Pokoj v duši Rehák Štefečekovej. Slovenská trapistka je s pretekmi spokojná

Slovenka získala v dvojdňovej kvalifikácii dokopy 117 bodov. Trojnásobná olympijská medailistka obsadila 12. miesto. "Ak by som spravila tie štyri chyby až počas druhého dňa kvalifikácie, škrelo by ma to omnoho viac. Ale vďaka tomuto záveru som si sama sebe dokázala, že to viem. Zlyhala som len v jednej položke. Nedá sa definovať, čo nesadlo, bolo to proste tak, ako to malo byť a toto bolo pre mňa momentálne takto dané," uviedla po skončení kvalifikácie.

Tréner slovenskej trapistky Hubert Andrzej Olejnik nebol spokojný s tým, že viacero pretekárok malo viac času na tréning. Jeho zverenka uviedla: "Keď sa pozerám na tie výsledky, čo tu sú, tak evidentne nemalo veľký vplyv to, že či sme tu boli, alebo neboli skôr. Niektoré výpravy prišli skôr, mali viac neoficiálneho tréningu, ale či toto niečo pomôže? Ono podľa mňa to aj tak bolo o tom, ako sa človek cíti ráno pred pretekmi. Ja som dnes nemala žiadny stres, dnes už bol pokoj v duši. Bolo to také, že už nemáme čo stratiť. Išla som len s hrdosťou dobojovať, aby som tu mohla stáť tak ako tu stojím teraz - teda s pocitom, že viem strieľať. Jednoducho prišlo zaváhanie, ale celkovo som s pretekmi spokojná."

Skúsená olympionička patrila medzi najväčšie favoritky na zisk medaily vo výprave Slovenska. Priznala, že napätie cítila: "Určite to je obrovský tlak a úprimne poviem, že čiastočne sa aj teším z toho, že to nedopadlo tak dobre. Ak by som išla ešte na nejakú olympiádu, už sa nebude očakávať automaticky, že ak už mám letenku, už to znamená, že donesiem nejakú medailu. Takže som povedala, že jediné čo chcem, je odísť odtiaľto spokojná. A po dnešku som veľmi spokojná. Áno, škrie ma tá jedna položka, ale taký je šport a ja sa teším z toho, že som dnes ukázala, že to viem."

Rehák Štefečeková bola na svojej štvrtej olympiáde, z predchádzajúcich troch má na konte zlato (Tokio 2020) a dve strieborné medaily (Peking 2008 a Londýn 2012). Priznala, že motiváciu stále má: "Ešte sme nič neuzavreli. Aj tento rok máme pred sebou nejaké preteky. Ale keď sa na to pozriem z tej opačnej strany, tak teraz som sa po poslednej položke objímala s Fínkou a tá plakala preto, že sa tešila, že tu vôbec mohla byť. Takže už aj ja sa na to začínam dívať z tej druhej strany. To, že idem na preteky neznamená, že musím doniesť medailu, a to, že idem na olympiádu neznamená, že musím doniesť medailu. Samozrejme že ju chcem, ale to chce takisto tých ďalších 29 žien."

Napriek neúspechu v Paríži slovenská strelkyňa dokázala, že patrí k svetovej trapistickej špičke. "Určite to je zadosťučinenie a bude to možno znieť povýšenecky, ale čiastočne som trapová legenda. Pretože je to už 16 rokov od mojej prvej medaily na OH a stále som na špici. Nie je to o tom, že len počas olympijského roka sa snažíme zbierať medaily, ale aj na každých jedných pretekoch. A veľmi sa teším z toho, že aj keď mám 40, tak dokážem postúpiť do finále a bojovať o medaily. Či je to olympiáda, Svetový pohár alebo MS či ME."

Slovenskú olympioničku poháňal na strelnici dopredu početný fanklub, v ktorom mala celú rodinu. "Teraz si ešte užijem ten moment, keď sa budem baviť, lebo ešte sú vo mne emócie poslednej položky a kriku fanklubu. Ale moje krédo je, že chyba už je minulosťou a už sa v nej nebudem vŕtať. Čo sa týka fanúšikov, ja som ich tu viac nemohla mať ako mám, takže som s týmto najviac spokojná. Odchádzame odtiaľto až 2. augusta, zostávame v Châteauroux, takže si užijeme čas s rodinou," prezradila.