Hráč mesiaca očami analytikov: Marcus Rashford. Biednu sezónu vystriedali elitné čísla

Od opätovného štartu súťaže po MS v Katare skóroval Rashford v každom zápase okrem jedného a za ten čas strelil 10 gólov. Vo februári pridal k piatim ligovým gólom zásah vo finále Ligového pohára do siete Newcastlu a presadil sa aj v zápase s Barcelonou v úvodnom kole vyraďovacej fázy Európskej ligy. Z hráčov v poli dal tréner Erik ten Hag počas svojho pôsobenia v tíme viac minút iba Brunovi Fernandesovi.

Úspešná sezóna rodáka z Manchestru je v ostrom kontraste s tou predchádzajúcou. Rashford vtedy vynechal úvodných sedem zápasov kvôli operácii ramena a vo zvyšných dostal dôveru v základnej zostave len 13-krát. Nakoniec strávil na ihrisku 1 343 minút a strelil štyri góly.

Z hľadiska údajov bolo nízke využitie pravdepodobne opodstatnené. Rashford vystrelil v priemere iba 1,47 strely na zápas, čo znamená, že počas celého roka vystrelil na bránku len 22-krát. Z toho šesťkrát zo stredového priestoru vo vnútri pokutového územia súpera (tzv. danger zone), kde je šanca na skórovanie matematicky najvyššia.

Zvyšok jeho striel prišiel buď z veľkého uhla, alebo spoza šestnástky a podľa schémy očakávaných gólov mal trafiť len trikrát. V modeli pokročilých údajov, ktorý hodnotí prínos hráča v záverečnej tretine ihriska na základe toho, ako jeho pohyb a prihrávky zvyšujú šance tímu na skórovanie, dosiahol Rashford podpriemerný výsledok - 60 % ostatných krídelníkov dopadlo v tejto metrike lepšie.

To všetko je však už zabudnuté, pretože Rashford v aktuálnej sezóne dosahuje skvelé čísla. Kým v tej minulej nebol jeho pohyb v pokutovom území ideálny a do šestnástky sa dostával veľmi ťažko, teraz je medzi krídlami aktívnejší len jeho reprezentačný kolega James Maddison, ktorý sa tiež veľmi často pohybuje v strede ihriska a strieľa spoza šestnástky. 

V porovnaní s minulou sezónou strieľa Rashford z výrazne lepších pozícií - do nebezpečnejších šancí sa v súčasnosti dostávajú len Mohamed Salah, Raheem Sterling a Son Heung-Min. Kým však spomínané trio zakončuje pod svoje možnosti, Rashford svoje šance zvláda výborne.

Son zatiaľ premenil len 8 % svojich striel, Salah 12 % a Sterling 15 %. Rashford je však dokonca na 21 %, čo je vzhľadom na jeho streleckú aktivitu obrovská úspešnosť. Lepšie si v Premier League počínali len Phil Foden, Kaoru Mitoma a Yoane Wissa. Lenže zatiaľ čo Rashford vysiela tri pokusy na bránu za zápas, v ich prípade hovoríme v priemere o 1,5 až 1,8 strely. 

Vo februárových zápasoch Premier League nazbieral Rashford medzi tri žrde 16 striel, čo je len o šesť menej ako v celej minulej sezóne dokopy. A na týchto päť presných zásahov potreboval len 1,53 xG (0,38 na 90 minút).

Tento značný nepomer je spôsobený aj určitou dávkou šťastia a z dlhodobého hľadiska je takýto prísun gólov neudržateľný. V prípade Rashforda to však znamená aj dobrú techniku zakončenia. V skutočnosti existujú aj historické údaje obsahujúce vzorku 16 539 odohraných minút (od sezóny 15/16 po aktuálnu). A tie hovoria, že zo svojich 449 striel nazbieral 57 očakávaných gólov a 73 skutočných.

To znamená, že priemerný hráč Premier League by z rovnakých striel strelil o 16 gólov menej. Dá sa teda povedať, že zakončovanie už dlho patrí k Rashfordovým silným stránkam. A keďže sa teraz pravidelne dostáva do veľkého množstva nebezpečných pozícií a výrazne zredukoval svoju streľbu z diaľky, táto schopnosť je ešte zreteľnejšia.

Napríklad vo februárových zápasoch vystrelil v priemere dve strely na zápas z "danger zone", čo je výsledok, ktorý zvyčajne dosahujú najlepšie deviatky na svete. Typickí zakončovatelia Premier League ako Harry Kane, Gabriel Jesus a Ivan Toney sú zvyčajne na rovnakej úrovni.