Šialený rok 2004 plný prekvapení: Grécko, Porto, Valencia či Werder šokovali svet

Porto vyhralo Ligu majstrov

Tréner José Mourinho sa postaral o svoj asi najslávnejší moment. Rok predtým vyhral Pohár UEFA, ale tento počin prekonal. Okrem ligového titulu síce prehral vo finále národného pohára, ale tešil sa z nesmierne prekvapivého úspechu v Lige majstrov. Porto je za posledných 27 rokov jediným víťazom "milionárskej súťaže" mimo Španielska, Anglicka, Talianska a Nemecka.

"Draci" skončili v základnej skupine na druhom mieste za Realom Madrid, pričom proti tomuto súperovi prehrali jediný zápas ročníka. Následne prešli v osemfinále cez Manchester United. Doma zvíťazili dvomi gólmi McCarthyho 2:1. Vonku prehrávali 0:1 zásahom Scholesa. Pre gól "Red Devils" na ihrisku súpera by vypadli, lenže remízu 1:1 a postup zariadil v 90. minúte stredopoliar Costinha.

Vo štvrťfinále Porto najskôr doma zdolalo Lyon 2:0, vonku remizovalo 2:2. Semifinále prinieslo súboj dvoch prekvapení. V dvojzápase proti La Coruni padol iba gól, o ktorý sa z pokutového kopu postaral Derlei. V gelsenkirchenskom finále potom portugalský tím hladko porazil Monako 3:0.

Na súpiske tímu boli oporami hráči, ktorí neskôr prestúpili do ešte väčších klubov ako Ricardo Carvalho, Vítor Baia, Ricardo Costa, Costinha, Deco, José Bosingwa či Paulo Ferreira. Súčasní známi tréneri André Vilas Boas a Nuno Espirito Santo mali menšiu úlohu.

Valencia vyhrala La Ligu

Valencia je posledným tímom mimo trojice Real, Barcelona a Atlético, ktorý vyhral La Ligu. Na prelome milénia to ale bolo oveľa pestrejšie, pretože v roku 2000 sa tešila La Coruňa a stala sa prvým majstrom okrem spomínanej trojice od roku 1984, keď naposledy uspelo Bilbao. Valencia získala v krátkom čase hneď dva tituly (2002, 2004).

Mimochodom, najvyššia španielska súťaž za 93 rokov spoznala iba deväť rôznych majstrov. Späť ale k Valencii, ktorá mala silnú generáciu hráčov a dá sa povedať, že ročník 2003/04 bol najúspešnejším v histórii klubu, pretože sa tešil z double, nakoľko vyhral aj Pohár UEFA a následne i európsky Superpohár proti Portu.

Trénerom bol vtedy Rafael Benítez, ktorý sa spoliehal na mená ako Santiago Caňizares, Roberto Ayala, Fábio Aurelio, Carlos Marchena, David Albelda, Rubén Baraja (súčasný kouč "netopierov"), Vicente, Mista, Pablo Aimar či Ricardo Oliveira. Výraznú úlohu hral napríklad i Curro Torres, momentálne tréner Levadie, súpera Žiliny v predkole tohtosezónnej EKL.

Valencia vyhrala titul v roku 2004 so 77 bodmi, čo bolo o päť viac ako získala druhá Barcelona. Prehrala len sedem zápasov vrátane posledných dvoch kôl, no keďže v závere zakopli aj "Blaugranas", tak to na titul stačilo. Majstrovský titul dvíhali hráči doma po prehre proti Albacete, ale vtedy už mala Valencia isté prvé miesto. Vo finále Pohára UEFA zdolala Marseille. Dá sa ale povedať, že jej prial žreb, nakoľko postupne vyradila AIK, Maccabi, Besiktas, Genclerbirligi, Bordeaux a Villarreal.

Werder vyhral Bundesligu

Momentálne patrí Werder medzi priemerné tímy Bundesligy a niekoľko rokov strávil aj nižšie, ale v roku 2004 sa tešil zo svojho štvrtého titulu v histórii. Počas sezóny 2003/04 vyhral 22 zápasov a prehral iba štyri. Na čele tabuľky mal 74 bodov a náskok šiestich pred Bayernom.

Práve tento tím porazil v 32. kole na jeho pôde výsledkom 3:1 a zabezpečil si celkové prvenstvo, takže záverečné dve kolá mohol "vypustiť" a prehrať, čo sa aj stalo, no dovtedy ťahal 23-zápasovú sériu bez prehry. Brémy takisto vyhrali DFB Pokal, vo finále zdolali Aachen.

Mužstvo potiahol 28-gólový útočník Aílton, najlepší strelec Bundesligy. Okrem neho medzi lídrov patrili aj Ivan Klasnič, Johan Micoud, Nelson Váldez, Fabian Ernst, Angelos Charisteas, Valérien Ismaël alebo Tim Borowski.

Zaragoza vyhrala Copa del Rey

Najväčším ligovým úspechom Realu Zaragoza je víťazstvo v druhej najvyššej súťaži. Tento tím síce patril medzi pravidelných účastníkov La Ligy, no vrchné priečky nedosahoval. Napriek tomu v roku 1995 uspel v Pohári víťazov pohárov.

Zaragoza uspela v roku 2004 v Copa del Rey šiesty raz, predtým sa jej to podarilo aj v roku 2001. Počas sezóny 2003/04 to tento tím nemal jednoduché. Cez Mirandés aj Salamancu prešiel iba o gól. V osemfinále vyradil Betis (3:1, 1:1), následne aj Barcelonu (1:0, 1:1), keď víťazný gól strelil z penalty David Villa.

V semifinále pritom Zaragoza nevyhrala, postúpila vďaka zásahu Sávia pri remíze 1:1 na pôde súpera. Doma sa duel skončil rovnako nerozhodne 0:0. Vo finále bol potom Real Madrid jasným favoritom, avšak na gól Beckhama odpovedal Dani, aby Villa neskôr premenil penaltu. Predĺženie zariadil Roberto Carlos. Rozhodnutie priniesla 111. minúta a zásah Gallettiho.

Middlesbrough vyhral Ligový pohár

Middlesbrough bol dlhoročným účastníkom Premier League, v ktorej v ročníku 2003/04 skončil až na jedenástom mieste. Napriek tomu vyhral Ligový pohár, no všetky stretnutia boli nesmierne tesné a napínavé až do konca. Začalo sa to výsledkom 1:0 po predĺženi proti Brightonu. Nasledovali ďalšie vyrovnané duely. Nad Wiganom vyhral tento tím 1:0, Everton a aj Tottenham vyradil až v pokutových rozstreloch. V semifinále dokonca prešiel cez Arsenal (2:1, 1:0), pričom "Gunners" v danom ročníku vyhrali titul bez prehry a navždy sa zapísali do histórie.

Situácia bola zaujímavejšia ešte viac tým, že spomínané dva stretnutia s Arsenalom sa hrali 20. januára a 3. februára, no medzitým, 24. januára, vyhral londýnsky tím nad Middlesbrough v rámci 4. kola FA Cupu hladko 4:1. Späť k Ligovému poháru, pretože finále proti Boltonu sa skončilo zásahmi Zendena a Joba 2:1. Pre "Boro" je to najväčší úspech v histórii klubu. Okrem tejto súťaže nikdy žiadnu profesionálnu nevyhral.

Brankárskou jednotkou bol Mark Schwarzer, za tím nastupovali aj Gareth Southgate, Gaizka Mendieta, Juninho, Boudewijn Zenden, Massimo Maccarone či slovenský útočník Szilárd Németh. Ten bol s ôsmimi gólmi najlepším strelcom mužstva v Premier League, no pri ceste v Ligovom pohári gól nedal.

Grécko vyhralo EURO

Záver sezóny 2003/04 prinášal jedno prekvapenie za druhým, no to najväčšie ešte len malo prísť. Európsky šampionát už síce priniesol nečakané úspechy Československa (1976) alebo Dánska (1992), ale Grécko je ešte nad tým. Do Portugalska cestoval s cieľom pokúsiť o nemožné a preniknúť zo skupiny cez Portugalsko, Španielsko a Rusko.

To sa nielen podarilo, ale vo vyraďovačke juhoeurópska krajina nenašla premožiteľa. Hneď na úvod porazila domácu krajinu, potom remizovala so Španielskom a napriek prehre proti Rusku z toho bolo druhé miesto. Štyri body získala aj "La Furia Roja", no Gréci mali lepšie skóre. Paradoxné je, že to bolo 4:4, pričom pyrenejský celok figuroval tretí s 2:2.

Trikrát po sebe potom Grécko vyhralo tesne 1:0. Najskôr vo štvrťfinále proti Francúzsku, následne cez predĺženie nad Českom a vo finále s Portugalskom rozhodol útočník Angelos Charisteas. Najlepším hráčom turnaja sa stal stredopoliar Theodoros Zagorakis.