu ste sa v roku 2018 vrátili do Talianska.

"Hneď ako som sa dozvedel o možnosti návratu do Talianska, bol som nadšený. Rím je jeden z najväčších klubov a ja som mal obrovskú chuť niečo dokázať a urobiť dobrý výsledok."

Neboli tie očakávania príliš vysoké?

"Prvý rok som nevedel nájsť súzvuk s vtedajším trénerom Eusebiom Di Francescom, ktorý ma staval skôr do stredu poľa a nútil viac brániť. Potom prišiel Paulo Fonseca a všetko sa zlepšilo, aspoň čo sa týka taktiky. Hoci ma nakoniec zastavilo zranenie bedrového kĺbu, ktoré ma vyradilo na rok a pol. V Ríme do mňa vkladali veľké nádeje. Bohužiaľ to nevyšlo..."

Váš prvý gól proti Atalante však zostane v pamäti fanúšikov Giallorossi. A nie hocijaký, ale majstrovská pätička!

"Bola to jedna z akcií, ktorá prišla prirodzene, bez námahy. A rovnako ako v Paríži, až keď som si pozrel záznam, uvedomil som si, akí boli fanúšikovia na štadióne nadšení."

V Ríme ste hrali s Danielom De Rossim, ďalšou klubovou legendou.

"Bol som si istý, že sa raz stane trénerom, pretože už trochu koučoval na ihrisku. Je to človek, ktorý futbalom žije a chce mu rozumieť do najmenších detailov. Vedel som tiež, že jedného dňa bude hrať v Argentíne. Stále sa ma pýtal na náš futbal, poznal všetky tímy a hráčov v lige, bolo to neuveriteľné."

Jeho trénerské pôsobenie v AS Rím sa však skončilo veľmi skoro. 

"Som presvedčený, že má pred sebou svetlú budúcnosť, pretože pozná zákutia futbalu. Vie, ako skombinovať starú futbalovú školu s modernými konceptmi a navyše vie, ako riadiť tím a udržať kabínu pohromade. Všetci ho vždy len chválili."

Kto bol najlepším hráčom, s ktorým ste si zahrali?

"S Ibrahimovičom som si rozumel aj naslepo. Okrem Messiho, s ktorým som hral v reprezentácii, bol Ibra asi najlepší. Cavani bol pre mňa jedinečný. Už v Palerme sme si spolu sadli, na ihrisku aj mimo neho, kde pripravoval maté alebo asado pre mladších (výraz pre argentínsku grilovačku, pozn. aut.). Po Messim bol najgeniálnejší zasa Neymar, ktorý videl veci, ktoré ostatní nevideli. Jeho kreativita bola neprekonateľná. A potom je tu ešte jeden..."

A to?

"Iličič. S ním sme si v Palerme užili naozaj veľa zábavy!"