Francúzske Alpy odporučila exekutíva MOV v júni tohto roka delegátom na schválenie ako jediného preferovaného kandidáta na ZOH 2030. Situáciu skomplikovali predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku, ktoré sa uskutočnili na prelome júna a júla a zatiaľ sa po nich nesformoval nový kabinet.
Dočasná vláda doterajšieho premiéra Gabriela Attala má v súčasnosti na starosti iba bežný chod krajiny, nemôže predkladať návrhy zákonov ani prijímať zásadné rozhodnutia. Prezident Emmanuel Macron však na pôde MOV zdôraznil, že organizácia hier má v jeho krajine väčšinovú podporu.
"Keďže francúzska vláda ešte z ústavných dôvodov nemohla poskytnúť všetky formálne záruky, s potvrdením dejiska ZOH 2030 sú stále spojené podmienky," vyhlásil Thomas Bach, prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) počas zasadnutia pléna MOV v Paríži.
Okrem vládnych garancií ešte nie sú k dispozícii ani záruky verejného partnerstva od alpských regiónov Auvergne-Rhone-Alpes a Provence-Alpes-Cote d'Azur. Francúzsko bude musieť poskytnúť kľúčové finančné záruky v časovom horizonte, ktorý stanoví Medzinárodný olympijský výbor, informovala agentúra Reuters.
Siedma francúzska olympiáda
V krajine galského kohúta sa ZOH naposledy uskutočnili v roku 1992 v Albertville, predtým aj v Chamonix 1924 a v Grenobli 1968, v roku 2030 to bude siedma francúzska olympiáda. Paríž je v tomto roku tretíkrát organizátorom letných OH po rokoch 1900 a 1924.
O šesť rokov má byť centrom ZOH prímorské stredisko Nice, kde bude hlavná olympijská dedina a súťaže v športoch na ľade. Na snehu sa bude súťažiť v známych alpských zimných strediskách Méribel, Courchevel, Val d’Isere, La Clusaz či Grand-Bornand.
Projekt Alpy 2030 ponúka víziu zjednotiť severné a južné alpské regióny Francúzska pod globálnym názvom "Francúzske Alpy" s cieľom dosiahnuť dlhodobé sociálne, hospodárske a environmentálne prínosy pre širokú geografickú oblasť, pripomenul portál olympic.sk. Francúzska ponuka umožní využiť 95 percent existujúcich športovísk.
Návrat do Salt Lake City
Salt Lake City bolo jediný preferovaný kandidát, v júni ho na schválenie odporučila exekutíva Medzinárodného olympijského výboru. Spoliehať sa chce na existujúce športoviská, ktoré slúžili už počas ZOH 2002. Na výstavbu nových tak nepotrebuje žiadne veľké finančné investície. Víziou kandidatúry bolo maximálne využiť kompaktnú koncepciu hier, opierajúcu sa o silnú verejnú a politickú podporu.
Všetky súťažné dejiska v roku 2034 by mali byť podľa prezentácie vzdialené do jednej hodiny jazdy od olympijskej dediny v priestoroch kampusu Utahskej univerzity. "Sme pripravení," vyhlásil v stredu v Paríži Fraser Bullock, šéf organizačného výboru kandidatúry Salt Lake City 2034, podľa ktorého je Utah hlavným mestom zimných športov v Severnej Amerike. Plán nevyžaduje žiadnu novú trvalú výstavbu, všetkých 13 športovísk už existuje.
"V roku 2002 Utah zúfalo potreboval olympiádu. Pomohlo nám to dostať sa na mapu, pomohlo nám to s ekonomickými výzvami i problémami v oblasti infraštruktúry. Tentoraz je to úplne iné. Myslím si, že olympijské hnutie potrebuje Utah. Už sme to raz dokázali a teraz máme šancu odvďačiť sa za to veľmi pozitívnym spôsobom," uviedol v Paríži guvernér Utahu Spencer Cox.
Salt Lake City sa pôvodne chcelo uchádzať o ZOH v roku 2030, ale napokon od toho upustilo vzhľadom na to, že termín bol príliš blízko letným olympijským hrám v roku 2028 v Los Angeles, pripomenula agentúra Reuters.
Predchádzajúce ZOH v roku 2022 sa uskutočnili v Pekingu, najbližšie zimné hry budú v roku v 2026 v Taliansku (Miláno a Cortina d'Ampezzo).