Blog Tomáša Drahovského: Ôsmykrát najlepším Slovákom a návrat do Santa Colomy
Môj posledný mesiac bol rozlietaný, ale zároveň sa v ňom diali zaujímavé a nostalgické veci. Začal celkom fajn, keďže po poslednom zápase v Španielsku som mohol hneď odletieť a mať trošku voľna pred reprezentačným zrazom. S pani manželkou a našim štvornohým pitbullom Yorkshireom sme si pobalili veci a po troch mesiacoch mohli ísť pozrieť celú rodinu.
Ako vždy to znamená cestu do Prahy, kde žije celá moja família. Nikdy sa to nezaobíde bez toho, aby sme s otcom, bývalým futbalistom, prebrali posledné zápasy a to ako hráme my. Veľakrát máme odlišné názory, ale keďže je to otec, niekedy musím prižmúriť oko a súhlasiť. Aj keď sa mi veľmi nechce. Po tejto športovej besede cesta smerovala k sestre. Bol čas zistiť, ako veľmi vyrástli neterky.
Poďme už ale k futsalu, keďže sa toho udialo celkom dosť. Reprezentačný zraz začal vyhlasovaním najlepších. Po celom roku driny sa všetci konečne stretneme na galavečeri, pekne sa vyobliekame a upravíme aj inak, ako len do dresov. Jediná škoda je, že si so sebou nemôžeme zobrať svojich blízkych. Asi kvôli kapacite. Mne sa však podarilo "prepašovať" otca, takže si to mohol užiť so mnou.
Ôsmykrát sa mi podarilo stať sa najlepším futsalistom Slovenska a popravde, každým rokom sa z toho teším viac a viac. Ďalším veľkým bonusom bolo byť v zostave roka a vyhrať aj internetové hlasovanie fanúšikov. Určite vás všetkých zaujíma tá oslava po. Nasledovala afterpárty, ale potom sme sa presunuli na hotel, keďže ráno začínal zraz. Musím však priznať, že sme si dali pohár vínka.
Ráno sme začínali tréningom, ktorý bol skôr taký voľnejší. Asi kvôli večeru (úsmev). Poobede už ale bolo cítiť, že nás čaká posledný zápas prvej fázy kvalifikácie o postup na MS. Trénovali sme hlavne bránenie a zakladanie útoku. Ako to býva u nás v repre zvykom, po tréningu sme si dali brvná o kávičku. Máme tam niekoľkých špecialistov, ktorým táto disciplína veľmi nejde. Taký Martin Směřička by vedel rozprávať, aj keď posledné zrazy sa už zlepšil.
Po dvoch dňoch sme sa presunuli do Lotyšska. Let bol rýchly a pred večerným tréningom bol čas trochu aj na oddych. Zatrénovali sme si, spoznali halu, palubovku a prešli si posledné veci. V deň zápasu sme sa rozhodli vynechať tréning a dať si radšej len strečing. V realizačnom tíme máme novica, takže nový fyzioterapeut nás vystrečoval tak, ako asi nikto nikdy predtým. Viacerí chalani odchádzali spotení viac ako po tréningu.
Počas zápasového dňa je režim približne vždy rovnaký. Po spoločnom obede má každý čas pre seba. Ja preferujem siestu a trochu spánku. Prišiel moment presunu do haly. Neviem ako to majú ostatné tímy, ale u nás musí ísť muzika na plné obrátky, aby sme sa správne nabudili. Bolo vidieť a cítiť, že sme veľmi odhodlaní a presvedčení, že to stretnutie určite zvládneme. V šatni už len posledné detaily a ide sa na to.
Prekvapením pre nás bolo, že domáci pripravili orchester, ktorý odohral obe hymny. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé a pekné. Zápas ako taký sme zvládli podľa našich predstáv. Lotyšov sme veľmi do hry nepúšťali a kontrolovali sme priebeh. Vpredu sme si vytvorili viacero šancí, ale do polčasu sa nám podarilo premeniť len jednu.
V šatni tréner apeloval hlavne na to, aby sme zodpovedne bránili aj ďalej a povedal nám, že Lotyši ešte viac otvoria hru, z čoho môžeme ťažiť. Tak aj bolo. Z brejku sme dali gól na 2:0 a prinútili ich hrať bez brankára. Dvakrát sa nám podarilo vypichnúť loptu, dali sme tretí aj štvrtý gól. Súper síce ešte jedným zásahom korigoval, no stretnutie už bolo rozhodnuté.
Hlavný cieľ sme splnili, a tak sme mali veľkú radosť. Ja som sa musel rýchlo baliť, pretože skoro ráno ma čakal let z Rigy priamo do Španielska. Klubové povinnosti zavelili, ligový zápas som mal už o dva dni. Neviem, čím to je, ale ak sa z repre vrátim do klubu deň alebo dva pred stretnutím, tak sa mi väčšinou darí. Po predchádzajúcom zraze z toho bol ligový hetrik. Tentoraz dva góly. Ten druhý patrí pre mňa k tým najkrajším v sezóne. Určite stojí za pozretie. Zápas s Antequerou sme zvládli dobre a hladko vyhrali 6:1.
Keďže mávame celý víkend po piatkových zápasoch väčšinou voľno, prišiel čas, aby som si trochu oddýchol. Nebudem klamať, takmer celú sobotu som prespal. Po víkende však zase začal klasický režim. Pre mňa veľmi špeciálny, keďže sme mali hrať na Santa Colome.
Mal som sa prvýkrát vrátiť na miesto, kde som dva roky pôsobil a podarilo sa mi vystrieľať si korunu kráľa strelcov v Španielsku. Tešil som sa na zápas, ale hlavne na ľudí, ktorých som tam denne stretával a ktorí ma mali radi. Samozrejme, že sa našli aj tí, ktorým sa nepáčilo, že som odišiel a vyjadrili mi to správami na Instagrame.
Tak to už ale na tomto svete dnes chodí. Pred zápasom nemôžu chýbať podpichovačky, že by som nemusel dať gól a podobne. Zápas skončil nakoniec remízou 1:1, s čím boli určite viac spokojnejší domáci. Ja som mal aj dve tutovky, ale osud asi nechcel, aby som tam skóroval hneď v prvom zápase.
Navyše som nepremenil desiatku a tratil iba žrď. Takto ma ľudia v Santa Colome nepoznajú, no boli radi, že som gól nedal. Bolo krásne vidieť, že mi tam stále fandia. Úprimne sa tešili, že ma videli. Rovnako aj ja ich. Mesiac sa pomaly blížil ku koncu. Čakal nás ešte zápas s Córdobou. Mužstvu, ktoré je v zóne zostupu, ale rozhodne tam nepatrí.
Pre oba tímy to bol dôležitý duel. My sme si chceli pripísať tri body po strate vonku a oni potrebovali bodovať na ceste za záchranou. Po taktickej stránke sme zápas zvládli dobre. Do hry sme súpera veľmi nepúšťali a vytvorili si dvojgólový náskok. Ten sme kontrolovali. V závere síce Córdoba znížila na 3:2, to bolo všetko.
Ja som mal v hľadisku neobvyklú podporu, keďže ma prišli pozrieť kamaráti z Košíc, ktorí boli aj na ME v Holandsku, kde sa halou ozývalo Macejko. To nemohlo chýbať ani teraz (úsmev). Asi to tiež pomohlo k triumfu.
Autor je profesionálny futsalista, hráč Interu Movistar a slovenský reprezentant.