Základ úspechu Podbrezovej sa postavil v minulej sezóne, hovorí Štefan Markulík

Tým je Štefan Markulík, ktorý do Zelpo Arény zamieril spoločne s českým koučom pred štartom sezóny 2021/22 a spoločne s ostatnými členmi realizačného tímu vytvorili fungujúci celok. Podbrezová razí rovnakú cestu v seniorskom aj mládežníckom futbale a čerešničkou na torte boli výkony A-mužstva.

To po postupe z 2. ligy, ktorú vyhralo herne dominantným spôsobom, neuhlo z nastolenej trasy a na úvod najvyššej súťaže porazilo Slovan Bratislava, čím dalo súperom jasne najavo, že so "Železiarmi" treba počítať.

Nakoniec to bol práve úradujúci slovenský majster, kto dlhú sériu bez prehry vo Fortuna lige zastavil. Podbrezová prehrala trikrát v rade, no naposledy podala s Trnavou výborný výkon a získala tri body.

So Štefanom Markulíkom sme sa rozprávali o tom, čo tkvie za úspechom Podbrezovčanov, ale aj o jeho kariére. Jej hráčsku časť ukončil ešte pred tridsiatkou, trénovať začal už hneď po škole.

Popri hráčskom pôsobení v nižších súťažiach začínal ako kouč pri mládeži v Spišskej Novej Vsi. Následne strávil šesť rokov vo Švajčiarsku, kde pôsobil ako tréner pri žiakoch a doraste. Práve spomínaná krajina výrazne ovplyvnila jeho pohľad na futbal. Po návrate sa stal hlavným trénerom mužov v Spišskej Novej Vsi.

Čo bol hlavný dôvod toho, že Podbrezová ťahala ako nováčik sériu desiatich výhier v rade?

"Základ bol určite postavený v uplynulej sezóne, kde sme na vstupe pracovali predovšetkým s herným systémom, ktorý kladie vysoké nároky na technicko-taktickú a kondičnú pripravenosť hráča. Počas súťaže sme boli dominantní, herne odvážni a vysoko produktívni. Vzhľadom na to sme boli plní očakávania, čo nám ukáže najvyššia súťaž.

Určite nám v úvode pomohlo víťazstvo proti Slovanu, dodalo nám potrebné sebavedomie a hoci nie všetky herné pasáže boli optimálne, prvých desať zápasov sme výsledkovo zvládli celkom slušne. Samozrejme, všetko podliehalo priebežnej analýze a niečo nám fungovalo veľmi dobre. Na druhej strane sú veci, na ktorých progrese intenzívne pracujeme každý deň."

Nedávno ste prehrali tri zápasy po sebe. Čomu to pripisujete?

"V dlhodobej súťaži musíte rátať aj prehrami. My sme svojou systematickou prácou tento moment čoraz viac posúvali. Nakoniec to prišlo pre nás vo výnimočnom zápase proti tímu, ktorý bol posledné štyri sezóny majstrom. Myslím si, že sme odohrali slušný zápas. O to viac mrzí gól zo štandardnej situácie v závere zápasu, aj keď športovo uznávam, že Slovan bol o ten gól lepší.

Mali sme herné situácie, ktoré vieme a chceme realizovať lepšie, no skúsenosť s takýmto druhom zápasov je pre nás v tejto fáze jedinečná. O to viac sa už teším na ďalší podobný zápas, určite to bude o niečo lepšie. Ružomberok prišiel s hlbokým blokom, je to pracovité mužstvo so slušnou organizáciou hry v defenzívnej fáze a zápas neskutočným spôsobom odpracovali. My sme hru mali pod kontrolou, ale v dohrávaní boxu sme neboli vôbec aktívni, súperovi sme v tomto pomohli.

Hneď o pár dní sme cestovali na Zemplín a toto bol náš najhorší výkon v súťaži. Celkovo mal zápas s Michalovcami podpriemernú úroveň. Po zápase sme si jasne pomenovali príčiny a naše sústredenie už smerovalo na Spartak."

Posledné stretnutie proti Trnave ste mali pevne v rukách. Boli ste odhodlaní zlomiť negatívnu šnúru?

"Určite áno. Spartak mal slušnú formu. Nedostávali góly, v ofenzíve boli produktívni. Vedeli sme, že to bude náročný zápas. Predviedli sme podľa mňa najlepší výkon v sezóne a Trnavu sme absolútne do ničoho nepustili. Mierne sme zmenili niektoré herné mechanizmy a súper na to počas zápasu nevedel reagovať. Boli sme aktívni, zdobila nás viacčlánková kombinácia, udržali sme plynulosť hry a zaslúžene sme vyhrali."

V tejto sezóne sa potýkate aj so zraneniami, ale vždy ste tých hráčov dokázali v zostave adektávne nahradiť. Svedčí to o kvalite a konkurencii v tíme?

"Tvorba tímu je jednou z kľúčových vecí pokiaľ chcete byť dlhodobo úspešný. Tím je živý organizmus, každý jeden hráč, alebo člen realizačného tímu, tvorí dôležitú skladačku. Mrzeli nás zranenia predovšetkým dlhodobého charakteru u Jožka Špyrku, Peťa Kováčika alebo Maťa Oravca. Chalani, ktorí dostali príležitosť, si svoje miesto zastali a pomohli tímu k úspešnému vstupu do súťaže. Oravec a Kováčik už sú späť v zápasovom kolotoči. Špyrka by mal byť k dispozícií od januára."

Skvelú sezónu majú viacerí hráči, vyniká Richard Ludha. Čím je tento brankár výnimočný?

"Richard Ludha je výnimočný svojou extrémnou pracovitosťou a tým, ako je futbalu oddaný. Už v mladom veku sa formuje na jedného z lídrov. V zápasoch z neho cítiť pokoj a absolútnu koncentráciu. Viackrát mužstvo podržal a chalani pred ním, ako aj my na striedačke, z neho cítime istotu. Ide to ale ruka v ruke s tým, ako funguje tím. Rišo je súčasťou kolektívu. Na ihrisku hrá jedenásť hráčov a tímový výkon podmieňuje výkon každého jednotlivca. Jedno bez druhého nemôže fungovať."

Ako všetky kluby, tak aj vy máte pred sebou náročný záver jesennej časti. S čím budete 12. novembra po zápase s Liptovským Mikulášom v klube spokojný?

"Záver jesene sa blíži, máme pred sebou posledné štyri kolá v tomto roku. Rozhodne chceme nadviazať na výkon zo zápasu s Trnavou. Pokiaľ ho dokážeme zopakovať ešte štyrikrát, budeme určite spokojní. Pravidelne si dávame podnety a feedbacky, ktoré nás nútia k zamysleniu a následne si veci vyhodnocujeme, čo môže byť pre nás prínosom."

V Podbrezovej ste asistentom Romana Skuhravého už rok a pol. Aká je práca pri tomto českom trénerovi?

"Inšpiratívna, podnetná, časovo náročná, vyžaduje si absolútnu profesionalitu a odbornosť. Predovšetkým pozeráme na futbal rovnakou optikou a to je dôležité. Vie presne, čo chce, ako to chce aplikovať v praxi a hlavne jeho rukopis je viditeľný na hre tímu. Zažili sme spolu postupovú sezónu, zaujímavý vstup do ligového ročníka a uvidíme čo prinesie budúcnosť."

Ako vznikol minulý rok prvý kontakt medzi vami a Podbrezovou?

"Ako hlavný tréner v Spišskej Novej Vsi som sa snažil o atraktívny a dominantný herný prejav, ktorý rozvíja hráčov. To sa stretlo s filozofiou, ktorú v tom čase chceli nastaviť v Podbrezovej. V súvislosti s tým bol oslovený Roman a následne ja. Bol som si pozrieť zopár zápasov pred koncom sezóny a následne sme sa dohodli na spolupráci na jeden rok. V apríli sme zmluvu predĺžili o ďalšie dva roky. Myslím si, že vládne obojstranná spokojnosť."

Hráčsku kariéru ste ukončili ako veľmi mladý. Prečo?

"Pretože som nechcel byť priemerný hráč. Milujem futbal a vedel som, že na top hráčsku kariéru to nebude. Skúsim urobiť všetko pre to, aby tá trénerská vypálila tak, aby som si dokázal naplniť ciele, ktoré som si stanovil."

Pôsobili ste aj v zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku. Čo vám toto krajina dala do kariéry?

"Práve Švajčiarsko mi ukázalo tú trénerskú cestu. Iná filozofia, pohľad na futbal, štýl trénovania, práca s hráčom, s hráčmi rôznych národností, s talentom, osobitosť v mentalite a v chápaní hry. Bolo to jedno z najpodnetnejších období v živote. Dôležitosť osamostatnenia sa, mal som čas vyhodnotiť si, ktorým smerom sa uberať. Kľúčom je robiť v živote správne rozhodnutia."

Aké sú vaše trénerské ciele?

"Momentálne som spokojný v Podbrezovej. Dôležité je neprestať pracovať. Ako som už spomenul, ciele máme asi každý, určite ich mám aj ja a nie sú mále. To, či sa mi ich podarí naplniť, ukáže až čas."