Keď ste tím preberali, hrali ste až v tretej najvyššej kategórii MS a nastupovali proti celkom ako je Srbsko, teraz čelíte hviezdam z NHL. Nemusíte sa chvíľami uštipnúť, či je to pravda?
"Minulý rok sa nám splnil veľký sen. Mali sme v tíme takú atmosféru, že každý hráč bol presvedčený, že si ideme do Nottinghamu pre postup medzi elitu. Máme dosť skúsených chlapcov, ktorí hrajú 20 sezón za seniorov a nemali možnosť sa prezentovať na MS najvyššej kategórie. Bol to ich sen a dnes si ho plnia. Je to pre nás všetkých obrovská výzva, mužstvo je zase výborne nastavené. Snažíme sa byť každému dôstojným súperom, chceme potešiť našich fanúšikov a zahraničným ukázať, že sme sa sem nedostali omylom."
Pre samotných hráčov to musí byť obrovská skúsenosť. Vidíte na nich, ako si šampionát užívajú?
"Som človek, ktorý neznáša prehry a nevie prehrávať, nikto ma to doteraz stále nenaučil. Ale musím povedať, že napríklad porážka so Švédskom bola najkrajšia v mojom živote. Prehrali sme 1:5, výsledok však mohol byť lepší. Šesť minút pred koncom to bolo 1:3 a už sme robili plán pre záver stretnutia a premýšľali nad power play. Keď som videl, ako si to chlapci proti tak silnému súperovi užívajú, ako sa bavia a každé striedanie bolo pre nich obrovským zážitkom... Nielen pre mňa, ale aj pre nich to bolo veľmi pozitívne. Dá sa z toho vytiahnuť veľa dobrých vecí."
Už v úvodnom zápase turnaja ste siahali po víťazstve nad Lotyšskom a nakoniec mu zobrali aspoň cenný bod...
"Musím povedať, že zatiaľ sme s predvedenou hrou spokojní. Sme organizovaní, dávame do toho srdce, ukazujeme charakter a obetavosť. Bez toho by sme nemohli s takýmito tímami súperiť. To všetko nám funguje a som za to rád. Ako nováčik máme najhorší žreb a hráči musia vynaložiť veľké úsilie, aby odohrali sedem duelov za desať dní. Títo najlepší na to majú 12 dní. Veľký rešpekt, sám som nevedel, ako to bude vyzerať. Kvalita kádrov je tu obrovská. Máme 90 percent hokejistov z poľskej ligy. Už len vziať celé mužstvo z českej alebo slovenskej extraligy by bola odvaha, a nie to ešte z poľskej. Takže som bol v očakávaní. Zatiaľ som spokojný, máme nádej, že sa nám podarí zachrániť sa."
Hokej nepatrí k najpopulárnejším poľským športom. Zdvihol sa oň v krajine záujem, keď ste postúpili medzi elitu?
"To je ďalšia vec, za ktorú som rád. Môžeme spropagovať takú peknú disciplínu, akou je hokej. Veľa Poliakov ani nevie, ako hokej na ľade vyzerá. Slovák alebo Čech si zase nevedia predstaviť, že na volejbal príde 6 000 ľudí a je tam lepšia atmosféra ako na hokeji. Pre nás z týchto hokejových krajín je to nepochopiteľné. Tiež mi trvalo, kým som si na to zvykol. Hokej v Poľsku je asi tak desiata disciplína v popularite a myslím, že každý takýto dobrý výsledok môže posunúť záujem medzi ľuďmi, aby nám nielen fandili doma pri televízii, ale prišli aj na MS."
Vekový priemer tímu je vyše 30 rokov. Bol to zámer alebo medzi mladými jednoducho nie je odkiaľ brať?
"B je správne. Poľská liga je silná tým, že môžete mať na zápasovej súpiske 16 cudzincov. Veľa mladých sa preto ťažko dostáva do extraligy, na druhú stranu liga má svoju kvalitu, čo zodpovedá aj tomu, ako sa momentálne prezentujeme. Keby bola slabá, tak nemôžeme hrať na MS s takými súpermi. Mladých útočníkov ešte v poľskej lige dokážeme zapracovať, tréneri nemajú taký strach dať im šancu. Horšie je to v bránke a obrane. Preto máme vzadu najmladšieho hráča, ktorý bude mať 30. V poľskej lige hrajú presilovky len dvaja beci. To je jeden z dôvodov, prečo nám nejdú. Rád pracujem s mladými hráčmi, ale nemáme ich kde brať. Nemajú skúsenosti a keď ich postavíte na MS, tak to nemajú ako zvládnuť. Potrebujú hernú prax a skúsenosti. Takže určite to nebol zámer, vzali sme najlepších hráčov, aby sme mali čo najväčšiu šancu udržať sa medzi elitou."
To je pre budúcnosť poľského hokeja veľký problém, ako ho vyriešiť?
"Na ťahu sú zväz a kluby. Musia sa nad súčasnou situáciou zamyslieť smerom do budúcnosti. Urobiť nejaký plán, ako poľských hráčov viac zaraďovať do domácej ligy a vytvoriť im podmienky, aby sa mohli rozvíjať."
V minulosti ste dokonca viedli aj Bulharsko, to musela byť tiež zaujímavá skúsenosť...
"Bol som tri roky v Jastrzebie a volal mi bývalý spoluhráč, ktorý sa oženil v Bulharsku a žil tam, že potrebujú trénera do reprezentácie. Tak mi hovoril, či by som mu nepomohol niekoho zohnať. Keď som sa pýtal, tak sa na mňa všetci pozerali (smiech). MS hrali v Juhoafrickej republike v Kapskom meste, tak z nejakej recesie som sa na to sám dal. Skončili sme druhí a ďalší rok doma v Sofii sme postúpili o kategóriu vyššie. Takže som si užil aj tie najspodnejšie kategórie MS. Zase to bola skúsenosť pracovať s hráčmi, ktorí majú menej kvality a herných skúseností. Bolo treba sa prispôsobiť a vyťažiť z mužstva čo najviac."
Keď ste v roku 2014 odchádzali z Trenčína do Jastrzebie, asi by vás ani vo sne nenapadlo, že v Poľsku vydržíte 10 sezón, však?
"To ani náhodou. Keď som tam prvýkrát prišiel z Trenčína, kde je obrovská hala pre sedemtisíc ľudí, tak som sám nebol presvedčený, či robím dobre. V Jastrzebie je hala pre dvetisíc divákov, podobná tréningovej v Ostrave, možno trošku väčšia. Ale cítil som, že by som mal urobiť takú zmenu. Teraz musím povedať, že to bol z mojej strany dobrý krok. Som tam veľmi spokojný a spätne som za to veľmi rád."
Takže v najbližšom čase neplánujete hokejový návrat na Slovensko?
"Nie, mám v klube podpísanú novú zmluvu na ďalšie tri sezóny a rok mi ešte platí aj kontrakt s reprezentáciou. Som šťastný, že môžem robiť s najlepšími poľskými hokejistami. Zatiaľ sme mali len dobré výsledky, teda okrem kvalifikácie na olympiádu, keď sme doma neuspeli s Ukrajinou. Ale taký je hokej, vyrovnáva sa a stále sa nedá len víťaziť. Keď sa vrátim k otázke, tak na Slovensku stále bývam, mám tam rodinu, aj keď dcéry už majú svoj život. Z Jastrzebie do Dubnice nad Váhom je to 150 kilometrov, dvakrát týždenne dochádzam. S tým nemám žiadny problém, v podstate som doma. Ak trénujem v Liptovskom Mikuláši alebo v Jastrzebie, vzdialenosť je rovnaká, akurát som v cudzom štáte."
Stredajšie stretnutie proti Slovensku bude pre vás mimoriadne špeciálne...
"Na ten zápas sa teším. Už keď sme postúpili, tak som sa tešil. Hlavne preto, že tu bude fantastická atmosféra. Slováci ju dokážu vytvoriť. Už keď sme hrali prípravný zápas v Žiline, tak to bolo neskutočné. Prišlo päťtisíc ľudí, tu ich bude deväť. Do toho ešte Poliaci, čakám jednu z najlepších atmosfér, aká v Ostrave bude. Slováci majú silné mužstvo, ale už máme nejaké skúsenosti z ťažkých stretnutí. Hrali sme s nimi a Dánmi v príprave, na MS s Lotyšmi, so Švédmi. Každým zápasom sa mužstvo posúva dopredu, myslím, že môžeme byť silnejší ako pred desiatimi dňami v Žiline."