Na zozname najúspešnejších trénerov všetkých čias je Lucescu s 35 trofejami tretí, hneď za Alexom Fergusonom a Pepom Guardiolom.
"V skutočnosti je to 37 trofejí," zdôrazňuje s tým, že do úvahy treba brať aj postupy s Bresciou a Corvinulom Hunedoara, pretože prišli po triumfoch vo svojich súťažiach - hoci druholigových. Ide o dôkaz hrdosti trénera, ktorý vždy žil pre úspech a nie je mu ľahostajný odkaz, ktorý po sebe zanecháva.
Lucescuova trénerská kariéra sa začala v 80. rokoch, keď zasadol na lavičku Corvinulu Hunedoara, za ktorý dva roky sám hral a ktorý zostúpil do druhej ligy. Bol zástancom útočnej hry, nebál sa spoliehať na mladíkov a dva roky mu stačili na to, aby doviedol klub nielen do najvyššej súťaže, ale aj do Pohára UEFA. V sezóne 1980/81 skončil tretí pred slávnou Steauou Bukurešť.
Jeho trénerské výkony nezostali bez povšimnutia a čoskoro prijal ponuku viesť rumunskú reprezentáciu. V tejto funkcii povýšil do prvého tímu Gheorgheho Hagiho, ktorý je v súčasnosti považovaný za najlepšieho hráča v histórii rumunského futbalu.
"Pomohol mi v mojej kariére tým, že ma ako 18-ročného preradil z juniorského tímu rovno do seniorského bez toho, aby som musel stráviť čo i len minútu v mládežníckom mužstve. Ďakujem mu za to, urýchlil môj futbalový vývoj a dodal mi odvahu a sebadôveru. Čo vo mne videl, neviem, ale práve to robí veľkého trénera," povedal Hagi o mužovi, ktorý mu nielenže umožnil debutovať v národnom tíme, ale nakoniec mu zveril aj kapitánsku pásku.
Vedel, ako vybrúsiť talent
Hagi bol jedným z prvých mladých hráčov, ktorých Lucescu zdokonalil. Začiatkom 90. rokov, po páde komunistického režimu, sa Západ otvoril vlne hráčov a trénerov z východnej Európy, ktorí dovtedy mohli pôsobiť len za železnou oponou.
Lucescu tiež odišiel na západ. Cez Pisu sa dostal do Brescie, kde stretol istého Andreu Pirla. Pod jeho vedením začal vtedajší šikovný mladík vo veku 15 rokov trénovať so severotalianskym A-tímom a v 16 rokoch debutoval v Serii A. Rumunský tréner odštartoval hviezdnu kariéru skvelého tvorcu hry a vyslúžil si prezývku Il Luce (Svetlo).
"Mal som 15 rokov, zobral ma z mládežníckeho mužstva a prinútil ma trénovať s prvým tímom. Tridsaťročným hráčom vadilo, že im v ceste stojí chlapec, a často boli veľmi nervózni,“ prezradil Pirlo vo svojej knihe s názvom Myslím, preto hrám.
"Prvá vec, ktorú mi Lucescu pošepkal, bola: 'Hraj ako zvyčajne'. Urobil som to a nie každému sa to páčilo. Raz som cez jedného zo starších hráčov obišiel trikrát za sebou, a keď som to skúsil štvrtýkrát, zostrelil ma sklzom priamo na členok. Čo na to povedal Lucescu? Povedal len: 'Výborne, skús ho ešte raz obísť,'" spomína Pirlo na svoje začiatky s legendárnym koučom.
A ako si Lucescu pamätá Pirla? "Okrem toho, že bol kreatívnym hráčom, bol aj človekom, ktorý všetko organizoval. Ak ma nazval majstrom, som na to hrdý. Musím sa mu poďakovať!“ povedal tréner v rozhovore pre UEFA.com.
Šachtar zmenil na nepoznanie
V roku 2000 podpísal Lucescu zmluvu s víťazom Pohára UEFA Galatasarayom, kde sa opäť stretol s Hagim. Na začiatku svojho angažmánu v klube ovládol európsky Superpohár a na konci sezóny 2001/2002 oslavoval turecký titul. Hneď po konci ročníka ho však Galatasaray nečakane vyhodil, klub ho nahradil Fatihom Terimom. Rumunský tréner podpísal zmluvu s konkurenčným Besiktasom. A aby toho nebolo málo, menej známy istanbulský klub doviedol k titulu, čím zároveň oslávil 100. výročie založenia tímu.
Lucescu strávil najúspešnejšie obdobie svojej trénerskej kariéry na Ukrajine. V roku 2004 podpísal zmluvu so Šachtarom Doneck, ktorý za 12 rokov zmenil na nepoznanie. Z nie príliš významného baníckeho tímu sa stal kontinentálny kolos.
Lucescu sa mohol v Šachtare spoľahnúť na peniaze miliardára Rinata Achmetova, ale nalákať na Ukrajinu špičkových hráčov nebolo jednoduché. Lucescu preto urobil to, čo mu šlo najlepšie. Otočil zrak do Brazílie a pracoval s tamojšími nádejnými talentmi, pre ktorých bol Doneck bránou do európskeho futbalu.
Jedným z najznámejších futbalistov, ktorých Lucescu ukázal svetu, je krídelník Willian, ten strávil na Ukrajine sedem rokov. Cez Anži Machačkalu odišiel do Chelsea či Arsenalu a Šachtaru zarobil vyše 35 miliónov eur. Ešte o 5 miliónov eur drahší bol stredopoliar Fernandinho, ktorý sa v roku 2013 sťahoval do Manchestru City.
Ďalšími brazílskymi hviezdami, ktoré prešli kabínou Šachtaru a výrazne pod skúseným trénerom vyrástli, boli Alex Teixeira, Douglas Costa či Luiz Adriano.
Šiel k úhlavnému rivalovi
Po ôsmich ligových tituloch, piatich ukrajinských pohároch a triumfe v Pohári UEFA Lucescu opustil Ukrajinu, ale po dvoch krátkych pôsobeniach v Zenite Petrohrad a pri tureckej reprezentácii sa rozhodol vrátiť. Nie však tam, kde bol na klubovej úrovni žijúcou legendou, ale k úhlavnému rivalovi Dynamu Kyjev.
Jeho dvanásťročné pôsobenie v Šachtare, počas ktorého sa nevyhýbal provokatívnym poznámkam na adresu svojho najväčšieho rivala (napríklad spochybnil šieste miesto Valerija Lobanovského v rebríčku najlepších trénerov všetkých čias podľa France Football slovami, že mimo Ukrajiny nič neznamená), nemohli fanúšikovia Dynama stráviť.
"Výber 74-ročného trénera, ktorý pravidelne vystupoval proti Dynamu, je neprijateľnou zradou," napísali vo vyhlásení. "Vyzývame všetkých zamestnancov klubu, ktorým zostala aspoň štipka rešpektu, aby odstúpili."
Tlak dosiahol takú intenzitu, že Lucescu chcel odísť už štyri dni po podpise zmluvy. Majiteľ Igor Surkis ho však presvedčil, aby zostal. "Pocity niektorých fanúšikov nemôžu rozhodovať o budúcnosti tohto klubu," napísal mu v liste.
Prvý majstrovský zápas, v ktorom Dynamo viedol, sa hral za zatvorenými bránami, ale fanúšikom sa podarilo prelomiť blokádu a vtrhnúť na ihrisko. Žiadali odchod rumunského trénera, ktorý radšej býval v tréningovej základni klubu, aby sa vyhol neželaným stretom s priaznivcami v uliciach mesta.
"Celý rok som bol doma. Futbal je môj život a veľmi mi chýbal, takúto ponuku som nemohol odmietnuť," vysvetlil Lucescu v rozhovore pre Tuttosport, prečo odišiel do Kyjeva.
Rumunský futbal stojí za riziko
Keď Rusko v roku 2022 vojensky napadlo Ukrajinu, futbal sa nevyhnutne dostal do úzadia. Rumunské veľvyslanectvo opakovane vyzývalo trénera, aby opustil krajinu, ale on to vždy odmietol.
"Ako by som mohol odísť? Nie som zbabelec, neodišiel som, ani keď sa v Donecku v roku 2014 začalo šialenstvo. Nemôžem to urobiť. Dal by som všetkým negatívny príklad strachu, paniky, nespoľahlivosti," reagoval vtedy.
Nakoniec tak predsa len urobil. Bolo to vlani 3. novembra, keď "štýlovo" po prehre 0:1 so Šachtarom oznámil svoj odchod do dôchodku.
"Futbalu na Ukrajine som sa venoval pätnásť rokov. Toto bol môj posledný zápas. Rozlúčil som sa so svojimi hráčmi a všetkým ďakujem. Chcel by som to ukončiť inak, ale všetko sa raz skončí. Všetko má svoj začiatok a koniec," povedal po zápase. "Ale ešte ma nepochovávajte," naznačil, že dvere do futbalu si ešte nadobro nezatvoril.
Lucescu, ktorý je stále odhodlaný predvádzať výkony ako počas celej svojej impozantnej kariéry, sa teraz pokúsi napísať novú kapitolu rumunského futbalu. Ak sa mu podarí doviesť reprezentáciu na svetový šampionát do USA, Mexika a Kanady, bude mať na turnaji 81 rokov. Tým by sa stal suverénne najstarším trénerom na majstrovstvách sveta v histórii, rekord drží Otto Rehagel, ktorý viedol Grécko na MS 2010 vo veku 71 rokov a 317 dní.
"Pravdupovediac, robil som všetko pre to, aby som sa nedostal do národného tímu. Normálne je dať šancu mladým trénerom, aby sa posunuli ďalej. Ja tiež nemusím riskovať a uvedomujem si, že riskujem veľa. Ale myslím si, že rumunský futbal za to riziko stojí," povedal, keď bol pred mesiacom vymenovaný do funkcie. "Rozhodla len jedna vec. Môj záväzok voči rumunskému futbalu a moja láska k tomuto športu."
Mircea Lucescu viedol národné mužstvo naposledy 10. septembra 1986. Vtedajšie víťazstvo 4:0 nad Rakúskom v kvalifikácii na EURO a piatkový zápas Ligy národov UEFA v Kosove delí takmer na deň presne 38 rokov.