Jágr v spomienkach Penguins: Trofeje v prázdnom dome, zemiaková kúra, mánia ako Beatles

Keď 14. februára 1934 klub Toronto Maple Leafs slávnostne vyradil dres s číslom 6, ktorý nosil Ace Bailey, začala sa veľká tradícia, ktorá trvá dodnes. Viac ako dvesto hokejistov malo tú česť, že ich číslo nenosil nikto iný z tohto klubu. Medzi nimi sú aj traja Česi: Dominik Hašek, Milan Hejduk a Patrik Eliáš. Okrem spomínaného Mariána Hossu musíme medzi československé legendy zaradiť aj Petra Šťastného, ktorého si uctili dnes už neexistujúci Quebec Nordiques. Stan Mikita mal tú česť v Chicagu. Carolina Hurricanes vzdala hold aj zosnulému Josefovi Vašíčkovi.

Teraz prišiel čas Jaromíra Jágra. Ikona českého hokeja mieri do Pittsburghu, kde sa v roku 1990 začala jeho zámorská kariéra. Za Penguins hral do roku 2001. Následne pôsobil v NHL za Washington, New York Rangers, Philadelphiu, Dallas, Boston, New Jersey, Floridu a Calgary. O skvelom českom hokejovom odchovancovi koluje nespočetné množstvo príbehov. Zámorské médiá priniesli niekoľko z nich práve pred poctou "JJ68".

Päťka draftu kvôli Mariovi

Prvým z nich je určite draft, v ktorom Jágra získal Pittsburgh. Tam sa český mladík vyšvihol "až" na číslo päť a zrejme už vtedy to bola jeho veľká zákulisná hra. "Asi povedal tímom, ktoré boli pred nami, že sa nebude sťahovať a odmietol ich. Chcel byť s Mariom Lemieuxom. Nikdy to nepovedal, ale vtedy som to pochopil," prezradil vtedajší generálny manažér Craig Patrick pre The Athletic.

Cesta do USA sa v tej dobe riešila trochu načierno. "Chceli sme, aby k nám prišiel priamo z draftu vo Vancouveri. Preto sme ho okamžite presunuli spolu s jeho mamou, otcom a tlmočníkom do Pittsburghu. Zavolal som chlapíkovi z imigračného a spýtal sa ho, ako to urobíme, pretože nemali víza." Povedal: "Vybavíme vám víza, ale musíte letieť do Toronta a ísť do Hamiltonu," spomína Patrick.

Dôvod bol jednoduchý, na hraničnom priechode v Hamiltone nebola imigračná kontrola. Následne však predsa len došlo k zádrhelu na hamiltonskom letisku. Tamojší úradníci trvali na vízach. Patrick sa teda rozhodol klamať. "Počkajte, víza sú v Pittsburghu." A prišiel súhlas: "No, dobre..." Všetci sa dostali do USA.

Ako Beatles

Keď sa mladý Jágr usadil v Pittsburghu a začal strieľať svoje prvé góly, začala sa mánia. Český fantóm s dlhými vlasmi vzbudzoval vášne. "Bol vlastne ešte dieťa, takže nemohol chodiť do barov. Niekedy sme však chodili nakupovať alebo do kina. Kamkoľvek sme prišli, fanúšikovia sa zbláznili, takže po čase už vôbec nechcel chodiť von. Potom začali do šatne chodiť tyčinky Kit-kat, pretože niekde povedal, že ich má rád a celkom dosť ich zje," spomína na Jágrove prvé dve sezóny v Penguins český spoluhráč Jiří Hrdina.

Jágrova dospelosť bola pre Pittsburgh veľkou udalosťou. "Bolo to v televízii, nikdy na to nezabudnem. Vždy okolo neho bolo rušno a tie 21. narodeniny boli veľkou udalosťou, aj keď nikdy veľa nepil," potvrdzuje slová Hrdinu Rick Tocchet.

"Konalo sa to v jednej športovej kaviarni na námestí. Odhadujem, že v ten večer tam bolo asi 95 percent dievčat. Sotva mali všetky 21 rokov, pretože každá tínedžerka v Pittsburghu toho chlapca milovala. Tá noc bola ako koncert Beatles. Čistý chaos. Keď sa "Jags" postavil, všetky kričali, usmievali sa a znova kričali. Všetky ho chceli pozdraviť. A viem, že on pozdravil každú," povedal Tocchet v rozhovore pre Toronto Star.

A ešte jedna spomienka Hrdinu na víťazstvo Stanleyho pohára v Pittsburghu v roku 1991. "Mali sme párty v dome Maria Lemieuxa a pohár skončil v bazéne. Ešte v ten večer ho bolo treba opraviť, aby sa ráno mohla urobiť tímová fotografia. Predtým, ako ho znovu zmontovali a nasadili mu dno, sme sa s Jaromírom podpísali na pohár zvnútra. Neviem, či tam tie podpisy ešte sú, ale urobili sme to v nádeji, že si to nikto nevšimne," povedal Hrdina.

Tajomstvo zemiakovej kúry

Góly a radosť neboli to jediné, čo sprevádzalo Jágrovu kariéru. Okrem nočných tréningov existovali aj ďalšie rituály a číslo 68 sa staralo aj o svoje kolená. "Jedného dňa som prišiel do kabíny, ktorá sa používala na tréningy a on tam sedel na stole s vystretými nohami a zemiakmi na kolenách. Normálne si rozkrojil jeden veľký a na každé koleno si dal polovicu," spomína Pierre McGuire, skaut a asistent trénera Penguins. "Jags", čo s nimi, preboha, robíš?" Spýtal sa. Prišla výrečná odpoveď s úsmevom: "Moje tajomstvo."

To, že Jágr roky veril v zemiaky, potvrdil Mark Giordano, ktorý sa s českou hokejovou ikonou stretol na sklonku kariéry v Calgary. "Mal cez štyridsať a stále bol v posilňovni, robil šialené tréningy. Vždy mal na sebe vestu so záťažou. Raz však mal aj zápal v kolene a celé ho obviazal zemiakmi. Mal veľa povier," rozprával skúsený obranca.

Opustený dom

Keď sa Petr Sýkora v roku 2007 presťahoval do Pittsburghu, dostal ponuku na prenájom domu na južnom predmestí. Nad krbom ležalo päť miniatúr Art Ross Trophy patriacich Jágrovi, ktorý za Penguins nehral už šesť rokov. "Zavolal som mu, ale ani som nečakal, že zdvihne telefón, zvyčajne ho nikomu neberie. Ale on to zdvihol a povedal: 'Páči sa ti môj dom?" Rozpamätal sa ďalší úspešný český hokejista.

"Bol to naozaj skvelý dom, ale bol taký zvláštny. Všetko tam zostalo. Vrátane jeho trofejí. Tak som sa rozhýbal a navrhol mu: "Jagsi", niečo si tu nechal, mám ti poslať tie trofeje?"

"Vyhral som ich v Pittsburghu, tam by mali zostať. Môžeš ich ukázať a povedať, že si ich vyhral ty." Samozrejme, Sýkora potom príležitostne ukázal svojim hosťom malé múzeum.

Trofeje z Jágrových čias zostávajú v tomto dome dodnes. Potvrdzuje to aj Rick Nemec, ktorý patril k Jágrovým najbližším priateľom počas jeho začiatkov v USA. "Keď prišiel prvýkrát, bol veľmi plachý. Mal som 15, on 18, no všetci ostatní boli oveľa starší. Môj strýko dostal Jaromíra na starosť a bol veľmi prísny," spomína potomok českých emigrantov, u ktorých mladý Jaromír našiel domov.

"Moji rodičia sa dodnes starajú o jeho záležitosti a aj o jeho dom. Všetky príbehy o tom, že tam nechal veci, sú pravdivé. Sú tam miniatúrne trofeje a platinová hokejka za jeho 400. gól. Jednoducho veľa vecí. Pred niekoľkými rokmi som tam bol po jednom zo synových hokejových zápasov a odfotil som ho pred všetkými tými spomienkovými predmetmi a poslal som to Jaromírovi. A on mi odpovedal. Páčilo sa mu to," doplnil Rick Nemec.

Zíde z očí, zíde z mysle? Dres to napraví.

A na záver písomná spomienka Marka Maddena, publicistu z Pittsburgh Tribune Review.

"Jágr síce počas svojej kariéry prešiel deviatimi tímami, ale najväčšiu stopu zanechal v Penguins. Vyrastal v Pittsburghu, vyhral dva Stanleyho poháre, a keď si obliekol žlto-čierny dres, necítil sa ako cudzinec, hoci pochádzal z Česka. Potom ho však vypískali, keď sa vrátil do Pittsburghu s inými klubmi. Veľmi ho to bolelo. Človek by si myslel, že v takomto meste sa na hráča kalibru Jaromíra Jágra ťažko zabúda. Ale práve to sa stalo. Zíde z očí, zíde z mysle.

Spomienky na Jágra na niekoľko rokov zatienil trvalý tieň Maria Lemieuxa a neskôr úspešná éra so ziskom Stanleyho pohára, ktorý mestu darovala partia okolo Sidneyho Crosbyho. Nepomohlo ani to, že Jágr hral rok za konkurenčnú Philadelphiu Flyers.

Viac než čokoľvek iné bol Jágr skvelý hokejista. Keď číslo 68 v nedeľu vyvesia pod strechu PPG Paints Areny, všetko zlé bude zabudnuté. Jágr bol veľké dieťa. Myslím to ako kompliment. Keď bol Jágr šťastný, žiaril."