Alfredsson po skončení kariéry pracoval v kanadskom klube ako poradca, ale v roku 2017 sa na novej zmluve nedohodol. Späť do štruktúr Senators sa vrátil tento rok v októbri, na starosti má rozvoj trénerov.
“Spýtali sa ma, či sa k nim chcem pridať na striedačke. Odvádzajú skvelú prácu, som rád, že mi veria a vážim si to. Veľmi sa na to teším a som rád, že budem tak blízko k akcii,” povedal Švéd pre nhl.com pred duelom s Red Wings.
Ottawa si Alfredssona vybrala v šiestom kole draftu 1994, o rok neskôr už hral v najlepšej lige sveta. V jej drese odohral 17 zo svojich 18 sezón v NHL, poslednú (2013/14) strávil práve v Detroite.
Stále je lídrom klubových štatistík v počte gólov (426), asistencií (682), bodov (1108), víťazných zásahov (69) a je druhý za Chrisom Phillipsom v počte odohratých zápasov (1178). V roku 1996 získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika a tímu pomohol v rokoch 1997 až 2008 k jedenástim postupom do play-off za sebou. Senators v decembri 2016 vyradili jeho číslo 11 zo sady dresov, tejto pocty sa dočkal ako prvý hráč v dejinách klubu.
Na reprezentačnej úrovni štartoval na siedmich MS (dve striebra, dva bronzy) a piatich olympiádach (zlato a striebro). Na ZOH 2006 v Turíne pomohol k zisku zlatých medailí 10 bodmi (5+5). Nastupoval v druhom útoku s Matsom Sundinom a Henrikom Zetterbergom, po zranení Petra Forsberga sa stal asistentom kapitána. Olympijskú medailu (striebro) získal aj na ZOH 2014 v Soči. Dvakrát si zahral aj na Svetovom pohári.
Alfredssona v predĺžení stretnutia s Detroitom potešil exportnou ranou z voleja Tim Stützle, ktorý rozhodol o triumfe mužstva. Víťazstvo sa zrodilo po turbulentnom priebehu zápasu, v ktorom Ottawa stratila štvorgólový náskok.