Jeden gól sa im málil. Košičania v daždi porazili Dubnicu
Ešte pred samotným výkopom sa gratulovalo k 75. narodeninám legende slovenského a československého futbalu. Jubileum oslávil bývalý reprezentant Jozef Móder.
V rokoch 1972 až 1977 nastúpil za národný výber do 17 duelov, v ktorých strelil tri góly. Tieto zásahy pomohli k postupu na legendárne ME v Belehrade 1976.
Krátka ceremónia prebehla ešte bez kvapky dažďa, od prvej minúty ale začalo pršať. V krátkych intervaloch sa striedal lejak s mrholením.
Dominancia na ľavej strane
Košičania sa od úvodnej sekundy pustili do súpera nebojácne - ako sa na favorita patrí.
Úloha tvorcu tradične pripadla Erikovi Pačindovi, no bola to dvojica Erik Liener a Ján Mizerák, ktorá motala hlavu súperovi na ľavom kraji.
Prvé náznaky prišli v úvodnej desaťminútovke, v zápise ale svieti 14. minúta. Tá priniesla jediný gól. Erik Liener sa predral po krídle takmer až na bránkovú čiaru, odkiaľ vracal loptu na malé vápno.
Ofenzívny univerzál s pomocou šťastia a teču Roberta Štefánka prekonal Samuela Vavrúša.
"Je to veľmi dôležité víťazstvo po prehre v Trebišove. Potrebujeme sa dostať späť na víťaznú vlnu, najmä doma. Mali sme veľa tutoviek, mnoho sme ich pozahadzovali, konkrétne aj ja. Nakoniec nás to mrzieť nemusí," vravel s úsmevom na tvári Liener.
Pre autora gólu to bol nezvyčajný duel. V Dubnici strávil osem rokov futbalového života. Ako bonus oslávil v nedeľu svoje 28. narodeniny.
"Je jedno, či je to 1:0, alebo 5:0. Do tabuľky sa pripisujú stále iba tri body. Pre mňa je podstatné, že gól vôbec padol. Každý dnes nechal na ihrisku 110 % a vtedy nám to ide," pochválil spoluhráčov Liener.
Jeden gól? Mohlo ich byť šesť
"Nám sa to máli, ale víťazstvo je víťazstvo. Nedostali sme gól, súpera sme do ničoho nepustili. Mali sme azda šesť tutových šancí, musíme byť efektívnejší. Vzadu sme boli trochu v napätí. Stačí jedna odrazená lopta a je zle," zamyslel sa tréner Košíc Anton Šoltis.
Hostí držal v hre do samého konca gólman Samuel Vavrúš.
V prvom polčase vychytal Pačindu s Voleským a hoci chyboval pri vybehnutí, Liener z 35 metrov trafil len pravú žrď. Po zmene strán pridal dubnický brankár bravúrne zákroky proti Turčákovi a Jakúbekovi.
Na opačnom konci sa zaskvel Matúš Kira, keď v 73. minúte zneškodnil striedajúceho Dzhanelidzeho.
"Úvodných tridsať minút bol náš herný prejav veľmi dobrý, v druhom polčase už toho veľa nebolo. Hráči dali do výkonu srdce a emóciu. Verím, že diváci boli spokojní a prídu nás podporiť znovu. Ide o to, aby chalani zvládali zápasy v hlavách. Očakávajú sa od nás výhry, potrebujeme pracovať celých 90 minút," je si vedomý kouč žlto-modrých.
Náročný mesiac pre Dubnicu
Považania po prehre s Prešovom na začiatku septembra vymenili trénera. Severoíra Andyho Smitha vystriedal Čech Bohumil Pánik.
V úvodných týždňoch od príchodu bodovala Dubnica v lige len s Pohroním. Nasledovali prehry s Komárnom a Košicami, pozitívom je aspoň vysoké víťazstvo 7:1 v Slovenskom pohári nad Šenkvicami.
"Domáci majú skúsené mužstvo, fyzicky silné, kvalita je obrovská. Futbal mal skvelú kulisu, Kde inde, ak nie v Košiciach. My, naopak, máme mladý tím. Brankár Samo Vavrúš chytil ďalšie tri-štyri góly, bol výborný. Košice udávali tón hry, my sme sa im zápas znepríjemnili," zhodnotil priebeh súboja Pánik.
Kostra dubnického tímu je pomerne mladá, čo zdôraznil aj šéf hosťujúcej lavičky.
"Najstarší hráč má u nás 30 rokov, v nominácii sme tu mali deväť hráčov s ročníkom narodenia 2000 a menej. Tento zápas mal pre našich mladíkov z taktického hľadiska veľký význam, domáci nastúpili nezvykle s tromi hráčmi vzadu."
"Náš problém je presadiť sa vo finálnej fáze, dvadsať metrov od brány. Do leta nás čaká konsolidácia, aby sme mladých hráčov vzdelávali a boli ešte lepší," vytýčil ciele Bohumil Pánik.
Návrat do Košíc oživil spomienky, body nepriniesol
Extra príchuť mal duel aj pre Maksyma Rizieho. 24-ročný záložník pôsobil v Košiciach v rokoch 2018 až 2020, klubu pomohol k postupu do II. ligy.
"Vždy sa vraciam späť do Košíc. Mám na to skvelé spomienky, mám tu kamarátov. Som rád, že tu konečne postavili štadión. Keď som sem prvýkrát prišiel, tak sa len začínalo stavať. Košice patria do prvej ligy, ja im to prajem. Klub zostane v mojom srdci," hovoril Rizie s hrdosťou v hlase.
V stretnutí ho bolo vidieť v strede poľa. Nešetril krokom, prenášal hru, ale ani on nepomohol k vyrovnaniu.
"Prišli sme do dobrej atmosféry, prvých desať minút sme z toho boli aj mierne prekvapení. Zápas bol celkom vyrovnaný, aj my sme mali svoje šance. Musíme ale pracovať na svojej hre, máme nového trénera. Musíme sa dostať do toho, čo od nás chce. Trvá to dlhšie. Dúfam, že to bude v ďalších stretnutiach lepšie," zaprial si smerom ku koncu jesene Maksym Rizie.