Hanková reprezentovala Slovensko v mládežníckych kategóriách, rovnako tak dostala pozvánku od trénera Kopúňa medzi seniorky. Zároveň si dres s dvojkrížom na hrudi niekoľkokrát obliekla v slovenskej futsalovej reprezentácii. V exkluzívnom rozhovore pre Flashscore Správy rozprávala o celom procese, ktorý bolo potrebné splniť a vybaviť, aby si mohla zahrať vo vysnívanej Amerike.
Ako ťažké bolo a čo všetko bolo potrebné splniť, aby ste sa dostali na univerzitu?
"Nie je tajomstvom, že za každým malým či veľkým úspechom je riadny kus roboty. S výberom školy a s celým procesom mi pomáhala agentúra. Mám šťastie, že som sa na tom teda nepodieľala sama. Dokonca aj rodina finančne podporila ideu univerzity a univerzitného tímu v USA. V mojich rukách bolo udržať si zároveň akademickú aj športovú úroveň.
Mala som lekcie angličtiny, ktoré ma pripravovali na test potrebný pre prijatie na americkú univerzitu. Po približne roku prípravy som ho zvládla a takto postupne sa začala realizovať spočiatku len moja malá túžba a nádej. Akademickú úroveň však bolo potrebné vždy podložiť futbalovou kvalitou. Preto bolo pre mňa výzvou skĺbiť očakávania, vlastné potreby a iné priority či záľuby."
Kedy sa vôbec zrodila možnosť, že by ste mohli ísť do USA?
"Myšlienka sa zrodila už dávno, ale nikdy nepripadala do úvahy jej realizácia. Prečo? Neviem. Niekedy má človek nápady, ale nehľadá ich realizáciu, nemá finančné prostriedky či konkrétnu príležitosť. Priamy podnet však prišiel po oslovení už vyššie spomenutej agentúry. Začalo sa tým obdobie v podobe zmien rozhodnutí, neistoty a trochu aj strachu z neznáma. Intenzívny proces trval dlhšie ako rok, počas ktorého som svoje stanovisko zmenila dvakrát. Trpezlivosť na oboch stranách bola pre mňa kľúčová
Robiť zmeny je lákavé, báť sa však straty kontaktu so zázemím je vec druhá. Pri väčších zmenách si človek počíta plusy a mínusy. Ja som sa v nich v určitej dobe strácala, čo mi príde prirodzene ľudské. Plný pokoj, istotu a dôveru som získala až po čase, avšak v tejto fáze človek nadobudne pevné presvedčenie, s ktorým už nikto nepohne. Momentálne vybavujeme posledné dokumenty a riešime organizaciu ako takú."
S akými očakávaniami do zámoria odchádzate?
"Hovorí sa, že človek bez očakávaní sa nikdy nesklame. Kiežby som to tak vedela, nemať očakávania. Verím, že prichádzam do kvality v každej podobe. Teším sa na mentalitu, pre mňa rozdielnu a atraktívnu. Očakávam prostriedky a príležitosti, vďaka ktorým sa práve v tomto prostredí aj ja ako osoba posuniem vpred. Jednoznačne idem za dobrodružstvom, ktoré prinesie veľa skúšok každej podoby - osobných, študijných či športových, na to sa teším."
S kým z tímu ste komunikovali a čo vám povedali?
"Po dosiahnutí adekvátneho skóre v teste som bola spojená s viacerými univerzitami a komunikovala som najmä s hlavnými trénermi. Pri prvom rozhovore s univerzitou vo Wilmingtone som sa predstavila okrem hlavného kouča aj realizačnému tímu. Komunikácia práve s touto univerzitou a tímom sa ďalej rozvíjala a ja som dostávala pozitívnu spätnú väzbu. Nakoniec som dostala atraktívnu ponuku, o ktorej som dúfala, že príde. Čo sa týka podmienok na univerzitách v USA, ako pre mužov, tak aj pre ženy, sú známe svojou nadčasovosťou, kvalitou a vyspelosťou. Program štúdia a športu je spomedzi všetkých v popredí a atraktívny pre obe pohlavia."
Aké máte osobné ciele?
"Každý cieľ je často sprevádzaný zlyhaniami, následnými opakovaniami a snahou o ich realizáciu a práve preto, vždy, keď príde k otázke na moje osobné ciele, radšej sa vyjadrím veľmi všeobecne a nekonkrétne. Konkrétne ambície však mám, o tom niet pochýb. Čo sa týka toho, na čo sa chystám upriamiť, sú to všetko záležitosti športovej formy, akademických výsledkov a schopnosti vyťažiť z prostredia čo najviac. Zároveň sa najviac teším na nové kontakty s ľudmi, prostredie a v mnohom nový štart."
Po pôsobeniach v Slovane a Trnave prvýkrát odchádzate ďaleko "z domu". Aké to pre vás bude?
"Je za mnou päť rokov v ženskom futbale na Slovensku, z toho štyri som strávila v Slovane Bratislava a uplynulú sezónu v Spartaku Trnava. Za posledný rok, niet sa čomu čudovať, som dala prednosť učeniu, ktoré som nie vždy dokázala skĺbiť s futbalovými požiadavkami na mňa ako hráčku. Bola to moja vlastná voľba vyplývajúca z viacerých okolností. Odchodom do USA dostávam zároveň príležitosť fungovať systematicky a skĺbiť školu s futbalom. Teším sa na to. Verím, že mi to otvorí ďalšie dvere v zmysle školy, športu i súkromneho či pracovného života."