Za 36 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, sa postarala o niekoľko významných počinov. Chronologicky? V roku 1988 mala premiéru pod piatimi kruhmi streľba na 10 metrov zo vzduchovej pištole. Salukvadzeová v nej vybojovala pre vtedajší Sovietsky zväz striebro. Mala 19 rokov, kučeravé vlasy, iskrivé oči, na sebe červeno-bielu teplákovú súpravu s kosákom a kladivom na prsiach a hlavou štátu, ktorý vtedy reprezentovala, bol Michail Gorbačov. Následne sa zúčastnila všetkých olympijských pretekov, ktoré sa v tejto disciplíne konali.
Soul, Barcelona, Atlanta, Sydney, Atény, Peking. Uplynulo 20 rokov a v čínskej metropole sa radovala z ďalšej olympijskej medaily. Už pre samostatné Gruzínsko získala bronz. Vtedy vzbudila rozruch, keď počas slávnostného ceremoniálu symbolicky pobozkala na tvár svoju ruskú súperku, víťazku striebra.
Rusko pritom v deň začatia pekinských hier napadlo tankami jej krajinu. "Olympiáda vznikla preto, aby zabezpečila mier medzi bojujúcimi mestskými štátmi. Otroci a otrokári vtedy žili mesiac podľa rovnakých práv. Preto som bola v šoku, keď v mojej vlasti v prvý deň hier vypukol ozbrojený konflikt," spomína Salukvadzeová.
Jej gesto bolo vnímané ako mierové posolstvo. "Sme športovkyne, medzi nami žiadna vojna nie je. Bol to jeden zo spôsobov, ako podporiť pokoj zbraní," uviedla.
Londýn, Rio de Janeiro. V roku 2016 sa stala prvou ženou v dejinách hier, ktorá na OH pretekala so svojím synom. Vtedy 18-ročný Cotne Mačavariani, tiež pištoliar, skončil najlepšie 15., jeho mama v 47 rokoch šiesta. "Som na nás oboch pyšná," povedala vtedy. Podľa dostupných prameňov sa celkom 56x stalo, aby sa na jednej olympiáde predstavil otec so synom, 12x došlo na kombináciu otca s dcérou a dvakrát mamičky s dcérou.
Oboch úspešných pištoliarov trénoval starý otec Vachtang, ktorý zohral kľúčovú úlohu po nasledujúcich hrách v Tokiu. Po nich sa totiž gruzínska vytrvalkyňa rozhodla ukončiť kariéru, keď ani v jednom z dvoch pokusov neprešla do finále. Sťažovala sa na to, že už ju v jej veku tak neposlúchajú oči, ktoré sú v jej športe ako silné ruky pre vzpieračov. "Lenže otec mi povedal: 'Nino, si múdra baba. Prečo neskúsiš ešte Paríž? Počkáš si len tri roky a budeš mať rekord'..." priznala.
A tak sa aj stalo, hoci sa strelkyňa veľmi bránila. "Otec, už nechcem, je to pre mňa veľmi ťažké. Fyzicky som silná dosť, ale psychicky to nezvládam. Náš šport je z 80 % o hlave, musím vedieť strážiť svoje myšlienky," odvetila mu. Až keď ju syn podpichol, že skončí kariéru tiež, keď to ona zabalí, a jej otec v 93 rokoch vyslovil účasť v Paríži ako svoje posledné prianie, súhlasila.
Znova sa na hry kvalifikovala. Na rozdiel od svojho 25-ročného syna... "Zobrala som všetku silu. A aj keď medzitým otec umrel, som šťastná, že som jeho prosbu splnila." Teraz je na 10. olympiáde v rade, to nikto v histórii nedokázal. Rovnaký počet účastí má kanadský jazdec parkúru Ian Millar, lenže ten mal v Moskve 1980 prestávku, pretože západné krajiny vtedy účasť na súťažiach vo východnom bloku bojkotovali.
O osem rokov neskôr v Soule odštartovala svoju púť táto výnimočná strelkyňa. Zvíťazila vo svojej parádnej disciplíne - v športovej pištoli na 25 metrov. Spomína na to, keď ju ako šampiónku bezprostrední kórejskí fanúšikovia zasypali sprchou plyšákov. "Keď som vyhrala, nemohla som jesť ani spať," opisuje svoje pocity v 19 rokoch. Z deviatich účastí pod piatimi kruhmi premenila šesť na finálovú účasť, má kompletnú zbierku medailí. Trikrát bola vlajkonosičkou výpravy (naposledy v piatok), to je asi ďalší rekord.
Na stretnutie najlepších športovcov planéty priletela s hnedými, blonďavými, čiernymi aj mahagónovými vlasmi. Ešte nikdy však nebývala mimo olympijskej dediny ako teraz. Strelci totiž súťažia v Châteauroux, ležiacom 270 kilometrov severne od Paríža. "Som trochu smutná, skôr mi to pripomína majstrovstvá sveta. Podstatou olympiády je, že všetci by počas nej mali žiť spolu," povzdychla si.
Ako vlajkonosička bola až do neskorej piatkovej noci v daždivom Paríži, cestou do odlúčenej provizórnej dediny v autobuse, do postele sa dostala okolo tretej ráno. V sobotu dopoludnia ju čakalo prvé vystúpenie na hrách. Podľa svojich slov sa cítila oddýchnutá, konečné 38. miesto je však jej najhorší výsledok v 19. súťaži pod piatimi kruhmi.
Ďalší štart ju čaká v piatkovej kvalifikácii v streľbe zo športovej pištole na 25 metrov, to je jej parketa. Väčšina jej terajších súperiek ešte nebola na svete, keď túto súťaž pred 36 rokmi v Soule ovládla. "Čo ma ženie ďalej? Pocit víťazstva. Nedá sa s ničím porovnať, snáď len s narodením dieťaťa," vyznala sa olympijská rekordérka.