Saya Sakakibarová má BMX v krvi. Lásku a talent k divokým pretekom zdedila po staršom bratovi. Už od štyroch rokov mu na tréningoch fandila a tešili sa na spoločný štart na hrách v Tokiu. Lenže na štartovaciu rampu sa nakoniec postavila len Saya. Jej brat Kai, vtedy 10. najlepší jazdec sveta, mal vo februári 2020 na majstrovstvách sveta v Barhurste desivý pád.
Po nehode utrpel závažné poranenia mozgu a bol dva mesiace v umelom spánku. Hrozivý incident ovplyvnil jeho reč a pohyb pravej strany tela, musel sa znova učiť základné životné schopnosti. Cesta k úspechu na tratiach BMX sa skončila.
Mladšia sestra teda mala o to väčšiu motiváciu v Tokiu zažiariť. Jej olympijský debut však prekazila tvrdá zrážka, po ktorej utrpela ťažký otras mozgu. Počas roka si privodila ďalší, ktorého symptómy ju sprevádzali v celej ďalšej sezóne. Dokonca premýšľala o konci kariéry. "To obdobie som si neužívala. Po druhom otrase som si naozaj myslela, že je to môj koniec," uviedla.
Aj tak ale do francúzskej metropoly vyrazila s jasným cieľom - prekliatie zlomiť. Jej šanca na vykúpenie sa mohla rozplynúť ešte pred štartom, týždeň pred pretekmi dostala covid. Odpočinok či medikácia, možno skôr neuveriteľné odhodlanie ju napriek tomu na trať dotiahlo.
Na štartovej rampe stála na počesť brata s číslom 77 a od prvého šliapnutia až do finišu pretekov kraľovala. Cieľovú čiaru preťala po 34 sekundách a pred druhou Manon Veenstraovou z Holandska vyhrala s náskokom siedmich desatín. "Za všetko, čím som si prešla, som vďačná, pretože práve tieto ťažké chvíle ma do BMX znova dostali. Išla som do seba a našla samu seba," uviedla po najväčšom triumfe v kariére.
Z hľadiska ju s celou rodinou podporoval aj starší brat. "Videla som Kaia a vedela som, že tak či tak skončím v slzách." Jej túžba vyhrať bola o to silnejšia. "Pripadalo mi to, akoby som ja sám dostal medailu. Proste to urobila perfektne a mal som pocit, že som jej súčasťou. Za to by som jej chcel poďakovať," uviedol Kai.