Jakub Voráček exkluzívne o svojej budúcnosti: Ak to nepôjde, tak to nepôjde
Momentálne sa pre zdravotné problémy nachádzate doma v Českej republike. Prečo ste sa rozhodli vrátiť z Ameriky a neliečiť sa v zahraničí?
"Celkovo si myslím, že je tu väčší komfort pre rodinu a deti. V Amerike by som mal asi celkovo oveľa väčší pokoj, ale ide skôr o reštart v mojej hlave a uvidíme, čo sa stane. V marci sa opäť otočím v Amerike."
Museli ste klub nejako špeciálne požiadať, alebo vám v Columbuse vyhoveli bez problémov?
"Absolútne bez problémov. Nechcem tvrdiť, že po 15 rokoch v NHL si môžem robiť, čo chcem, ale oni vám jednoducho veria, že pre seba urobíte to najlepšie."
Na čo sa v súčasnosti okrem liečby zameriavate? Ako si užívate Česko a Prahu?
"No, je pravda, že som tu momentálne nežil. Bol som preč s rodinou, potom na výlete s otcom a ešte nejaký čas v Českej republike je práve teraz. Dalo by sa povedať, že sa snažím robiť veci, ktoré som predtým nerobil."
Napríklad?
"Napríklad idem na ryby."
A brali?
"Brali, takže dobre. (smiech) Teraz sa však musím rozhodnúť, čo budem robiť ďalej. Musím sa dať dokopy a zistiť, čo je pre mňa a moju rodinu najlepšie. Uvidíme, ako to pôjde."
Ako veľmi vám chýba každodenná rutina hráča NHL?
"Chýba mi to, ale v hokeji som odmalička, takže je to normálne. Všetko sa raz skončí, nechcem byť sentimentálny, tak to jednoducho je. Ak to nepôjde, tak to nepôjde. Ak sa to podarí, budem, samozrejme, šťastný, ale v živote sú dôležitejšie veci ako hokej."
Chodíte teraz na hokej ako divák?
"Ešte som nemal príležitosť. Chcel som ísť na Pardubice so Spartou, ale nevyšlo to. Bol som len na Hradec so Spartou, keď som išiel za kamarátom Radkom Smoleňákom, to bol jediný hokej, ktorý som tu videl."
Tento víkend sa na Floride konal tradičný Zápas hviezd, ktorý ste v minulosti tiež hrali. Spomenuli ste si na nejaké konkrétne zážitky?
"Spomienky sú, samozrejme, skvelé. Keď som hral, bolo tam veľa priateľov, veľa kamarátov, pretože sa hralo v Columbuse. Ale tento rok, ak mám byť úprimný, neviem, kto vyhral a o čo išlo. Hokej mám teraz trochu bokom, takže som ho nesledoval."
Najmä medzi fanúšikmi a novinármi sa hovorí, že Zápas hviezd tak trochu stráca lesk a atmosféru minulých dní. Akú má teraz povesť medzi hráčmi?
"Pre hráčov je to stále česť, ale na druhej strane si myslím, že voľno uprostred sezóny je pre nich väčším lákadlom. NHL sa snaží dodať podujatiu lesk nejakou odmenou, ale je pravda, že to nie je ako kedysi. Zápasy z 80. a 90. rokov mali väčšiu úroveň."
Počas tejto exhibície v roku 2015 ste zaznamenali hetrik. Lietali čiapky na ľade?
"Myslím, že hetrikov tam bolo niekoľko, takže už boli všetky vyhádzané." (smiech) Akoby sa už nehralo v zlomovom tempe, niektorí hráči ani nevedia, ako majú hrať. Je naozaj ťažké nájsť rovnováhu, pretože nechcete byť tým, kto sa príliš snaží, aby nevyzeral zle pred ostatnými, takže sa prispôsobíte tomuto tempu a je to skôr voľnejšie tempo."
Existuje podľa vás spôsob, ako tento formát zatraktívniť?
"Myslím si, že by prospelo, keby sa hralo klasicky na dva tímy, päť proti piatim, o nejakú finančnú odmenu. Pokiaľ viem, keď majú hráči bejzbalovej MLB napríklad Zápas hviezd, hrajú o výhodu domáceho prostredia vo finále ligy. To je podľa mňa dôležité. "
Váš súčasný spoluhráč Johnny Gaudreau sa tento rok na Floride trafil trikrát. Prebehla medzi vami po tomto predstavení nejaká komunikácia?
"Vôbec nie, vôbec som to nesledoval, bol som s rodinou mimo Česka. Ale vždy je tam veľa gólov, takže si myslím, že by bol radšej, keby boli počas základnej časti."
Z Calgary pred touto sezónou prichádzal ako obrovská hviezda, vlani bol druhý v kanadskom bodovaní celej ligy za Connorom McDavidom z Edmontonu, podpísal zmluvu na takmer 10 miliónov dolárov ročne. Aký je z vášho pohľadu, z pohľadu spoluhráča?
"Veľmi tichý! Veľa toho nenahovorí, ale samozrejme, keď si dá dve pivá, tak trochu rozpráva, čo je dobré. (smiech) Je to veľmi milý, tichý chlap a hokejista par excellence. Som rád, že som si s ním tento rok zahral aspoň pár zápasov, hoci som bol trochu sklamaný, že sme nemali šancu vyskúšať si to v jednom útoku."
Gaudreau má prezývku Johnny Hockey. Sedí mu?
"Myslím, že áno. Na to, aký je vysoký a koľko váži, je naozaj radosť sa na neho pozerať. Keď mu to ide, je naozaj skvelý."
Ďalšou veľkou osobnosťou v tíme je nepochybne Patrik Laine, aký je váš vzťah s fínskym útočníkom? Stále od neho čakajú veľké veci, veď má len 24 rokov.
"Samozrejme, od rôznych ľudí som počul rôzne veci, ale mám s ním naozaj skvelý vzťah. Má veľmi suchý humor, ktorý mi veľmi vyhovuje. Je to skvelý chlap. Každý od neho pred každým zápasom očakáva veľa a ak sa mu nedarí, môže sa to prejaviť v ďalších zápasoch, čo je škoda. Snažil som sa mu v tomto smere pomôcť a povedal som mu, že sezóna je dlhá a nie vždy sa mu bude dariť v každom zápase. Ale nemôžem o ňom povedať jediné zlé slovo a keď sme spolu hrali minulý rok, užívali sme si to."
Každopádne, ani s týmito dvoma sa vášmu tímu tento rok nedarí a Columbus je v celej súťaži posledný. Samozrejme, že tu v Českej republike riešite iné veci, ale ako veľmi sa obávate o výsledky tímu?
"Ešte predtým, ako sa v šatni nahromadili všetky zranenia, sme mali zlý začiatok sezóny. Niekedy chvíľu trvá, kým sa všetko ustáli. Aj keď príde hráč ako Gaudreau, musíte nájsť správnu rovnováhu v tíme. Tento rok sa nám možno nepodarí dostať ani do play-off, ale tím je taký dobrý, že si myslím, že budúci rok to bude iný príbeh. Momentálne je do konca sezóny zranený prvý obranca Zach Werenski, rovnako dlho je mimo hry s ramenom Jake Bean, ja som mimo s hlavou... pre tím bude veľmi ťažké sa do toho tento rok vrátiť."
Dajú sa takto riešiť nejaké tímové záležitosti na diaľku? Keďže patríte k najskúsenejším hráčom tímu, je jasné, že vaša prítomnosť v kabíne bude veľmi citeľná.
"To si nemyslím. Keď tam nie ste každý deň, je ťažké čokoľvek riešiť. O chlapcov sa zaujímam, zvlášť o mladých. Tento rok je to naozaj ťažké, mnohým hráčom, ktorí mali vlani dobrý rok, sa tento rok nedarí, čo je úplne normálne. Všetko je to o skúsenostiach a niekedy je v poriadku, keď si tým prejdete v mladom veku, pretože sa naučíte, že to proste nejde stále."
Na druhej strane sa tento rok opäť veľmi dobre darí Bostonu s veľkou českou enklávou. Čo si myslíte o výkonoch Davida Pastrňáka a spol., ktorí dominujú NHL?
"To je skvelé, veľmi im to prajem! Keď som sa nedávno rozprával s Pastou, žiaril, bolo vidieť, že si to tento rok užívajú. Návrat Davida Krejčího ešte viac posilnil tím, ktorý má troch naozaj dobrých centrov, čo je veľmi dôležité. Vidíte, že ich hokej naozaj baví a keď sa to spojí s tým, že máte dobrého trénera, ktorý vás nechá hrať, je to radosť."
V Columbuse sú však aj veľmi zaujímavé české perspektívy, napríklad David Jiříček a Stanislav Svozil. Ako sa tešíte na týchto dvoch českých obrancov, ktorým sa predpovedá veľká budúcnosť?
"Počas tréningového kempu som s nimi bol často, David bol povolaný do nášho tímu a bol s nami na tripe vo Fínsku, takže videl, ako to funguje v NHL. Obaja majú pred sebou veľkú budúcnosť, sledoval som ich na majstrovstvách sveta dvadsaťročných, kde podávali skvelé výkony, spolu s Davidom Špačekom boli hnacím motorom českej obrany. Obaja sú však na začiatku a keď sa dostanete do NHL, je dôležité udržať si stabilnú výkonnosť a nemať veľké výkyvy."
Zobrali ste ich v lete pod svoje krídla, alebo to nebolo potrebné?
"Nebolo to úplne nevyhnutné. Obaja chlapci sú normálni, chvalabohu, lebo nie vždy si človek sadne ľudsky. Ak hovoríme o Davidovi, má skúsenosti z ligy, vie, ako to funguje. Myslím si, že Columbus si v drafte vybral naozaj dobre a bude s ním spokojný dlhé roky."
Obaja ste na prelome rokov hrali na výborných majstrovstvách sveta dvadsaťročných, kde Česi skončili druhí, a podľa reakcií na Twitteri ste sa na tomto turnaji aj veľmi dobre cítili.
"Sledoval som každý zápas a fandil som. Bolo cítiť, že ide o skvelú tímovú prácu, každý vedel, čo je jeho úlohou. Všetko fungovalo, brankári boli v pohode, bolo vidieť, čo Marek Židlický vštepuje obrancom, čo tam má robiť Radim Rulík, skrátka všetko klapalo. Škoda finálovej prehry, chlapcov a nás všetkých to veľmi mrzí, ale tímový potenciál je pre celý český hokej oveľa dôležitejší ako strieborná medaila."
V realizačnom tíme dvadsiatky boli aj vaši bývalí spoluhráči Ondřej Pavelec a Marek Židlický. Vidíte sa v budúcnosti v podobnej úlohe?
"Raz by som chcel. Neviem, čo sa stane v blízkej budúcnosti, ale je to ešte ďaleko. Aj keď asi nie tak ďaleko, ako som si vždy myslel. Jedného dňa by som však chcel skúsiť trénovať na akejkoľvek pozícii a pokúsiť sa odovzdať hokejistom nejaké rady."
Okrem šampionátu ste však zažili aj tohtoročné prezidentské voľby a počas jednej televíznej debaty ste dokonca na Twitteri napísali, že vám srdce bilo ako počas prestrelky proti Švédsku na majstrovstvách sveta 2010.
"Sledoval všetko, čo sa dalo. Myslím, že to dopadlo tak, ako to malo dopadnúť. Ale je to len začiatok, cesta bude dlhá a tŕnistá, pretože dať to dokopy a presvedčiť voličov v druhom tábore, že toto je najlepšia možná voľba, bude strašne ťažké. Populizmus sa, žiaľ, ťažko prekonáva."
Je to teda naozaj tak, že aj politika vo vás môže vzbudiť vášeň?
"Samozrejme. Mám tu rodinu, budem tu žiť a záleží mi na prosperite našej republiky. Nemyslím si, že by to bolo lepšie s druhým prezidentským kandidátom, jeho záujmy boli osobnejšie."
Politika víri vody aj v NHL, najmä kvôli ruským hráčom a najmä Alexandrovi Ovečkinovi. Dominik Hašek už dlho a verejne strieľa ostrými nábojmi. Ako vnímate celú problematiku?
"Je to zložité, ale myslím si, že má pravdu. Strašne ma prekvapilo, že IIHF a MOV zvažujú návrat ruských športovcov na olympijské hry a majstrovstvá sveta."
Ste jednoznačne proti?
"Tu nie je o čom diskutovať. Na Ukrajine zomierajú nevinní ľudia, deti, bohužiaľ, svet je v súčasnosti nastavený tak, že kým sa to nestane vám, je vám to v podstate jedno. Keď sa pozriem na Nemecko alebo Francúzsko, mysliím si, že tento prístup nie je správny."
V súvislosti s vami a Ruskom je ďalšou paralelou fakt, že váš klubový spoluhráč Kirill Marčenko má tento rok bilanciu 13+0, zatiaľ čo vy ste minulý rok skončili s bilanciou 6+56. To znamená, že by to na ľade mohlo fungovať, nie?
"Je to naozaj veľmi ťažké. Sú to mladí chlapci, ktorí za nič nemôžu. Nemôžu sa k tomu ani vyjadriť, toto rozhodnutie musia prijať od niekoho iného. Ale vždy sa k nim správam ako k normálnym ľuďom. Situácia je na prd, ale musí sa vyriešiť a ak neviete, čo s tým, je to jeden zo spôsobov, ako to na Ukrajine ukončiť. Ale s hráčmi z Ruska, ktorí sú v Columbuse, som vychádzal dobre, či už ide o Gavrikova alebo Marčenka, ktorý je naozaj vynikajúci mladý hráč."
Hovorili ste o tom, že nemáte veľa času chodiť na zápasy. Takže všetko dôležité zachytíte prostredníctvom aplikácie Livesport (česká verzia Flashscore, pozn. red.), je to tak?
"Pozerám sa na Livesport, áno. Sú tam všetky výsledky, práve sa hralo Australian Open a ja som veľký tenisový fanúšik, takže aplikáciu často používam."
Čo si myslíte o finále Djokovič - Tsitsipas?
"Pred finále som povedal, že som nevidel Tsitsipasa hrať lepšie, ale na druhej strane bolo vidieť, že Novak išiel do Austrálie so svojou agendou. Vedel, čo od turnaja očakáva, a zdalo sa mi, že v niektorých zápasoch ani nemusel ísť naplno, pretože by aj tak vyhral, ale jednoducho chcel niečo povedať a na jeho výkone to bolo vidieť. Vôbec by ma neprekvapilo, keby Djokovič išiel na US Open s tým, že útočí na sezónny Grand Slam."
A inak? Ktoré športové udalosti vám v poslednom čase urobili radosť?
"To je dobrá otázka. Musíte mi pomôcť, čo sa vlastne dialo?" (smiech)
A čo výkon Jiřího Lehečku na Australian Open?
"Áno, skvelé výkony. Myslím si, že proti Tsitsipasovi mu už trochu došla para. Na grandslamových turnajoch je pre mnohých hráčov veľkým problémom hrať päťsetové zápasy. Teraz sa väčšina turnajov počas sezóny hrá na dva víťazné sety a keď prídu hráči na grandslam, je veľmi ťažké udržať vysokú úroveň aj počas piatich setov proti najlepším hráčom."
Takže Jakub Voráček, budúci tenisový expert?
"Expert, to neviem, ale dovolím si tvrdiť, že o tenise sa dokážem baviť." (usmieva sa)