Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama

Pri hrozivej nehode sa druhý raz narodil. Chorvátsky šampión Zeljko odvrátil desivé prognózy lekárov

Hell Boxing Kings
Zeljko má za sebou silný príbeh.
Zeljko má za sebou silný príbeh.Hell Boxing Kings
Nielen športovcov najvyšších kvalít, ale aj ľudí s pozoruhodnými príbehmi prináša miliónová šou Hell Boxing Kings. Marko Zeljko (29) si iba nedávno prešiel hotovým peklom. Nešťastne sa stal účastníkom hrozivej dopravnej nehody, po ktorej mnohí neverili, že mohol prežiť. Napriek nepriaznivým prognózam zo strany lekárov sa nevzdal a akoby zázrakom sa do ringu vrátil.

Na boxerskú dráhu sa vrhol už vo veku 13 rokov. Od mladého veku preukazoval veľký potenciál, čo pretavil do viacerých cenných víťazstiev na domácej scéne. "Vyhral som niekoľko medzinárodných turnajov, ale za svoj najväčší úspech považujem, že som dlhoročný chorvátsky šampión. Od roku 2015 som bol majstrom krajiny v každej kategórii. Od žiakov až po seniorov," hovorí štrnásťnásobný národný majster. 

Najnáročnejší životný boj ale nezviedol medzi lanami. Iba pomerne nedávno hľadel smrti priamo do očí. "Pred dvoma rokmi som mal veľkú čelnú zrážku. Auto predbiehalo, ostalo v mojom pruhu a narazili sme do seba. Vodič šiel rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu, ja zasa 60. Dva týždne som musel zostať v nemocnici. Následne som doma tri mesiace iba ležal, sotva som sa dokázal pohnúť," vracia sa k náročnému obdobiu 29-ročný rodák zo Záhrebu. 

Keď na miesto nehody dorazili záchranné zložky, len neveriacky hľadeli. "Všetci vrátane polície a záchranárov mi povedali, že mám šťastie, že žijem. Po druhý raz som sa narodil. Bral som to ako znamenie, že moja misia sa ešte neskončila a mám toho veľa pred sebou. Rozhodol som sa žiť tak, akoby bol každý deň mojím posledným," približuje skúsenosť, z ktorej naskakujú zimomriavky. 

Prognózy odborníkov boli nekompromisné. Nikto neveril, že sa ešte reprezentant z Balkánskeho polostrova niekedy vráti do ringu. "Bolo to veľmi náročné, ale mal som veľkú psychickú motiváciu, vďaka čomu som sa cez to dostal. Lekári mi hovorili, že musím šesť mesiacov odpočívať. Ja som už po troch začal trénovať. Po šiestich mesiacoch som sa zúčastnil ďalšieho domáceho šampionátu, ktorý som vyhral," pokračuje  v rozprávaní príbehu hodného vstupu do sál v kinách.