Lašák na drafte musel byť, Hossovi sa neplánuje ozvať. V Chicago som veril, vraví Adam Gajan
Prečo Adam Gajan veril, že sa to stane a bude to práve Chicago, ktoré si ho vytiahne, ako vníma jednotku draftu Connora Bedarda a o čom sa rozprávali, ktorá hokejová osobnosť nemohla počas draftu chýbať po jeho boku, či komunikoval s Mariánom Hossom, čo chystá v lete a v ďalšej sezóne, ale i mnoho ďalšieho prezradil nový brankár v organizácii Blackhawks v rozhovore pre Flashscore Správy.
O prvej polovici sezóny a majstrovstvách sveta do 20 rokov sme sa zhovárali v januári. Aká však bola druhá polovica ročníka z vášho pohľadu?
"Myslím si, že aj druhá polovica bola super. Po MSJ som odchytal ešte niekoľko zápasov v USHL a potom som sa podľa dohody vrátil do Chippewy (NAHL). Bolo ťažké si znovu zvyknúť na nižšiu úroveň a pomalší hokej, ale myslím si, že som to zvládol a z predposledného miesta som pomohol tímu dostať sa do play-off. Bolo to zároveň prvýkrát, čo sa Chippewa ako tím dostala do play-off."
Že úvodný rok v zámorí neľutujete, je jasné. V čom vás však presun za veľkú mláku najviac prekvapil?
"Neprekvapil ma asi ničím. Aj predtým som sa rozprával s chlapcami, ktorí boli v Amerike a bol som pripravený na všetko, čo ma čaká. Je tu potom jedna vec - nemôžem síce povedať, že ma to prekvapilo, ale naozaj som mal super hosťovskú rodinu, s ktorou som každodenne v kontakte. Neviem, či sa s niekým rozprávam za posledné mesiace viac ako s mojou hosťovskou mamou. Je ako moja najlepšia kamarátka, veľmi som si s ňou sadol. Keď som mal 14 rokov, bol som vo Fínsku, tam to nebolo úplne najlepšie. Tu to bolo opačne – prekvapilo ma to v dobrom, bolo to úplne super."
Už pred draftom ste vraveli, že o vás najväčší záujem medzi inými javí Chicago. Aké boli vaše prvotné pocity, že si vás vybrali práve Blackhawks?
"V predchádzajúcich rozhovoroch som spomenul niekoľko tímov, ale Chicago malo jednoznačne najväčší záujem. Najmä ich brankársky skaut sa so mnou bavil viac ako možno ostatní skauti dokopy. Nepočítam všetky naše rozhovory, ale stále reagoval na každý môj príbeh na Instagrame. Napísal mi aj ráno pred druhým kolom, poprial mi veľa šťastia. Ja som odpísal, že dúfam, že ma zoberú z 35. miesta. Odpovedal, že skončím tam, kde mám a že to dopadne dobre. Veril som, že ma zoberú a nakoniec ma zobrali, bol som veľmi rád. Musím zároveň povedať, že som aj očakával, že by to mohlo vyjsť z 35. miesta."
O niekoľko minút vás nasledoval z 55. miesta Martin Mišiak. Čo ste si s Martinom povedali?
"Že to lepšie dopadnúť ani nemohlo. Viem, že aj oňho malo väčší záujem Chicago, ale pred draftom sme sa o tom veľmi nebavili. Teraz sme spolu na vývojovom kempe a je super, že sme tu dvaja Slováci. Je to pre nás ľahšie, môžeme sa porozprávať aj v rodnom jazyku."
Uplynulý štvrtok napísal zaujímavý hokejový príbeh. V januári sen Slovenska na MSJ ukončil Connor Bedard, teraz ste sa stali spoluhráčmi v jednej organizácii. Padol vám kameň zo srdca, že mu v prvých rokoch budete čeliť iba na tréningoch?
"V Chicago som v posledné mesiace veril a skôr som už srandoval s ostatnými slovenskými chlapcami, či už na testovaní Combine (to prebieha zvyčajne tri týždne pred draftom, tímy NHL majú možnosť sa porozprávať s najväčšími talentami draftu a sledovať ich výkony vo fyzickom testovaní, pozn. redakcie), ale aj keď sme si medzi sebou písali, že s ním budem v jednom tíme a bude mi dávať góly na tréningu. Hneď po tom, ako ma draftovali, po rozhovoroch a fotkách, som išiel do tímového sky-boxu, kde sedel. Predtým sme sa stretli aj na Combine v posilňovni a žartovali sme presne o MSJ, ale rozprávali sme sa aj o tom, že možno budeme spoluhráči. Po drafte sme sa smiali, že som mal pravdu. Ale áno, je to paradox, že to vyšlo. Asi to tak malo byť."
S Connorom máte za sebou prvé spoločné stretnutia, ale aj cestu v lietadle. Aký dojem na vás urobil?
"Je naozaj v pohode, možno ešte lepší chlapec, ako by si väčšina ľudí myslela. Celkom dosť sa spolu rozprávame - či sa veľakrát prihovoril on mne, alebo ja jemu. Bavili sme sa o prichádzajúcom lete, ako trénuje on, ako ja, kam pôjdeme po kempe, kedy bude naspäť v Chicagu. Preberali sme veľa zaujímavých vecí, napríklad aj o zápasovom dni, veľa sme sa rozprávali. Je vidieť, že rozmýšľa iba o hokeji - rovnako ako ja."
Stali ste sa najvyššie draftovaným brankárom na drafte 2023, ale aj v histórii Slovenska. Ako vnímate, že ste v tomto smere predbehli mená ako Peter Budaj (dovtedy najvyššie na 63. mieste), Jaroslav Halák či Ján Lašák?
"Je to super. To, že som sa stal najvyššie draftovaným brankárom v tomto roku, bola otázka, keďže tam bolo viacero skvelých brankárov ako Michael Hrabal či Trey Augustine, ktorí mohli byť prví, ale veril som, že tam je šanca, aby to vyšlo a ono to vyšlo. Ak mám povedať pravdu - to, že som najvyššie draftovaný brankár v histórii Slovenska, som čakal. Vedel som, že neskôr ako zo 44. výberu by som nemal ísť, nakoľko Chicago malo výbery číslo 35 a 44, takže som vedel, že ak ma nezoberú ako 35. a ak budem potom voľný, tak ma zoberú zo 44. miesta. Zároveň som mal informáciu o tom, že Peter (Budaj) bol draftovaný ako 63., preto som si bol vedomý toho, že to vyjde."
S kým ste samotný draft trávili?
"Na drafte boli moji rodičia s bratom a zavolal som aj Janka Lašáka. Nebolo veľmi veľa ľudí, ktorí mi verili pred niekoľkými rokmi. Janko mi od prvého dňa, keď ma spoznal, keď sme mali prvé výcvikové kempy pre brankárov, úprimne veril, ale nie iba tak, že to rozprával. Bez neho by sa nič z tohto nestalo. Okrem rodiny je pre mňa najdôležitejší článok, vďaka ktorému sa všetko stalo, musel na drafte byť. Ďalej tam bol tréner zo Skalice Dušan Vlk, ktorý so mnou spolupracoval posledné dva roky predtým, ako som išiel do Ameriky. Zo všetkých trénerov, s ktorými som bol v tímoch, ma práve on posunul asi najviac, keďže som s ním pracoval dennodenne. Prišla aj rodina z Chippewy, moja hosťovská mama sedela vedľa mňa, rovnako hosťovský otec a ďalších pár ľudí z Chippewy."
Chicago sa na Slovensku preslávilo v novom tisícročí Petrom Bondrom, ale predovšetkým Mariánom Hossom, Tomášom Kopeckým či Michalom Handzušom. Boli ste už po drafte v kontakte s niektorým z nich a zaujímali sa o to, ako to v organizácii chodí?
"Nie, vôbec som sa nerozprával so žiadnym z týchto hráčov. Ani nemám v pláne im písať, pretože neviem, či by sa to úplne hodilo. Keď som prišiel do Chicaga na vývojový kemp, tak sa ma equipment manažér (človek, ktorý sa stará o výstroj hráčov – v Chicagu ním je Troy Parchman, pozn. redakcie), ktorý je veľký pohoďák, spýtal, či poznám Mariána Hossu. Odpovedal som, že nie, ale trochu sme sa o ňom rozprávali. Povedal mi, že sa s ním možno spojí a dá mu vedieť, aby sa mi Marián ozval, takže uvidíme (úsmev). Neplánujem sa im však ozvať. Myslím si, že by to bolo čudné, ak by som momentálne niečo vyzvedal."
Čo vás čakalo bezprostredne po drafte a čo vás čaká v najbližších dňoch?
"Vo štvrtok nás draftovali a v piatok o šiestej ráno sme už odchádzali do Chicaga. Teraz máme jeden týždeň vývojový kemp. Nie je to na ľade, iba na suchu. Chcú, aby sme sa viac spoznali, aby sme mali viac času na seba. Je to super, užívam si to. Na konci tohto týždňa by som mal letieť na Slovensko."
Ako bude vyzerať vaša letná príprava?
"Po vývojovom kempe prídem domov, pobudnem tu. V pláne mám tri týždne u kondičného trénera Romana Švantnera v Banskej Bystrici, kde som bol aj posledné roky. Začiatkom augusta by som mal ísť do Ameriky, kde už mám dohodnuté veci – či už s jedným brankárskym trénerom z NHL, alebo s hráčmi z NCAA. Na to sa teším a myslím si, že mi to veľmi pomôže."
Dlhodobo ste tvrdili, že chcete budúcu sezónu stráviť v USHL v drese Green Bay. Môže na tom niečo zmeniť draft?
"Skôr by sa na tom nič meniť nemalo. Aj brankársky skaut Chicaga, keď sme sa o tom bavili počas sezóny, súhlasil s tým, že to je pre mňa najlepšie. To si myslím aj ja. Preto na 99,99 %, nechcem povedať sto, by sa na tom nič meniť nemalo."
Montreal si ukradol pozornosť slovenských fanúšikov minulý rok, teraz to vyzerá na Chicago a St. Louis, kde zamierili Dalibor Dvorský a Juraj Pekarčík. Mali ste čas draftové okamihy spolu s nimi viac precítiť?
"Po drafte, úprimne, nebol veľmi čas sa zhovárať, skôr to bol prvý draftový deň (streda). Ešte predtým som sa stretol s Daliborovými rodičmi, bývali sme v rovnakom hoteli. Dalibor je zároveň v rovnakej agentúre ako ja (CAA Hockey, agentúra zastupujúca Adama Gajana, pozn. red.), tak sme sa videli aj na večierku a tam sme sa porozprávali. Po prvom kole sme sa stretli na štadióne, odfotili sme sa a zagratuloval som mu. Vo štvrtok sme sa nachvíľu mihli, ale nebol čas sa rozprávať či písať si, pretože na ďalší deň sme leteli na vývojový kemp. Juraj Pekarčík sedel na drafte hneď podo mnou, s ním som si podal ruku po tom, ako ma Chicago vybralo. Zagratuloval mi, ale tuším, že s ním som sa už potom nevidel, pretože na to nebol čas."
Tento rok bol historický, nikdy predtým Slovensko nemalo päť hráčov vybraných do konca druhého kola. Čo hovoria ostatné dva drafty o pozícii slovenského hokeja?
"Ukazuje to, že Slovensko má skvelých hokejistov a keď sa to dá dokopy, tak slovenský hokej môže mať super výsledky. Zase sa začíname posúvať v rebríčkoch vyššie a teraz je aj na nás, aby sme to dokázali potvrdiť v najbližších sezónach. Myslím si, že slovenskí fanúšikovia sa majú na čo tešiť a dúfam, že to bude už iba lepšie a lepšie."