Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama

Slovenskú extraligu hral rodák z Mexika, reprezentant Grécka, Izraelčan aj Estónci

Flashscore
Izraelčan Eliezer Šerbatov bol u fanúšikov vždy obľúbený.
Izraelčan Eliezer Šerbatov bol u fanúšikov vždy obľúbený.TASR
Za posledné roky sme si zvykli, že do hokejovej Tipos Extraligy prúdia legionári z Kanady, USA, Švédska, Fínska, Česka či Ruska, teda z hokejových krajín, ale sem tam sa vyskytne aj niekto, kto sa spomedzi tejto skupiny vyniká. Flashscore Správy sa pozreli na to, z akých "exotických" štátov sa hráči dostali na Slovensko.

Hokejista, futbalista aj herec

Útočník Marius Konstantinidis sa narodil v Prahe otcovi Grékovi, slovenskej mame, pričom starého otca mal z Talianska a starú mamu zase z Nemecka. Po rozdelení Československa sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v samostatnej slovenskej lige. Bolo to v úvodnom kole sezóny 1993/94 za Zvolen. Slovensko reprezentoval na univerziáde, za Grécko hral dvakrát na MS C-kategórie.

Počas šampionátu v Juhoafrickej republike ho v jednom zo stretnutí postihli prvé srdcové problémy a bol hospitalizovaný v miestnej nemocnici. V septembri roku 2005 dostal srdcový infarkt, ktorému podľahol.

Ako dieťa bol Konstantinidis dokonca hercom, predstavil sa vo viacerých filmoch. Jeho najznámejšou úlohou bolo stvárnenie známeho maliara Martina Benku vo filme Zastretý farebný svet. Okrem hokeja hral aj hokejbal, stal sa dvojnásobným majstrom Európy či dokonca futbal v tretej najvyššej súťaži. Neskôr pôsobil vo francúzskej lige.

Rodák z Mexika

Útočník Kristian Afanasjev sa narodil v hlavnom meste Mexika - Mexico City, kde pracoval jeho otec Valerij ako tréner mládeže, keďže v tomto štáte sa snažili spopularizovať hokej. Ako už však vyplýva z jeho mena, ide o pôvodom Rusa, odkiaľ je celá jeho rodina. Ako trojročný začal robiť prvé hokejové kroky v Lomas Verdes, neskôr sa rodina vrátila naspäť do Ruska, kde otec dostal inú pracovnú ponuku. Ako štrnásťročný sa však Afanasjev dostal späť do Severnej Ameriky.

Hráč dostal možnosť rok pôsobiť v mužstve Detroit HoneyBaked, ktorým prešli aj Patrick Kane či Alec Martínez. V tom čase mal aj podporu hviezd Red Wings ako Igor Larionov a Pavel Dacjuk. Jeho výkony neušli pozornosti skautov prestížnej QMJHL, takže po drafte rok a pol odohral za Drummondville Voltigeurs. Následne dostal ponuku z Fínska.

Po kvalitných výkonoch v juniorke tímu SaiPa nastúpil počas ročníka 2016/17 ako osemnásťročný aj na osem stretnutí prestížnej Liigy a stal sa prvým rodákom z latinskej Ameriky, ktorému sa podarilo hrať v najvyššej európskej lige. Pôsobil aj v ruských ligách VHL, MHL či dokonca KHL, zahral si za české Vítkovice a v ročníku 2021/22 absolvoval jedenásť stretnutí v drese Nových Zámkov (1+3).

Od 11. septembra 2022 neodohral ani jedno stretnutie, ale kariéru neukončil. Stále pôsobí ako akýsi ambasádor. Pravidelne sa vracia do Mexika, aby medzi mládežou propagoval hokej. Rovnaké aktivity rozšíril aj na Brazíliu či Kolumbiu. Okrem ľadového hokeja sa sústredí aj na in-line.

Izraelský obľúbenec fanúšikov

Kto by nepoznal meno Eliezer Šerbatov? Už ako trinásťročný hral najvyššiu izraelskú ligu, pričom bol jasným lídrom reprezentácie do 18 rokov. Neskôr sa presunul do Kanady, kde hral QMJHL, odtiaľ jeho kroky viedli do najvyššej súťaže v Kazachstane a na sezónu 2017/18 sa upísal Slovanu v KHL. Tam sa stal obľúbencom fanúšikov.

Aj keď nebodoval, na ľade ho vždy bolo cítiť. V ročníku 2018/19 odohral za Košice celkovo štrnásť stretnutí (4+4). Pôsobil aj v ďalších európskych krajinách, pričom teraz už hráva hokej skôr pre zábavu v poloamatérskych kanadských súťažiach LNAH a LHSE. Izraelský pôvod má aj Kanaďan Aaron Berisha, bývalý člen Trenčína.

Z nehokejových krajín sa do extraligy dostali aj chorvátski hráči. Najznámejším je určite Mislav Rosandič, ktorý s Banskou Bystricou vyhral titul a stal sa dlhoročným slovenským reprezentantom. Jeho brat a brankár Vilim sa rozhodol reprezentovať rodnú krajinu, hral za Nitru, Detvu, Banskú Bystricu aj Spišskú Novú Ves.

Obranca Luka Markovič najskôr posilnil Dubnicu, potom sa dostal do Dukly Trenčín a zahral si aj univerzitnú EUHL za miestnych Gladiators. Borna Silovič po pôsobeniach v mládežníckych tímoch Slovana, Zvolena a piatich dueloch v Banskej Bystrici päť rokov nastupoval v Spojených arabských emirátoch.

Ďalšie krajiny

Mike Dalhuisen v dresoch Popradu či Michaloviec reprezentoval farby Holandska. Hoci ide o hokejovú krajinu, spomedzi Dánov pôsobil chvíľu v Slovane iba brankár Patrick Galbraith. Scott Conway a Ben Bowns sú jedinými Britmi medzi slovenskou elitou. Šesť hokejistov má rumunské občianstvo, piati pritom hrali za maďarské kluby a slovenský brankár Patrik Polc odišiel na dlhé roky do tejto krajiny až po tom, ako pôsobil vo Zvolene či v Spišskej Novej Vsi.

Jediným Švajčiarom je prešovský rodák Juraj Šimek, ktorý sa v minulej sezóne do rodného mesta vrátil, ale vypadnutiu nezabránil. Prakticky celú kariéru však hrával pod Alpami alebo v zámorí. Trojica Leclerc, Dame-Malka a Crinon zastupuje Francúzsko. Estónsky obranca Dmitrij Rodin odohral cez sto stretnutí za Slovan a Nitru, bol dlhoročným kapitánom národného tímu. Do extraligy sa dostali aj jeho krajania Missenjov, Embrich, Kulpin a Mölder.

Prvým hráčom z Litvy bol v sezóne 2008/09 útočník Darius Lelenaš, ktorého angažoval Trenčín. Oveľa väčšiu stopu zanecháva súčasná Spišiakov obranca Nerijus Ališauskas. Spomedzi Talianov hrával za niekoľko klubov útočník Brian Ihnačák, hoci je synom slovenskej legendy Petra Ihnačáka, no narodil sa v Toronte a reprezentoval juhoeurópsku krajinu. Druhou sezónou je trenčianskou oporou Phil Pietroniro. Pôsobenie si vyskúšali aj DiDiomete či brankár Bernard.

V našom rebríčku sme nebrali do úvahy Mislava Rosandiča, keďže reprezentuje Slovensko a ani napríklad maďarských hráčov, keďže dva kluby odohrali v extralige niekoľko sezón.

Hráči z netradičných krajín s najvyšším počtom zápasov

1. Mike Dalhuisen (Holandsko) 132

2. Nerijus Ališauskas (Litva) 126

3. Brian Ihnačák (Taliansko) 111

4. Dmitrij Rodin (Estónsko) 91

5. Kamil Walega (Poľsko) 83

6. Phil Pietroniro (Taliansko) 79

7. Szilárd Rokály (Rumunsko) 47

8. Mikołaj Łopuski (Poľsko) 47

9. Marius Konstantinidis (Grécko) 45

10. Jevgeni Missenjov (Estónsko) 44

* počet zápasov je v rámci základnej časti