Nedeľa či sviatok, makal som každý deň, hovorí Brejčák. O céčku sa so Svitanom rozprával

Diagnózou bol roztrhnutý predný skrížený väz v kolene. Brejčákovi sa počas viac ako dvanásťročnej kariéry v Poprade nikdy nestalo, aby vypadol na polovicu či celú sezónu. Dosiaľ mal iba problémy s meniskom. Po návrate do hry okamžite ukázal, že hokej hrať nezabudol, za čo hovorí aj ocenenie pre najlepšieho obrancu Tatranského pohára. Navyše sa stal novým kapitánom tímu, "céčko" prebral od Patrika Svitanu. Aj o tom hovoril v rozhovore pre Flashscore Správy.

Ako ste sa po ročnej pauze cítili na ľade?

"Prvý prípravný zápas som odohral v Krakove, takže na Tatranský pohár som nastupoval rozohratý. Po takom dlhom čase boli začiatky ťažké, ale postupom času som sa do toho dostal. Pomohli mi aj spoluhráči. Myslím si, že sme hrali dobre. Postupnými krokmi sa to bude určite ešte zlepšovať."

Aké boli vaše pocity z toho, že ste nastúpili po dlhom čase?

"Tešil som sa, ale nejako som si nepripúšťal, že som vlastne rok nehral. Hneď, ako sa dalo, som po operácii začal makať. Bolo to asi tri mesiace po nej. Pripravoval som sa a som rád, že som pomohol mužstvu. Fyzicky som pripravený dobre, pretože sme mali dobrú letnú prípravu a aj dva týždne na ľade. O to ľahšie sa mi naskočilo do vlaku."

Aký bol pre vás rok bez hokeja?

"Pre športovca je zranenie najťažšia vec, aká môže byť. Bol som v dobrej forme a prišlo vážne zranenie. Na psychiku je to veľká rana, ale základ je mať okolo seba správnych ľudí, čo som ja mal, či už manželka, deti, rodičia, svokrovci... Stále ma udržiavali v pozitívnej nálade. Nechcel som sa ľutovať a končiť s hokejom. Pred zranením som sa cítil veľmi dobre. Fyzicky som bol pripravený, keďže som absolvoval celú letnú prípravu. Hlavu som si nastavil tak, že nie som prvý a ani posledný, komu sa to stalo. Chcel som bojovať. Som rád, že už som za tým a môžem opäť hrať."

Chodievali ste na štadión podporiť spoluhráčov?

"Prvý mesiac som bol len doma, pretože som ležal. Na štadión som veľmi nechodil. O barliach som tam bol asi len raz alebo dvakrát. Ani som veľmi nechcel chodiť. Každý sa ma pýtal dookola to isté, pre človeka to nie je príjemné. Potom som postupne začal trénovať s kondičným trénerom a fyzioterapeutom. Bol som tam každý deň, či to bol pondelok, nedeľa alebo sviatok. Začal som chodiť na zápasy pravidelne a sledoval som ich. Minulá sezóna však mužstvu nevyšla, niečomu tomu chýbalo, aj tak vyzerala. Ťažko sa mi na to pozeralo. Ani ja som nemal radosť. Bol som zranený a na ľade to neklapalo."

Ako ste prijali pozíciu nového kapitána?

"Niečo také som nečakal, veď som rok nehral. Sám som najskôr nevedel, ako to bude fungovať. Klub a tréneri sa rozhodli, že chcú zmenu. Padlo to na mňa. Veľmi si to vážim, je to pre mňa česť, ale hlavne veľká zodpovednosť. Predsa len, v mužstve je 20-25 chlapcov a každý má niečo svoje. Beriem to ako výzvu s cieľom popasovať sa s ňou čo najlepšie. Dúfam, že vytvoríme dobrú partiu, na čom úspešne pracujeme. O tom to je, aby každý poznal svoju rolu a úlohy, pretože iba tak bude všetko klapať."

Rozprávali ste sa o tejto zmene s Patrikom Svitanom?

"Áno, hneď sme sa o tom rozprávali. Povedal som mu, že pre mňa sa nič nemení v porovnaní s tým, keď bol kapitán on. Navzájom sa rešpektujeme. Patrik odviedol ako kapitán veľmi dobrú prácu. Možno to pomôže aj jemu, odpúta sa od toho, pretože je to veľká zodpovednosť. Toto rozhodnutie prijal úplne v pohode a v príprave ukázal, že stále je lídrom na ľade. Bol pri dôležitých góloch, ktoré nás posunuli k víťazstvám. Najhoršie by bolo, keby sa tým trápil a zväzovalo by ho to, ale pristúpil k tomu ako profesionál."

Ukázali výsledky v príprave, že ste na správnej ceste?

"Už v Krakove sme ukázali, že ideme správnym smerom. Tréningy a všetko okolo sú nastavené dobre. Odohrali sme veľmi dobrý zápas s Třincom. Proti Košiciam sme sa najskôr trochu trápili, ale potom otočili výsledok. Ukázali sme veľa dobrých vecí. Tatranský pohár nám ukázal aj to, čo ešte musíme zlepšiť, no predviedli sme štýl, ktorý chceme hrať."

Na papieri vyzerá káder Popradu dobre. Ako ho vnímate?

"Aj minulý rok káder vyzeral na papieri dobre, ale, bohužiaľ, nepotvrdilo sa to na ľade. Papier znesie veľa, no ako som povedal, prvé zápasy ukázali, že kvalita v tíme je. Porazili sme českého aj slovenského majstra. Netreba z toho síce robiť senzáciu, ale presvedčili sme sa, že to môže fungovať. Každý odovzdal maximum, spokojní boli aj diváci. Verím tomu, že tentoraz sa kvalita z papiera ukáže aj na ľade."

Čo priniesol nový tréner Aleš Totter?

"Nikoho nepoznal, takže všetci sme začínali na rovnakej štartovacej čiare. Nikoho nepreferoval. Samozrejme, hráči na presilovky a oslabenia sú daní, ale zaviedol viac disciplíny v tom, že nikto nie je viac ako mužstvo a zároveň každý jeden hokejista je dôležitý pre tím."

Vy osobne sa pozeráte hlavne na tímové ambície. Máte aj nejaké osobné?

"Vždy sú na prvom mieste tímové ambície, až potom osobné. Ak to má niekto naopak, je to zlé. Keď máte na prvom mieste tím a potom aj osobné ciele, tak je to v poriadku, ale vždy musia byť prvoradé tie tímové. Ja osobne by som chcel byť najmä zdravý a pomáhať mužstvu."

O akých cieľoch môže Poprad v novej sezóne hovoriť?

"Rozprávať môžeme o hocičom, titule či play-off. Myslím si však, že cieľ, ktorý by sme podľa mňa mali mať, je ísť od zápasu k zápasu. Ukázali sme to na Tatranskom pohári. Musíme potvrdzovať našu kvalitu každý jeden duel. Určite prídu aj horšie chvíle, ale spolu vyhrávame aj prehrávame. Chceme ukázať, že sa zlepšujeme. Ja si myslím, že keď to tak bude, môžeme sa na konci tešiť z niečoho pekného."