Chýbal kúsok, mohlo to dopadnúť inak, mrzelo Bartekovú. Vybila som sa, priznala

Barteková skončila v kvalifikácii na spoločnej piatej priečke s ďalšími troma súperkami, v rozstrele však uspela. Vo finále však nezostrelila 10., 14. a 19. terč a neprešla prvou elimináciou.

"Moje pocity sú trpko-sladké, lebo som postúpila do finále, čo sa mi podarilo po prvý raz od februára. Od januára to organizujem, aby som mala hlavu nastavenú tak, ako mám mať. Bohužiaľ, ten rok bol veľmi náročný. Vybila som sa energeticky na to, aby som zvládala normálne preteky. Tak, ako bol minulý rok stratosférický a všetko mi vychádzalo, tak tento rok bol úplne nanič."

"Bolo to moje prvé finále od SP v Baku, veľmi sa z toho teším, že som sa tam vôbec dostala. A vo finále tak, ako som sa nechytila celý rok, tak som sa nechytila ani teraz. Bohužiaľ. Kúsok šťastia som potrebovala na to, aby som urobila to, čo viem robiť. Ak by som trafila buď ten posledný terč, alebo ten na tej päťke, tak by to bolo lepšie," uviedla Barteková.

Pred štartom pod piatimi kruhmi sa tak po nie príliš vydarenom období sústredila Barteková najmä na psychiku.

"Sústredila som sa na to, aby som to tu zvládala najlepšie, ako som mohla. Mala som okolo seba skvelý tím ľudí, ktorý som si poskladala a mohla som sa naň spoľahnúť. Všetko 'fičalo', ako malo, aj preto sme sa spôsobom dostali do finále. Skvelá vec je, že sa mi podaril rozstrel, bol to obrovský výbuch emócií, že som naozaj znova vo finále. Bohužiaľ, nechytila som sa." 

"Raz to vyjde, raz to nevyjde. Videli ste sami, je to lotéria a niekedy ani ten zásah nestačí, keď vám ho neuznajú. Bohužiaľ. Len kúsok chýbal na to, aby som išla ďalej a možno by to dopadlo úplne inak. Možno by som sa tam nejako chytila, ale nepodarilo sa mi to a veľmi ma to mrzí."

Tridsaťdeväťročná skúsená olympionička sa vyjadrila aj k tomu, či sa ešte bude pokúšať o účasť na ďalších OH v roku 2028 v Los Angeles.

"Neviem, povedala som si, že nebudem robiť rozhodnutia v smútku, v plači, ani v emóciách, ani po výbuchoch radosti, lebo by som sa sľúbila na všetko. Nechcem určite robiť rozhodnutia, keď nemám čistú hlavu, vôbec neviem. Keď si však predstavím, že by som toto ešte mala absolvovať... Je to sedem rokov roboty a vôbec si teraz neviem predstaviť ísť do toho znova. Možno však prídem domov a poviem si, že ďalšia olympiáda je moja."

Bartekovej pomáhal v hľadisku fanklub, počas jednotlivých položiek s ním udržiavala očný kontakt. "Veľká devíza bola, že tam bol Sandro Bellini, môj taliansky technický tréner. Preto som sa naňho pozerala, hľadala som aj jeho, aby som mala potvrdenie a pokoj. Dodával mi ho aj priateľ Patrik spolu s Fedorom Dunajčíkom, ktorí sú ďalší členovia môjho tímu. Potrebovala som sa len nabiť, ukázať, že som v pohode a že je všetko v poriadku."

Na medailu napokon nedosiahla ani ďalšia Slovenka vo finále, Vanesa Hocková. Bartekovú však teší, že slovenský ženský skeet sa dokázal presadiť v silnej konkurencii:

"Dve Slovenky v olympijskom finále je asi niečo, čo sa bude ťažko opakovať. Dávam Vanese veľkú pochvalu, že ustála takýto tlak na prvýkrát. Gratulujem jej k fantastickému výsledku. Držala sa vo finále, potom, samozrejme, škoda jedného stanovišťa, ktoré jej proste nevyšlo. Je to však presne o tom, že tam bolo treba kúsok, jednu 'sekerku', jeden kúsok holuba, ktorý by tam bol a mohlo to všetko ináč dopadnúť," uzavrela bronzová medailistka z Londýna 2012.