POHĽAD: Juniorský grandslamový titul poteší, ale vo veľkom svete uspejú len tí najodolnejší

Pochvalu si zaslúži aj Laura Samson, ktorá sa do finále dostala vo veku 16 rokov. Je to len odraz úžasnej práce všetkých českých rodičov a trénerov, ktorí sa v posledných rokoch pohybujú okolo mladých nádejí.

Jedným dychom však treba dodať, že triumf na grandslamovej juniorskej úrovni, žiaľ, nikdy neznamenal predurčenie svetlej budúcnosti na profesionálnom okruhu dospelých.

Českým juniorkám sa v Paríži darí. Za posledné štyri ročníky oslavovali Češky hneď trikrát - Linda Nosková v roku 2021 a Lucie Havlíčková v roku 2022. Jonáš Forejtek (US Open 2019) a Jiří Veselý (Australian Open 2011) sú tiež nedávnymi juniorskými grandslamovými víťazmi. Ponúka sa však aj zamyslenie nad tým, či juniorský grandslamový titul môže byť návodom na triumf medzi profesionálmi, alebo či takýto skorý úspech môže pri budovaní kariéry naopak uškodiť.

Uspeli len Mandlíková a Lendl

Medzi českými (československými) tenistami nájdeme na zoznamoch juniorských grandslamových víťazov 14 dievčat a 5 chlapcov. Zo sféry slovenského tenisu uspela v januári tohto roka na Australian Open Renáta Jamrichová, tá triumfovala po boku Valentovej aj v spomínanej štvorhre na French Open.

Len Hana Mandlíková a Ivan Lendl dokázali v budúcnosti pretaviť získané skúsenosti z "detských" rokov do veľkých triumfov medzi dospelými. Samozrejme, sú tu aj ďalší s úžasnou kariérou - Karolína Plíšková sa stala svetovou jednotkou, Barbora Strýcová oporou českého fedcupového tímu, ďalší tiež niekoľko rokov pôsobili na profesionálnom okruhu, ale ak použijeme prísne kritérium, ktorým je titul z turnajov veľkej štvorky, sieťami zatiaľ prešli len dve už spomínané mimoriadne silné osobnosti.

Nie je to však len česká záležitosť, podobné je to na celom svete. Spomedzi dnes aktívnych mužov sú len Murray, Čilič a Wawrinka tí, ktorí dokázali triumfovať na juniorských aj seniorských Grand Slamoch. Zo ženského poľa tu nájdeme šesť hráčok: Swiatekovú, Gauffovú, Azarenkovú, Ostapenkovú, Wozniackú a Halepovú.

Dvojnásobná wimbledonská víťazka Petra Kvitová nemá žiadny juniorský titul, rovnako ako bývalá svetová jednotka Maria Šarapovová. Zo slávnej mužskej veľkej trojky zostali bez takéhoto primátu Rafael Nadal a Novak Djokovič.

Niektoré tenistky zámerne vynechávajú juniorský okruh a hrajú medzi ženami v mladom veku. Sama si pamätám rok 2006, keď som sa v Paríži a New Yorku dostala do juniorského semifinále, ale Nicole Vaidišová, ktorá bola rovnako stará, hrala v semifinále dospelých. Už vtedy bola jednoznačne vyspelejšia. Dnes sa podobnou cestou uberajú Linda či Brenda Fruhvirtová a 17-ročná Mirra Andrejevová bola v semifinále Roland Garros.

Vyhrať juniorský Grand Slam je určite skvelý výsledok. Je však tínedžer pripravený na všetko, čo príde potom? Bude tu zvýšený záujem zo strany sponzorov, dočasne aj zo strany médií. Bude dostávať divoké karty na profesionálne turnaje. Na jednej strane sú to príjemné veci, ale na druhej sa zvýšia očakávania a najmä tlak. U juniorov titul katapultuje hráča do svetovej špičky, ale medzi dospelými začína od nuly a všetko musí uhrať sám. Nikoho nezaujíma, či niečo vyhral v junioroch alebo nie. A je na samotnom hráčovi, ako sa s tým všetkým vyrovná.

Prichádza čas voľby

Z vlastnej skúsenosti viem, že juniorský okruh je skvelou prípravou na ten profesionálny. Dorastenci sa postupne učia zvládať týždenné cestovanie, hrať na veľkých kurtoch s plnými tribúnami, spoznávať záujem médií a absolvovať množstvo školení (ako hovoriť s médiami, všetko o dopingu, výžive atď.). Získajú tak veľmi cenné skúsenosti. Okrem toho na Grand Slamoch prichádzajú juniori do kontaktu so svojimi idolmi, čo je silný motivačný faktor.

Na druhej strane je to veľmi náročné obdobie, takže opäť treba nájsť rovnováhu, aby po skončení juniorskej kariéry nebol hráč vyčerpaný neustálym cestovaním po kontinentoch, pretože skutočná práca sa ešte len začína. Okrem toho do tohto obdobia spadá maturita a rozhodovanie, či ísť na vysokú školu, alebo staviť všetko na jednu kartu - tenis. A to všetko za predpokladu, že mu vydrží zdravie. Už tohtoročné Roland Garros ukázalo, že víťazi sú tí, ktorí si udržiavajú zdravie a kondíciu nielen fyzickú, ale aj mentálnu.

Na záver treba povedať, že obchádzať juniorské turnaje rozhodne nie je strata času a peňazí. Vzorom môže byť cesta Rogera Federera, ktorý v roku 1998 prvýkrát triumfoval na juniorskom Wimbledone, kým začal zbierať tituly medzi profesionálmi.

Český a najmä ženský tenis má v súčasnosti veľmi silnú generáciu juniorských mien, ktoré majú určite potenciál stať sa v budúcnosti tenisovými stálicami. Skutočná práca však príde až vtedy, keď nastúpia na kurt medzi dospelých. Dúfajme, že sa budú inšpirovať cestou tých najsilnejších.