Pritom sa všetko začalo nevinne, po jednom dotyku spoluhráča v súboji o loptu Kovaľ zacítil, že niečo nie je v poriadku. A začali sa komplikácie, ktoré ho doviedli v marci 2021 k predčasnému koncu futbalovej kariéry.
"Ide to rýchlo," zamyslel sa na úvod dnes 25-ročný fitness tréner. "Pár týždňov predtým prišlo k hlúpej náhode. V súboji s vtedajším spoluhráčom v Zlatých Moravciach Jozefom Menichom sa mi vytočila špička, keď som mu chcel vypichnúť loptu. Dotrénoval som, ale o pár hodín mi napuchlo koleno. Síce to nevyzeralo vážne, ale vedel som, že niečo nie je v poriadku..." spomína na dôsledky vážneho zranenia.
Mesiac útrap označil Martin Kovaľ za najnepríjemnejší v kariére, keďže nevedel, čo sa deje. Hral cez bolesť a sebazaprenie. Magnetická rezonancia či viacerí doktori na nič neprišli. Všetko sa javilo byť v poriadku. Pocitovo však nebolo...
"Mesiac som tomu dával čas s nádejou, že mám iba natiahnuté väzy a vráti sa to do normálu. Medzitým som cvičil nohy. Prišla reprezentačná prestávka a prípravný zápas proti Petržalke. Veľmi som sa trápil. Najhoršie bolo, že mi už ani v klube poriadne neverili, že sa niečo naozaj deje. Nastúpil som aj v lige s Trenčínom, skóroval som a vyhrali sme 1:0. Nakoniec to bol môj posledný zápas v kariére. K zlepšeniu neprišlo, a tak som šiel pod nôž," objasnil neľahké obdobie.
Doktor = posol zlých správ, skúsime to v Rakúsku
Po chirurgickom zákroku nakoniec vysvitlo, že väz v kolene je nefunkčný. Bola potrebná plastika. Jedna z najhorších správ pre športovca a hlavne futbalistu, ktorý potrebuje túto časť tela zdravú na viac ako 100 %. "Problém bol ten, že plastiku väzu, po predchádzajúcom zásahu do menisku, mohli urobiť až o šesť mesiacov. Začal sa boj s časom. Vyšlo to po troch, ale v priebehu rehabilitácie nastali ďalšie komplikácie. Nič nešlo podľa plánu. Plastika sa neujala," pokrčil plecami Kovaľ.
A tak sa vydal za odborníkom doktorom Weinningerom do Viedne. Do kolena mu voperoval štep zo zadného stehenného svalu, posilnený o syntetické vlákno. "Už počas tohto všetkého som premýšľal, čo ďalej. Musím vyzdvihnúť Zlaté Moravce. Ako spomíname toto obdobie, predĺžili mi zmluvu napriek tomu, že som nebol k dispozícii a situácia bola smerom do budúcnosti nejasná. Ďakujem majiteľovi Viliamovi Ondrejkovi. Mrzí ma, že neudržal klub v Niké lige. Je to azda najčestnejší človek, ktorého som v slovenskom futbale zažil."
"Nehral som, chodil som po vyšetreniach, operáciách a rehabilitáciách. Dlho som nad všetkým premýšľal, nechcel som sa len tak vzdať svojho sna, no musel som prijať situáciu, v ktorej som sa nachádzal a rozhodol som sa ukončiť futbalovú kariéru. Mentálne som mal toho viac ako dosť – osem operácií kolena," nadviazal bývalý hráč Senice či Žiliny.
Prvé problémy už v sedemnástich rokoch
Prvé problémy v prípade Kovaľa nastali už počas prechodu do mužskému futbalu. Možno tam sa začalo ukazovať, že jeho telo na najvyššiu úroveň nemusí stačiť. V 17 rokoch si prvýkrát odtrhol predný skrížený väz, čo ho výrazne poznačilo a pozastavilo vo futbalovom rozvoji.
"To bol obrovský šok! Stalo sa to na turnaji v Holandsku, keď som hral v Senici. Bol som mladý, nikdy neviete, čo sa bude diať. Idete na prvú vážnu operáciu. Chvalabohu, za pomoci rodiny a ľudí okolo mňa som sa po prvej plastike vrátil na 100 % naspäť," rozpamätal sa na prvé prekážky v kariére.
Ligový debut v osemnástich či historický úspech pri Žitave
O tom, že mal Martin Kovaľ potenciál a najmä talent, svedčí fakt, že si ho vyhliadol poľský celok Lech Poznaň. Severný sused si ho pozval na skúšku. Všetko išlo ako malo, až kým neprišiel posledný tréning a namiesto väzu sa ozval odtrhnutý meniskus. Z angažmánu v zahraničí vzišlo.
"Zavolal mi však tréner Ščasný, ktorý bol pri hlavnom mužstve Senice, že keď sa uzdravím, mám sa pripojiť k jeho tímu. Po zošití menisku som sa opäť dostal do formy. V lige som debutoval ako osemnásťročný proti Ružomberku," pokračoval už o niečo veselšie.
Ako býva zvykom, keď sa niečo kazí, tak poriadne. Zdravie síce držalo, ale finančná situácia v Senici nie. Tri ligové štarty a neistota, ktorá vyústila do novej motivácie – ozvala sa akadémia Žiliny, v ktorej v tom čase, v tamojšom výbere do 19 rokov, hrali dnešní reprezentanti Dávid Ďuriš či Róbert Boženík. Spoločne to dotiahli k triumfu v československom pohári.
"Niekde v tom čase som si však opäť zranil zošitý meniskus, museli mi ho vybrať. Možno aj pre toto spomalenie som šancu v A-tíme Žiliny nedostal. Pred likvidáciou mali mimoriadne nabitý káder, nelietam v oblakoch. Vyšlo z toho nevydarené hosťovanie v Skalici, až sa ozvali Zlaté Moravce, ktoré mi od začiatku sadli. Pod trénerom Praženicom som hral pravidelne a aj vďaka nemu som sa dostal do reprezentačnej dvadsaťjednotky."
Praženicu neskôr nahradil Benkovský, pod ktorým klub dosiahol historicky najlepšie umiestnenie v najvyššej slovenskej súťaži – piate miesto. ViOn dokonca bojoval vo finále baráže o európske predkolo, ale proti Žiline padol v predĺžení. Kovaľ mal za sebou ročník s 23 zápasmi a piatimi gólmi. Stal sa objavom jesennej časti a na konci sezóny figuroval v jedenástke talentov. Rysovala sa mu Wisla Krakov či nemecký celok Greuther Fürth. Nakoniec z toho bol predčasný koniec.
Spoluhráči z dvadsaťjednotky na Eure v Nemecku, Kovaľ im fandil z domu
V priebehu krátkej, ale o to intenzívnejšej kariéry, sa Kovaľ stretol na trávniku s viacerými, dnes už hviezdnymi menami. Nielen vyššie spomínaní Ďuriš s Boženíkom, boli to aj Tomič, Almási, Hrnčár, Strelec, Suslov či Bernát s Kadákom a Tuptom. Všetci dodnes hrávajú, niektorí sú v zahraničí, iní si obliekajú najcennejší dres s dvojkrížom na hrudi. Dokonca sa predstavili na nedávnom Eure v Nemecku.
"Počas kariéry ma charakterizovala pracovitosť i mentalita nikdy sa nevzdávať. Každé zranenie ma síce brzdilo, ale stále som bol mentálne odolnejší. Po každom vážnejšom zranení ma to hnalo dokázať si, že sa z toho znovu dostanem. Otec mi odmalička vštepoval túto mentalitu a snažil sa mi vytvárať profesionálne podmienky pre rozvoj. Spolupracoval som aj s mentálnym trénerom Radkom Šefčíkom," prezradil Martin Kovaľ. V 14 rokoch absolvoval skúšku v Manchestri City, o rok neskôr si ho pozvali do Fiorentiny a v sedemnástich to skúšal v holandskom ADO Den Haag.
Okrem toho pracoval s kondičným trénerom, ktorý ho neskôr ovplyvnil natoľko, že sa k nemu pridal. Ešte predtým si však uvedomoval vážnosť častých zranení. V hlave si síce koniec nepripúšťal, ale bolo mu jasné, že to nejde smerom, akým si želal.
"Priznám sa, že ma nakoniec prepadli aj depresie. Predsa len, celý život robíte na 120 % jedinú vec, pracujete na svojom sne. Bez futbalu to bolo ťažké, nevedel som spať, poriadne som nejedol... Podržala ma opäť rodina. Niekde v podvedomí som sa postupne pripravoval na to, že už na trávnik nevybehnem," vyzdvihol súdržnosť najdôležitejšej zložky v živote.
Pomáha ľuďom ako kondičný tréner
Keď celý život robíte šport, jednoducho za ním neviete zavrieť úplne dvere. To je aj prípad Kovaľa. Po predčasnom konci kariéry sa našiel vďaka bývalému kondičnému trénerovi, ktorý mu podal pomocnú ruku pri prechode do bežného života.
"Počas kariéry ma pripravoval po kondičnej a silovej stránke, taktiež po zraneniach. Po každom zranení som trávil mesiace rehabilitáciami v posilňovni. Tým pádom som sa začal o to detailnejšie zaujímať. Dan Hájovský mi dal v tomto smere šancu sa vzdelávať. Urobil som si viacero kurzov."
"Aktuálne sa pripravujem na vysokú školu, chcem vyštudovať trénerstvo a manažment na Univerzite Palackého v Olomouci. Venujem sa osobným tréningom, ide o bežnú populáciu, ale pracujem aj so športovcami," objasnil súčasnosť.
Oficiálne nepovedal "zbohom"
Kovaľ má dnes 25 rokov, futbal by si vedel predstaviť zahrať na nižšej úrovni niekde v Rakúsku, ale zdravotný stav mu to neumožňuje. Aj vďaka bratovi má najpopulárnejší šport doma každý deň. Peter (brat, pozn.) je riaditeľom jednej z hráčskych agentúr. Martin mu pomáha ako skaut.
"Profiúroveň nie je iba o tvrdej práci. Musíte mať aj dávku šťastia po zdravotnej stránke, hoci dnes sa toto riziko dá minimalizovať. Teším sa, že som sa relatívne rýchlo adaptoval na život mimo športu, pretože som sám na sebe pocítil, aký to môže byť pre hráčov po kariére problém. Napriek tomu si myslím, že keď ma hráč presvedčenie o tom, že chce byť futbalista, plán B tam byť nemôže."
"Musí v našich podmienkach robiť všetko pre to, aby si tento sen splnil. Je dôležité si vážiť možno na pohľad malé veci, ktoré sú často brané ako samozrejmosť. Oficiálne som to neukončil, ale nemám to ani za potreby. Myslím, že ľudia, ktorí ma bližšie sledovali, vedia, čomu sa venujem. Vnútorne som to uzavrel..." prezradil na záver Martin Kovaľ.