Tenisová hviezda Džabúrová hovorí exkluzívne o Eure, Wimbledone či súčasnej forme

Zdalo sa, že Turci po Gruzínsku vyhrali EURO

Džabúrová hovorila exkluzívne pre Flashscore po tom, ako sa jej podarilo postúpiť do štvrťfinále podujatia WTA 500 v nemeckom Berlíne - len niekoľko týždňov pred jej snahou získať wimbledonský titul, o ktorom tak dlho sníva. V ostatných dvoch ročníkoch si na ňom zahrala finále, ale na celkový primát nesiahla.

Tunisanka si na Flashscore našla čas tesne po tlačovej konferencii, na ktorej hovorila o prehrách v grandslamových finále, bolestiach kolena i trávnatých dvorcoch vo Wimbledone.

Ktorému tímu fandíte na Eure 2024?

"Každý vie, že som veľkou fanúšičkou Cristiana Ronalda, takže trochu fandím Portugalsku. Mám rada aj Anglicko a Taliansko a keďže som v Nemecku, budem fandiť aj Nemecku (smiech). Snažím sa sledovať a užívať si zápasy, ako sa len dá. Keď Turecko vyhralo s Gruzínskom, bolo to, akoby vyhrali EURO. Všetci sa zbláznili. Turecká vlajka sa podobá tuniskej, takže keď vyhrávajú, tvárim sa, že je to Tunisko (smiech)."

Skandovanie mimo výmen? Jednoznačne

Chceli by ste, aby mal tenis viac z futbalovej atmosféry? 

"To je ťažká otázka, pretože nie sme zvyknutí na skandovanie publika počas výmen alebo niečo podobné. Ale čokoľvek, čo sa (v publiku) deje mimo výmeny, by bolo úžasné. Zažila som to v niekoľkých zápasoch a atmosféra bola neuveriteľná."

Keď niekto zakričí "do toho, Ons" a vy sa už sústredíte na bod, neprekáža vám to?

"Nie, vždy to beriem ako pozitívnu vec. Ako som už povedala, mám veľmi rada, keď diváci skandujú, je to naozaj príjemné počuť."

Stefanos Tsitisipas je posadnutý svojím postavením v rebríčku, zatiaľ čo Madison Keysová ho považuje za rozptýlenie. Aký je váš vzťah k renkingu?

"Momentálne sa počítaním veľmi nezaoberám. Cítim, že som ešte ďaleko od vrcholu. Teraz sa len snažím získať späť sebadôveru. Baviť sa na kurte, užívať si hru a predvádzať konzistentné výkony. Každý si zaslúži byť tam, kde je (v rebríčku). Najdôležitejšie je byť výkonnostne vyrovnaný."

Haddadová Maiová raz povedala, že sníva o víťazstve vo Wimbledone. Čo sa týka vás, máte s jeho spojením pekné sny alebo skôr nočné mory?

"Pravdupovediac, veľmi nesnívam. Nikdy som o Wimbledone svojím spôsobom nesnívala, ale dúfam, že jedného dňa sa tento "sen" premení na skutočnosť."

Wimbledonská tráva je úplne iná

Ako je na tom vaše koleno?

"Zatiaľ je v poriadku. Niektoré dni sú lepšie, ale myslím, že po Wimbledone to budem musieť opäť skontrolovať. Na antuke sa drží, na tráve tiež, no zmena povrchu nie je ideálna, takže to musím mať pod kontrolou a dávať pozor."

Je ešte stále rozdiel medzi úrovňou tenisu, ktorý hráte a úrovňou, ktorú chcete dosiahnuť?

"Myslím, že je to približne vyrovnané. Je veľa vecí, ktoré môžem zlepšiť, ale zo skúseností sa učím. Môžete hrať zle a dostať sa do finále - ako sa mi to stalo vlani vo Wimbledone - a môžete hrať dobre a tiež sa dostať do finále. Preto si myslím, že najdôležitejšie je zostať pozitívne naladená v každom zápase. Keď idete na Wimbledon, je to úplne iný turnaj. Je to úplne iná tráva, ale hru na tráve si užívam a dúfam, že pred Wimbledonom získam sebavedomie."

WTA 500 v Berlíne tvrdí, že ich tráva je veľmi podobná Wimbledonu. Vnímajú to tak aj hráčky?

"Bolo mi povedané, že je tam nejaký podklad, ktorý nemôže prísť z Anglicka pre colné problémy. Tým pádom už nemôže byť rovnaký. Na druhej strane, klíma je úplne iná, v Berlíne neprší toľko ako v Londýne. Keď sa opýtate futbalistu, povie vám, že na každom štadióne je iná tráva. Myslím si, že my tenisti môžeme byť v tomto smere prísnejší, pretože sme viac závislí od odrazu loptičky."

Ako veľmi sa líši tráva v Berlíne od tej vo Wimbledone?

"Loptička tu odskakuje vyššie, je tu viac nerovností a dostávate zlé odskoky. Tráva je tu pomalšia, pretože loptička sa odráža vyššie. Iga Swiateková by tu rada hrala (smiech)."

Cítite, že je pre vašu kariéru teraz, po dvoch neúspešných finále, jediným úspechom ovládnuť Wimbledon a všetko ostatné je neúspech?

"Keby som sa spýtala ktoréhokoľvek tenistu na tejto planéte: "Chcel by si sa dostať do troch grandslamových finále?" Každý by povedal áno a vlastne som túto otázku položila niektorým hráčom a hráčkam, aby som si pripomenula, že mám byť vďačná. Niektorí tenisti nikdy nedosiahli to, čo ja. A byť vďačný za to, čo ste dokázali, je dôležité v živote všeobecne."

Čo vás poháňa vpred?

"Pochádzam z malej krajiny. Z kontinentu, ktorý sníva o víťazstve na grandslame. Je skvelé, čo som dosiahla. Samozrejme, vždy je ťažké dostať sa do finále a prehrať, ale budem sa naďalej hnať za svojimi cieľmi. Naučila som sa, že sa nesmiem báť neúspechu, pretože mi dodáva odvahu. Ak sa opäť dostanem do finále a opäť zlyhám... Znova sa postavím na nohy a dostanem sa do ďalšieho finále. Budem to brať z tej stránky, že som silná žena."