Rodák z ontarijského mesta London odohral v rámci základnej časti, predkola a samotného play-off dokopy tridsať zápasov, v ktorých strelil osem gólov a pridal devätnásť asistencií. V tíme trénera Jána Šimka bol jedným z dvojice slovensky nehovoriacich hráčov. Okamžite sa zaradil medzi lídrov tímu, ale záver semifinále proti Žiline mu prekazilo zranenie. Aj o tom hovoril Szypula v exkluzívnom rozhovore pre Flashscore Správy.
Aké to bolo prísť prvýkrát na Slovensko a hrať za Michalovce?
"Úžasné. Vždy som si svoju kariéru predstavoval v Európe. Nevedel som, kde presne, pretože je veľa možností v rôznych krajinách. Vyšlo to na Slovensko, dostal som dobrú ponuku z Michaloviec. Bola to skvelá skúsenosť, užil som si to. Kvalita ligy aj fanúšikovia sú výborní."
Bolo to ťažšie, keďže ste v Dukle boli na skúške?
"Áno, cítil som preto o niečo vyšší tlak. Myslím si, že som tam nemal dostatok príležitostí, ale dostalo ma to do Žiaru, kde mi tréneri verili. Hral som oveľa viac. Mohol som ukázať, že som dobrým hráčom, o čom som bol osobne vždy presvedčený. Pomohol som tímu vyhrávať zápasy."
Bol pre vás Žiar nad Hronom pre túto sezónu najlepším miestom?
"Jednoznačne. Ako som povedal, viac času na ľade mi samozrejme vyhovuje. Žiadny hráč nechce sedieť na striedačke a iba sledovať spoluhráčov. Dostal som ponuku zo Žiaru. Bola to celkovo náročná sezóna. Do poslednej chvíle sme bojovali o play-off, následne to nebolo o nič ľahšie. Som vďačný za príležitosť, ktorú mi klub dal."
Nemali ste pocit, že z Michaloviec idete "len" do druhej najvyššej súťaže?
"Mal som niekoľko ďalších ponúk z iných líg a krajín. Snažil som sa nájsť čo najlepšie miesto. S agentom sme sa zhodli, že Žiar bude pre mňa ideálny, pretože som chcel čo najviac hrávať. Nakoniec to naozaj vyšlo veľmi dobre."
S hracím časom v Žiari teda môžete byť spokojný?
"Áno. Dostával som dostatok šancí, hral som aj presilovky či oslabenia. Cítil som, že moja hra naozaj pomáha tímu. Nanešťastie som sa zranil ale to je hokej a stáva sa to."
Aké to bolo byť jediným anglicky hovoriacim hráčom v tíme?
"Nie je to jednoduché, ale veľmi mi pomáhal spoluhráč Markus Suchý, ktorý mi veľa vecí prekladal, hlavne z tímových mítingov. Napriek tomu som veľa vecí pochopil aj sám a aj keď tam bola jazyková bariéra, myslím si, že som to zvládal v pohode."
Už ste niekedy zažili situáciu, že by ste otočili sériu play-off z 0:3 na 4:3?
"Ešte nikdy, stalo sa mi to prvýkrát. Vo všetkých predošlých tímoch, aj na juniorskej úrovni, sme sa vždy dostali do play-off, ale toto som ešte nezažil. Byť toho súčasťou bolo skvelé. Celé mesto je hrdé, že sme to dokázali a postúpili až do semifinále."
Aké pocity ste prežívali počas zápasov s Dubnicou?
"V kabíne bolo cítiť veľkú energiu a počas play-off musíte mať krátku pamäť, takže posledný zápas je minulosť, potrebuje sa vždy sústrediť na ten ďalší. Nemôžete sa zamýšľať nad tým, čo sa už stalo, ale premýšľať o tom, čo bude, sústrediť sa na detaily. Po každej jednej výhre sme momentum čoraz viac dostávali na našu stranu. Súper bol stále pod väčším a väčším tlakom. My sme to využili a po postupe sme boli nesmierne spokojní."
Čo prežíva zranený hráč počas semifinále play-off?
"Je to mizerný pocit. Vôbec ma nebaví byť len na tribúne s barlami a sledovať spoluhráčov ako bojujú na ľade. Chcem tam byť s nimi. Play-off proste milujem, je to najlepšia časť sezóny. Na konci dňa však verím tímu, že to zvládne, no pre mňa osobne to bolo veľmi ťažké."
Aké to je pre kanadského hráča byť prvýkrát v krajine ako Slovensko?
"Ľudia okolo tímu mi veľmi pomohli s riešením malých vecí, ako napríklad, keď som potreboval auto, ale teraz pri zranení aj veci ohľadom zdravotnej starostlivosti. Pre hráčov zo Severnej Ameriky je to veľká pomoc. Michalovce to mali skvele vyriešené, Žiar možno ešte lepšie, pretože po zranení sa o mňa skvele postarali. Som preto šťastný, že som mohol prísť do takejto organizácie, ktorá sa o mňa vždy vedela postarať."
